Práve hráme

Petra Ázacis


Rádio pre mňa znamená: novú výzvu, nové obzory, nové skúsenosti, inšpiráciu

Voľný čas trávim: odkedy som mamou, neviem, čo znamená pojem voľný čas.

Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: moja rodná Nitra

Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavila: je ich veľa, najobľúbenejšie sú tie, kde stoja hádzanárske haly a kde je v zime minimálne 20 stupňov – Lisabon, Tel Aviv, Bursa

Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: narodenie mojich synov

Udalosť, ktorá ma najviac zasiahla: všetky nečakané udalosti, zrady ľudí, ktorých som považovala za blízkych, straty, na ktoré som nebola pripravená. Na druhej strane najviac posúvajú vpred práve udalosti, ktoré nás prinútia opustiť komfortnú zónu a zistiť, čo všetko sme o sebe netušili.

Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Pád lietadla s hokejistami Jaroslavľu. Kolegovia chceli, aby som smrť Paľa Demitru spracovala ja ako jediná žena v redakcii. Pamätám si, že som to načítavala hodinu. Ťažko sa číta, keď pri tom človek plače.

Správa, ktorú som hlásil najradšej: všetky víťazstvá slovenských športovcov, všetky jackpoty, pri ktorých som bola akurát ja, tešila som sa spolu s človekom, ktorý vyhral.

Informácia, ktorá ma najviac pobavila: všetky, kde respondenti klamú, až sa práši a tvária sa pritom bohorovnejšie ako sám Boh.

Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: začiatky – v televízii, pri komentovaní, aj teraz v rádiu, našťastie to trvá len chvíľu. Je to ako v zápase – na rozcvičke nervozita z prílišnej zodpovednosti a po prvom hvizde rozhodcu to opadne..:)