Pavel Vrbičan
Rádio pre mňa znamená: Prácu a koníček zároveň, čo je pre mňa vysnívaná kombinácia.
Voľný čas trávim: S rodinou, s dobrou knihou, s volantom na cestách, s prilbou na hlave, s filmom a najmä v posteli ležící spící.
Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Liptov a chata v lese nad Liptovskou Kokavou, Praha, Londýn, New York. No hlavne všade tam, kde som s najbližšími.
Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavil: Minsk! Hlavné mesto Bieloruska plné socialistických stavieb, no s krásnym parkom a milými ľuďmi. Strávil som tam nezabudnuteľných 19 dní počas MS v hokeji 2014.
Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Napríklad pracovný, keď som hlásil dopravný servis v štúdiu a vedľa mňa stál budúci prezident Kiska a v rohu štúdia premiér Fico, ktorý chcel byť prezidentom. Obaja si pred duelom museli počkať, kým prečítam aj posledný radar v Kráľovskom Chlmci. Až tak sa do seba pustili. A Braňo Z. sa v tom prezidentskom dueli pustil do nich.
Udalosť, ktorá ma najviac zasiahla: Spomeniem v pozitívnom zmysle jeden zo skvelých zážitkov: môj prvý koncert Foo Fighters.
Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Bolo ich viac. Naháňanie hokejistov v Minsku počas šampionátu, volebná noc v sídle Gyulu Bárdosa, ale aj policajné akcie a prestrelky, pri ktorých na začiatku neviete nič a chcete vedieť všetko.
Správa, ktorú som hlásil najradšej: Úspechy našich športovcov (zlatá medaila Nasti Kuzminovej v Soči, skvelí vodáci na šampionátoch, Majo Gáborík, keď vyhral Stanley cup).
Informácia, ktorá ma najviac pobavila: Absurdít bolo habadej, pobavila ma napríklad správa o futbalových fanúšikoch v Holandsku, ktorí protestovali počas zápasu proti wifi pripojeniu na štadióne, aby ľudia fandili a neťukali do mobilov.
Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: Vždy, keď informujem o smutných udalostiach. O smrti sa hovorí ťažko, do mikrofónu detto. Ešte v predošlom rádiu to bola tragédia v Jaroslavli, nedávno smrť fantastického Robina Williamsa.

O emigrácii, agentoch ŠTB či cestách do zahraničia rozpráva šéf dokumentácie ÚPN
Tí, ktorí zažili basu za svoj názor, alebo za to, že im niekto blízky emigroval, vás určite nebudú presviedčať, že za socializmu bolo lepšie

30. výročie Nežnej revolúcie si pripomíname špeciálnymi rozhovormi
7 jedinečných rozhovorov s pamätníkmi revolúcie. Aby sme nikdy nezabudli, že sloboda nie je samozrejmosť!