Likvidácia áut nie je iba šrotovanie, ale aj ich rozoberanie a recyklovanie. Ako prebieha?

Každé nové auto sa spočiatku teší priazni svojho majiteľa, potom druhého, možno tretieho, až napokon ostane v zozname vyradených vozidiel odkázaných na likvidáciu. Ako toto recyklovanie starých áut prebieha a prečo je tak náročné?

Na základe európskej smernice z roku 2000 musia automobilky už pri výrobe počítať s neskoršou likvidáciou a tomu prispôsobiť proces demontáže a výberu materiálov. Tempo rozvoja je enormné, lenže po cestách nejazdia len nové autá. Priemerná životnosť automobilu je 12 až 15 rokov a čím je auto staršie, tým viac je nepoužiteľného odpadu.
Európska smernica o likvidácii starých áut platí od roku 2000 a Slovensko sa po vstupe muselo prispôsobiť. V minulosti si mohli majitelia na základe čestného vyhlásenia ponechať vozidlo na náhradné diely aj po vyradení z evidencie. Po roku 2006 sa to zmenilo. Teraz ho musia odovzdať firmám, ktoré majú licenciu a vybavenie na ekologickú likvidáciu. Až po tom, ako získajú potvrdenie o odovzdaní auta, ho dopravný inšpektorát vyradí z evidencie.

Technologický proces likvidácie starých vozidiel má niekoľko etáp. Prvým krokom je tzv. vysušenie vozidla. Pri ňom sa odstraňujú diely a materiály, ktoré by mohli znečistiť životné prostredie, najmä autobatérie, prevádzkové kvapaliny (oleje, mazadlá, palivo, chladiaca zmes alebo brzdová kvapalina) a súčiastky obsahujúce ortuť. Patria sem však aj náplne do airbagov či zariadenia samonavíjacích bezpečnostných pásov.

V ďalšom kroku prídu na rad brzdové obloženie a pneumatiky, z ktorých sa menej opotrebované použijú ako náhradné diely. Všetko, čo nie je možné ekologicky zlikvidovať a upraviť na ďalšie použitie, sa ukladá na skládku nebezpečného odpadu.
Využívať je možné napríklad aj väčšie či menšie elektromotory v autách, ktoré sa dajú používať ako použité náhradné diely. V bežnom aute ich je 20 až 60.

Množstvo nepoužiteľných dielov a materiálov neustále klesá. Okrem ekológie sú v hre aj peniaze. Používanie recyklovaných surovín výrazne znižuje výrobné náklady. Výrobcovia preto zaviedli jednotný systém kódovania, ktorý definuje typ materiálu a spôsob likvidácie.

Najväčšie problémy spôsobujú plasty a pneumatiky. Kým recyklácia kovových častí je zabehaný biznis so štandardnými postupmi, plasty sú oveľa tvrdší oriešok. Európsky sektor výroby plastov dosahuje ročný obrat v stovkách miliárd eur. Nemalou mierou mu dopomáha rastúci záujem automobilového priemyslu. Plasty sú nielen lacnejšie, ale aj ľahšie než kovy. Výrobcovia tak dokážu znižovať spotrebu, a teda aj emisie. Okrem toho sú výhodné aj z hľadiska dizajnu a komfortu. Viac než jasne o dopyte svedčí vzostup používania plastov vo vozidlách v rokoch 1977 až 1997 o 30 na 100 kilogramov. Hoci výrobcovia zdôrazňujú čoraz lepšiu recyklovateľnosť plastov, tento druh materiálu má stále veľký podiel na odpadoch na konci životnosti auta.

Pneumatiky podľa Bruselu patria medzi najväčšie ekologické problémy súvisiace s motorizmom. V prvom rade preto, že ich niekoľko miliónov každoročne končí na skládkach. Jeden z hlavných dôvodov sa volá peniaze.

Problematickým materiálom je aj polyamidový plast. Ide o tepelne odolný materiál, ktorý však nie je vhodný na opätovné použitie ani recykláciu, hoci v rámci európskeho projektu Compare sa vyvinul chemický proces na spracovanie týchto plastov a umožňuje opätovné použitie už 40 percent materiálu. Metóda umožňuje spracúvať podobný typ odpadu aj z iných oblastí či zariadení na výrobu automobilových častí.

---

Viac zaujímavých článkov pre náročných motoristov nájdete na autoviny.sk

[fb_page_like url=“https://www.facebook.com/automotorasport/“]