0.0 / 5
26/06/2016

Šampionát na vlastnej koži – zábava alebo nuda?


Hamšíkov gól. Nafučaný Ronaldo. Maďarský brankár Király v teplákoch. Úžasní slovenskí fanúšikovia. Nudné zápasy. Výtržnosti v uliciach. Nádherné štadióny. Veľa cestovania. Veľa peňazí. Veľa emócií.

Futbalový šampionát vo Francúzsku na vlastnej koži je zážitok. Úžasný a niekedy aj hrozný. Kolos, ktorý začína svojou pompéznou organizáciou pripomínať olympiádu, má svoje pozitíva aj negatíva. A mám teraz na mysli zažiť tento futbalový sviatok ako fanúšik. Nie ako funkcionár, či VIP hosť. Je mi jasné, že tí, ktorí rozhodujú kde a ako sa bude hrať, že to bude na desiatich miestach za účasti rekordného počtu mužstiev, že postupovému kľúču nebudú rozumieť ani tí, ktorí ho vymysleli, že bude treba cestovať tisícky kilometrov a minúť tisícky eur, že tí sú v pohode a v podstate len menia jeden päťhviezdičkový hotel za druhý a jednu VIP tribúny za inú. A tam si dajú spokojného šlofíka, tak ako dočasný šéf Európskej futbalovej únie UEFA Ángel María Villar, ktorého nudila buď spoločnosť nášho prezidenta Andreja Kisku s britským princom Williamom, alebo zápas Slovensko – Anglicko.

Bežný divák podriemkáva maximálne tak doma pred telkou, pretože toto je pre neho jednoducho príliš drahý špás. Tí šťastnejší si dlho šetrili na to, aby sa mohli ísť do Francúzska pozrieť aspoň na otočku. Sedieť niekedy až šestnásť hodín v aute nie je práve ideálne strávený čas, no čo by verný fanúšik neurobil, aby toto mohol vidieť na vlastné oči. V kufri zásoby piva a keď sa minú, pumpy po ceste to istia. Stretol som Slovákov, ktorí cestu na šampionát spojili s dovolenkou, alebo s výletom po celej Európe. Namiesto päťhviezdičkových hotelov spali v kempe a užívali si svoj splnený sen. Kto mal čas a peniaze na to, aby mohol vidieť všetky tri naše zápasy v základnej skupine na trase Bordeaux – Lille – Saint-Étienne, zažil rovno aj poznávací zájazd cez polovicu Francúzska. Tých najvytrvalejších neodradilo ani nepriaznivé počasie, nepriaznivé ceny, bezpečnostné kontroly, či výtržnosti fanúšikov. A ani nudný futbal. To, čo sa deje pred zápasom v uliciach miest, či pred štadiónom, je často oveľa väčšia zábava ako samotné zápasy. Človek sa niekoľko dní teší a potom deväťdesiat minút zíva a čaká, či príde aspoň jedna šanca a jeden gól. Absolútna istota, ktorá prebíja nudu na ihrisku je zakaždým fantastická atmosféra na tribúnach, takže sa niekedy pristihnem ako s otvorenými ústami pozerám viac do hľadiska ako na ihrisko.

Ronaldo môže byť nafučaný a odhodiť novinárovi mikrofón do vody, no druhý deň je vysmiaty, pretože Portugalsko postúpilo. Chorváti môžu hrať najkrajší futbal, no po vypadnutí vyhlasujú, že je to tá najhlúpejšia a najnespravodlivejšia hra na svete. Pre fanúšikov tá najzábavnejšia. Nech to stojí, čo to stojí, hlavne, nech to to stojí za to. A nech dnes porazíme Nemcov.

aplikacie Rádia Expres