Táňa Šúrová


Rádio pre mňa znamená: Miesto kde dokážem zabudnúť na všetky životné bôle. Akokoľvek mi môže byť, červené „onair“ svetlo je liek 😉
Voľný čas trávim: V lese a s bežeckými teniskami na nohách.
Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Balkán. Kdekoľvek. Čierna Hora, Srbsko, Kosovo, Macedónsko, časti Chorvátska ale najviac Bosna a Hercegovina. Pohľad od rieky Neretva na most v Mostare a ulicu Kujundziluk je jedným z najkrajších…
Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavila: Jednosmerky v Trnávke.
Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: 10. apríl 2016 – môj prvý odbehnutý maratón. 42, 195 km ulicami Viedne. Neopísateľná radosť, bolesť a únava v jednom.
Udalosť, ktorá ma najviac zasiahla: 22. jún 2016 – cesta z mesta domov. Nestihla som prebehnúť z chodníka na električku. Mladej šoférke Lucke som nepozorne vbehla pred auto. So zlomenou píšťalou a ramennou kosťou som si mesiac posedela na invalidnom vozíčku.
Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Výsledky parlamentných volieb 2016. Keď som si v nedeľu ráno prečítala predbežné výsledky, odbehla som v lese svojich prvých 30km.
Správa, ktorú som hlásila najradšej: „Hubárska sezóna na Hornej Nitre je v plnom prúde.“ „Nehoda je odstránená, kolóny sa rozpúšťajú, nikto sa nezranil.“
Informácia, ktorá ma najviac pobavila: Pobavila, ale zároveň /s odstupom času/ veľmi potešila :) Keď mi rodičia v mojich 14-tich oznámili, že budem mať ďalšieho súrodenca. A už je z toho krásna puberťáčka a parťáčka v jednom.
Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: Posledný vstup moderátorského maratónu. Tvoriť zmysluplné vety, reagovať na hostí, kameru a kolegu po prebdenej noci a 28 hodinách v rádiu.