Jednu zo svojich obetí si vzal rozkúskovanú domov v igelitke. Z toho, čo s ňou robil, sa dvíha žalúdok

Čím je žena krajšia, tým viac ju treba ponížiť. Týmto heslom sa riadil Ladislav Hojer, ktorý v 80. rokoch minulého storočia unikal pred vyšetrovateľmi. V dobe bez kamerových systémov a digitálnych technológií mu za obeť padli aj umelecká pracovníčka, krajčírka či mladá študentka medicíny. Práve jej časti tela si z miesta činu odniesol domov v igelitke a skonzumoval ich. Cítil sa neohrozene a v bezpečí. Avšak, pre svoje nízke IQ v hranici subnormy urobil Ladislav dve zásadne chyby, ktoré určili jeho ďalší osud. Sériou vrážd sa začal sám na verejnosti chváliť a zmenil modus operandi, keď sa v októbri 1981 vybral na nočnú „prechádzku“ v mieste svojho bydliska. Vtedy sa kruh uzavrel. Ladislav Hojer strávil vo vyšetrovacej väzbe niekoľko mesiacov. Postupne sa priznal k znásilneniam, útokom a vraždám žien po celom Československu. A podľa záznamov v spisoch vieme, že rozprávanie o vlastných zločinoch mu spôsobovalo pôžitok.

„Láďa sa chechce sám na sebe, ako so všetkými vybabral. Teraz leží tá krásavica zohavená kdesi v snehu. Bez prsníkov, bez genitálií. To boli jej zbrane a teraz ich vlastí ON! Má ich doma ako trofeje z poľovačky. Úlomky nedostupnej krásy teraz patria iba jemu.“

CREDITS
Scenár: Barbara Námerová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Martin Kaprálik
Psychologička: Sylvia Dančiaková
Vizuálna grafika: Nikolas Kysela
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Podcast Kriminálne spisy obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

• Vypočuť si vGoogle podcasts
• Vypočuť si vApple podcasts
• Vypočuť si vSpotify
• Vypočuť si vPodmaze