Práve hráme

Zoltán Rácz


Rádio pre mňa znamená: Práca, ktorá je mi aj zábavou. V podstate som ju chcel robiť (a amatérsky aj robil) odmlada. Baví ma, že to je interaktívne médium. Pre ľudí dobrý spoločník a najrýchlejší informátor.

Voľný čas trávim: Pri dvoch malých deťoch mi ho veľa nezostáva, ale ak sa nájde najradšej sa venujem hudbe. S kamarátmi v skúšobni si rád zaspievam, či zahrám na basgitaru, alebo na bicie.

Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Znie to asi ako klišé, ale domov za deťmi a mojou krásnou a neuveriteľne tolerantnou ženou. Pohoda, ktorú doma mám, je základ môjho úspechu.

Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavil: Vďaka novinárčine som „objavil“ a spoznal viacero miest, na ktoré by som sa inak v živote nedostal. Od vysielacích štúdii, cez rôzne inštitúcie (vláda, parlament..) až po vojenskú strelnicu, alebo policajný vrtuľník.

Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Opäť klišé – ale asi ako každý rodič musím odpovedať – narodenie mojich dvoch detí. Tá úľava, keď to dobre dopadlo a radosť, keď som ich mal prvýkrát v náručí… K najsilnejším pracovným zážitkom samozrejme patrí prvé vysielanie.

Udalosť, ktorá ma najviac zasiahla: Neviem, ktorú vybrať, niektoré som spomínal pri iných otázkach, niektoré sú nepublikovateľné. 😉

Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Na začiatku to bola každá, ktorú som robil. Ale aj teraz sa pritrafí, najmä ak ma téma vôbec nezaujíma, alebo jej vôbec nerozumiem (čo musím rýchlo prekonať, pretože ak tomu nebudem rozumieť ja, tak ani poslucháč 😊 )

Správa, ktorú som hlásil najradšej: Najľahšie sa hlásia úspechy osobností, ktoré si vážim. Niekedy si zasa škodoradostne „zgustnem“ na informáciách, ktoré sú nepriaznivé pre „gaunerov“.

Informácia, ktorá ma najviac pobavila: Napadá mi aj konkrétna – týkajúca sa hrozieb zo strany vesmírnych telies. Naša politika je na také pomerne bohatá. Keby som sa na nich nepobavil, musel by som plakať, alebo škaredo nadávať. 😉

Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: Vo všeobecnosti – začiatky za mikrofónom patria k tým najťažším momentom. A keď je človek „on air“ a nestihol si úplne pripraviť, čo všetko chce povedať a ako chce skončiť (to sa samozrejme netýka bežných, krátkych správ) 😊  Ale konkrétne – asi keď sme sa dozvedeli o vražde novinára Jána Kuciaka a išiel som o tom, s minimom informácii a ešte v šoku z tejto správy – rozprávať do štúdia. Tiež to bolo bez nejakej dôkladnejšej prípravy, inak sa ani nedalo.