Martina Žikavská


Rádio pre mňa znamená: Ďalšiu rodinu. Ľudí na ktorých sa teším vždy keď idem do prace. Môj stôl, môj hrnček, moje zázračné gombíky, ktoré po stisnutí hrajú pesničky. Môj svet.
Voľný čas trávim:Doma v posteli, na chalupe pod starkinou hruškou, v lese na hubách, na dovolenke, s kamošmi, s kolegami, s dvoma mačkami. V kine, na kupku, na nákupoch.
Hudba, ktorú môžem: Rádiová, chytľavá, ľahká, hity, ale aj tie ktoré som 100 rokov nepočula. A nahlas!
Film, ktorý si pozriem aj po x-tý raz: Shining s Jackom Nicholsonom. Bububu!
Jedlo, ktoré varím najradšej: Varím! Úplne najradšej! Všetko! A pečiem milión druhov vianočných koláčikov, všetky úplne mini, aby každý mohol zjesť aj 10 naraz a ešte si pýtal.
Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Skýcov, všetci to vedia. Najradšej sa tam vraciam s plným autom jedla a ďalšími troma autami plnými kolegov v závese.
Miesto, ktoré chcem ešte objaviť: Santorini, mám rada Grécko a tam som ešte nebola. To si nechávam na nejakú špeciálnu príležitosť.
Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Ranné prebudenie na Sardínii minulý rok na dovolenke. Prišli sme v noci, tak sme nič nevideli, ale ráno som sa veľmi skoro zobudila, odhrnula záves na obrovskom okne a všetko bolo ružové. Všetko! More, pláž, stromy, obloha, zem…
Doteraz neprezradené tajomstvo: Môj kompletný dátum narodenia. Hlavne rok…
Darček, na ktorý stále čakám: Výlet na Santorini.
Trapas, na ktorý sa snažím zabudnúť: Nienienienienie! Poprosím aby mi to nikto nepripomínal a viac o tom nikdy a naozaj nikdy nechcem počuť!

Soundtrackom môjho života sú piesne, ktoré:

Prvý slaďák na ktorý ma zobral spolužiak tancovať na diskotéke v kulturáku v Partizánskom.

To je pesnička mojej maminy a vždy keď som ju nahnevala tak som si s ňou niečo žehlila. Ak ju budete počuť u mňa na Exprse niečo strašné som zasa vyviedla.

Lebo na to sme blbli, keď som bola v puberte s kamoškami Alicou a Dankou a okamžite si prestaňte prerátavať môj rok narodenia!

Lebo je v nej celé toto leto a ani jeden prejdený pes.