Práve hráme

Petra Poláčiková


Rádio pre mňa znamená: Slobodu. Lásku. Humor. Pekné hlasy. Psychohygienu. Je to “droga”, ktorú keď raz ochutnáš nevieš ju dostať z hlavy. Je to vynikajúci spoločník v dobrých aj v zlých časoch.

Voľný čas trávim: S rodinou, dvomi opicami (pražské krysaríky) knihami, prezeraním si dizajnových stránok a zbieraním inšpirácii, seriálmi, jedením, spánkom, počúvaním hudby.

Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Rodný domov – lebo mi mama vypeká a kŕmi ma, Pajštúnsky hrad na ktorý ma to ťahá pre ten výhľad a pokoj, kníhkupectvá – zbožňujem vôňu kníh.

Miesto, ktoré som vďaka svojej práci objavila: Pult s mikrofónom a pracovná doska, celkom rada totiž varím a pečiem

Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Je ich milión, ale prvý, ktorý sa mi teraz v hlave objavil, je trapas s exprezidentom- pánom R. Schusterom. Mala som s ním robiť rozhovor, o čom som nevedela, pretože som sa vymkla a telefón vyzváňal, ako inak, vnútri. Keď sa mi vďaka susedom podarilo dovolať a vybaviť to, čo bolo treba, už som meškala, tak som sa tam dopravila v teplákoch a v tričku s nápisom “Kozy” (aby to nestačilo boli na tom tričku aj potlačené). Za svoj outfit som sa ospravedlnila a pán prezident je gentleman a dokonca mi vystrúhal krásny kompliment. Vždy si na to spomeniem, keď si to tričko obliekam.

Reportáž, ktorá ma najviac potrápila: Zvyčajne sú to také, pri ktorých to z respondenta musím ťahať ako “z chlpatej deky” to som potom mokrá ako myš :-)

Správa, ktorú som hlásila najradšej: Najradšej rozoberám výskumy! (Ale nie seriózne, ale také tie, bez ktorých by sme sa zaobišli) skrátka, mám rada vtipné správy :-)

Informácia, ktorá ma najviac pobavila: Určite to bolo niečo, čo sa týkalo môjho syna, ktorý je momentálne v puberte. Asi by som to nechcela rozoberať, celkom si rozumieme :-))))

Moment, ktorý bol za mikrofónom najťažší: To pre mňa bývajú väčšinou tie prvé, oťukávacie vysielania. Alebo keď som po prvý raz vysielala bez technika a všetko som si mixovala sama. Pamätám si, keď som bola ešte v zácviku, ako som si pekne nastavila šable, pripravila vstup, strážila si čas. Bola som šťastná ako som to skvelo “dala” keď mi vedľa sediaci technik, ktorý ma zaúčal, so stoickým pokojom povedal toto: “Nooo, bolo to super, ale nabudúce si skús vytiahnuť aj mikrofón, aby ťa bolo vo vysielaní počuť“ :-))))