Práve hráme

Soňa Juriková


Rádio pre mňa znamená: Druhá vec, ktorú  zapínam každé ráno. (Pre zvedavých – tá prvá je svetlo na toalete)

Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Do Talianska. Bola som tam v rôznych častiach 30+ krát a nikdy sa mi nič zlé nestalo. Zato som sa vždy dobre najedla!

Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavila: Nielen jedno, ale mnohé krásne mestá, pretože som vďaka práci precestovala veľký kus Európy. Nezabudnuteľný dojem na mňa urobilo mesto akoby navrhnuté pre Gullivera – Moskva. Ale ohromné sú aj tie naše… Vedeli ste napríklad, že v krypte pod Malackami je schované Pálffyovské srdce?

Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Súkromne – keď som pred rokmi videla dcéru tancovať na venčeku a došlo mi, že napriek chybám nie sme márni rodičia. Pracovne – keď som s mikrofónom prilepeným na prsia skočila bungee jumping. Nuž, mladosť – pochabosť. Doteraz sa mi o tom niekedy sníva! :D

Udalosť, ktorá ma najviac zasiahla: Keď sme ako maturanti štrngali kľúčmi na námestí a uverili tomu, že zmena je možná.

Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Asi Po stopách Štefánika v Srbsku a Kosove. Zato ma to prinútilo prečítať kopec materiálov a stretnúť sa s ľuďmi, ktorí ma inšpirovali.

Správa, ktorú som hlásila najradšej: Je to možno banálne, ale v Exprese rada hlásim športové úspechy, hoci šport veľmi nesledujem. Teším sa, keď sa darí ľuďom, ktorí sú vytrvalí a snažia sa ako o život dosiahnuť svoj cieľ.

Informácia, ktorá ma najviac pobavila: Kozy na ceste

Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: Pre mňa je nervák každé živé vysielanie. Deň s ním hodnotím ako dobrý vtedy, ak nikto (vrátane mňa) nezomrel, neomdlel, ani nepustil do gatí.