DJuro Hrnčírik

Rádio pre mňa znamená: Budíček 5:20, Majkin zvonivý smiech, Tomáškove „sorry bejby“, zvuk kávovaru, belasé srdce východu, Paľove „je toho veľa“, rachot červenej Vespy, mail od Evy : aj tento rok je ugljan, cinknutie sms prvého, Žikine pekárske umenie, hlas Kraľovian z druhého poschodia, suchý chlebík a čajííík, Huňov allin, Monina rozvaha pri lietajúcom hmyze, Mirkove „bis morgen“,
Voľný čas trávim: Kniha, vínko, kino, hokej (v rôznom poradí)
Hudba, ktorú môžem: The Cure, The Smiths, New Order, Bastille, Imagine Dragons, Blur, Hex, Polemic, Happy Melon a este asi 79 dalších
Film, ktorý si pozriem aj po x-tý raz: Stopárov sprievodca galaxiou
Jedlo, ktoré varím najradšej: Pečená kačka, kapusta a domáca knedľa
Miesto, na ktoré sa s radosťou vraciam: Trenčiansky zimák a Steps
Miesto, ktoré chcem ešte objaviť: Madagaskar
Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem: Bagan
Doteraz neprezradené tajomstvo: Držím diétu
Darček, na ktorý stále čakám: Lístok na Glastonbury
Trapas, na ktorý sa snažím zabudnúť: Čo vám budem hovoriť, bolo toho veľa

Soundtrackom môjho života sú:

Posledná pesnička na diskoteke v Konštrukte. Po nej sa vždy utekalo na autobus, ktorý odchadzal 21.02

Počúval som to, keď som čítal Troch pátračov. Keď ju počujem teraz, tak vidim Jupitera Jonesa, Petera Crenshawa a Boba Andrewsa

Spomienka na môj prvý príchod do ozajského rádia, Rádia Ragtime

Ja VTEDY a DNES