Pavel Vrbičan

Rádio pre mňa znamená: Prácu a koníček zároveň, čo je pre mňa vysnívaná kombinácia.
Voľný čas trávim: S rodinou, s dobrou knihou, s volantom na cestách, s prilbou na hlave, s filmom a najmä v posteli ležící spící.
Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Liptov a chata v lese nad Liptovskou Kokavou, Praha, Londýn, New York. No hlavne všade tam, kde som s najbližšími.
Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavil: Minsk! Hlavné mesto Bieloruska plné socialistických stavieb, no s krásnym parkom a milými ľuďmi. Strávil som tam nezabudnuteľných 19 dní počas MS v hokeji 2014.
Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Napríklad pracovný, keď som hlásil dopravný servis v štúdiu a vedľa mňa stál budúci prezident Kiska a v rohu štúdia premiér Fico, ktorý chcel byť prezidentom. Obaja si pred duelom museli počkať, kým prečítam aj posledný radar v Kráľovskom Chlmci. Až tak sa do seba pustili. A Braňo Z. sa v tom prezidentskom dueli pustil do nich.
Udalosť, ktorá ma najviac zasiahla: Spomeniem v pozitívnom zmysle jeden zo skvelých zážitkov: môj prvý koncert Foo Fighters.
Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Bolo ich viac. Naháňanie hokejistov v Minsku počas šampionátu, volebná noc v sídle Gyulu Bárdosa, ale aj policajné akcie a prestrelky, pri ktorých na začiatku neviete nič a chcete vedieť všetko.
Správa, ktorú som hlásil najradšej: Úspechy našich športovcov (zlatá medaila Nasti Kuzminovej v Soči, skvelí vodáci na šampionátoch, Majo Gáborík, keď vyhral Stanley cup).
Informácia, ktorá ma najviac pobavila: Absurdít bolo habadej, pobavila ma napríklad správa o futbalových fanúšikoch v Holandsku, ktorí protestovali počas zápasu proti wifi pripojeniu na štadióne, aby ľudia fandili a neťukali do mobilov.
Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: Vždy, keď informujem o smutných udalostiach. O smrti sa hovorí ťažko, do mikrofónu detto. Ešte v predošlom rádiu to bola tragédia v Jaroslavli, nedávno smrť fantastického Robina Williamsa.