5.0 / 5
15/03/2016

Slovák rieši spracovávanie bioodpadu na Slovensku, v Česku a v Maďarsku


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Mojmír Jiřikovský, konateľ JRK Waste Management s.r.o.

Mojmír Jiřikovský má síce české priezvisko, ale je rodený Trenčan. Jeho otec pochádza z Českej republiky. Ako vojak slúžil na Slovensku, kde sa spoznal s Mojmírovou mamou. Mojmír študoval v Zlíne priemyselné inžinierstvo, ale je presne ten typ človeka, ktorý síce niečo vyštuduje, ale nepracuje v tom odbore – dostal sa totiž ku kompostérom. Mojmír neskôr založil spolu s kamarátmi vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá predajom kompostérov, ale hlavne poradenstvu a optimalizácii odpadového hospodárstva obcí a miest – JRK Waste Management s.r.o. Aktuálne pôsobia v troch krajinách – Česko, Slovensko a Maďarsko. Začínali traja, dnes ich je už šestnásť. Je to tím mladých ľudí, ktorí sa na začiatku nevzdali a teraz sa snažia nielen poučovať, ale hlavne vychovávať spoločnosť, ako spracovávať bioodpad a následne ho spätne vrátiť do prírody, využiť napríklad ako hnojivo. Podľa Mojmíra žijeme v tom, že odpad je niečo, o čo sa má postarať niekto iný, zabúdame na to, že odpad produkujeme my a neriešime, čo sa s ním deje potom. Mojmír ako mladý podnikateľ bojuje s tým, aby mal viac voľného času, lebo ho práca pohlcuje a baví, dáva mu zmysel. Ja by som ho zaradila do generácie súčasných tridsiatnikov, ktorí by mohli prispieť k zlepšeniu tohto sveta. Mojmír síce žije v Prahe, ale chýba mu Slovensko a rodné mesto Trenčín.

Oli: Čím si chcel byť, keď si bol malý?
Mojmír:
Toto bude znieť ako najväčšie klišé, ale chcel som byť smetiarom. Potom som chcel byť prezidentom a neskôr spisovateľom.

Oli: S tým odpadom sa Ti to v podstate aj splnilo. Ako si sa teda dostal od priemyselného inžinierstva k bioodpadu a kompostérom?
Mojmír: Mne sa to zdalo ako najpraktickejší odbor, ktorý na tej škole bol. Vychováva ľudí, ktorí budú pracovať vo výrobných firmách a budú tam optimalizovať výrobné procesy, nastavovať všetko od výrobnej linky až po štruktúru firmy a manažment firmy, tak aby to všetko fungovalo aj fiktívne. Niektoré veci mi síce ostali v hlave, ale vôbec sa tomu nevenujem. Počas školy ma vyhodili z bankovníctva v treťom ročníku, tesne pred bakalárskymi skúškami. Rodičia mi povedali, že už mi nebudú posielať ďalšie peniaze, tak som si musel nájsť prácu. Zamestnala ma jedna firma, ktorá vyrába kompostéry, teda plastové výrobky pre záhrady, ktoré slúžia na kompostovanie. Mojou úlohou bolo zlepšiť obchod tejto firmy na Slovensku. A tu sa vlastne začalo to moje podnikanie. Lebo počas toho vznikla myšlienka súčasnej firmy, ktorá sa nevenuje len predaju kompostérov, ale aj poradenstvu a optimalizácii odpadového hospodárstva samospráv, obcí a miest. Od školy som mal rok pauzu, ale potom som ju dokončil.

Oli: Ty si bol aj v študentskej organizácii AIESEC. Je to podľa Teba dobrá skúsenosť?
Mojmír:
Študoval som ekonomickú školu a priznám sa, že môj názor na ekonomické školy všeobecne je dosť kritický. Mám pocit, že sa tam preberá veľmi málo praktických vecí a ja som to asi podvedome pociťoval už počas štúdia. To sa prejavovalo tým, že som sa venoval žúrkam a iným voľnočasovým aktivitám, ale hľadal som si rôzne brigády, a potom som pracoval aj v AIESEC na rôznych projektoch, až kým som si nenašiel prácu v tej firme na výrobu kompostérov. Pôsobenie v tejto študentskej organizácii mi dalo viac ako celá škola. Ale na druhej strane, nemyslím si, že je to jediná cesta, je to jedna z nich. Mne osobne to dalo kontakty, sebavedomie a naučili sme sa, ako reálne funguje ekonomické dianie. Naučil som sa angličtinu a aj to, ako pracovať s rôznymi typmi ľudí.

Oli: Ako rozmýšľame o odpade? Ako to vnímaš Ty, z pohľadu človeka a firmy, ktorá sa tým zaoberá?
Mojmír:
Osobne si myslím, že ľudia si stále myslia, že odpad je niečo, o čo sa má niekto iný postarať. Ľudia neberú odpad ako niečo, čo som ja sám spôsobil a sám za to preberám zodpovednosť. A možno že z tohto vyplýva celý rad problémov, ktoré vlastne idú od občanov, cez firmy, ktoré sa venujú odpadom až po samosprávy či ministerstvo. Stojí to na veľmi nezdravom základe. Neberieme odpad ako niečo, čo sme sami vyprodukovali, ale berieme to tak, že nejakí oni, niekto fiktívny, nech sa o to postará.

Oli: Takže tak, ako učíme deti jesť od malička zeleninu a ovocie, umývať si ruky, tak by sme ich mali učiť aj ako správne spracovávať odpad?
Mojmír:
Určite áno. Sme súčasťou Európy a keď sa porovnávame s inými krajinami, v rôznych štatistikách a zatiaľ sa teda nemôžeme pochváliť tým, že by sme sa chovali úplne kultúrne k vlastnému odpadu.

Oli: Už si naznačil, čomu sa venuje Vaša firma a ako ste začínali?
Mojmír:
Fungujeme od roku 2009. Vznikli sme po skončení škôl. Na začiatku sme boli traja, dnes je nás už šestnásť. Boli sme len na Slovensku, ale dnes sme už aj v Česku a v Maďarsku. Spätne asi ani nerozumiem, kde sme brali tú nádej, že z toho raz niečo bude. Tie začiatky boli v Žiline, tesne po škole a všetci traja sme boli aj zadlžení. Všetko fungovalo svojpomocne, na dobré slovo a kamarátsky. Malo to skôr aspekt nadšenia. Treba si však udržať odvahu. Podľa mňa sa veľa ľudí bojí začať, a keď už začnú, tak majú problém vydržať pri tom prvom období podnikania, ktoré je plné prekážok. Naše prvé dva-tri roky boli naozaj ťažké. Náš plat bol vtedy 75 eur mesačne, potom sa to zvýšilo na 200 eur. Ale tušili sme, že to má zmysel, a potom sa to začalo lámať a začali sme vnímať, že už je to stabilnejšie a mohlo by nás to živiť aj napĺňať. Ešte by som doplnil, že k predaju kompostérov patrí aj osvetová činnosť. Venujeme sa informovaniu občanov, keď sa v ich obci zavádza systém domáceho kompostovania, tak vysvetľujeme, ako ho používať, čo tam patrí a čo nepatrí. Venujeme sa analytickej činnosti, to sú tie vysypané čierne koše. Aby vedeli, čo sa v košoch komunálneho odpadu nachádza. Máme riešenia pre jedálne a reštaurácie. Všetky miesta, kde sa varí, vzniká veľa odpadu, tak máme elektrický kompostér, ktorý dokáže gastro odpad premeniť na substrát, ktorý má výživné vlastnosti a dá sa implementovať do pôdy. Toto zariadenie dokáže spracovať odpad do 24 hodín.

2_mojmir
Mojmír Jiřikovský, Nina Oravcová a Marián Kobolka – www.menejodpadu.sk

Oli: Kedy nastal ten moment, že ste si povedali, že sa to už láme a vyzerá tento biznis sľubne?
Mojmír:
Asi na základe nášho pocitu, pretože na začiatku sa nám zdalo úplne neuveriteľné napríklad dosiahnuť výsledok, ktorý by znamenal spoluprácu s jednou obcou. To už bol veľmi dobrý výsledok, ktorý ale neprinášal veľa príjmov. Ale keď bolo tých spoluprác viac, asi 50, alebo viac, tak sme začali cítiť, že to nie je len naša osamotená naivná aktivita, ale začína byť o to záujem. Aj tí naši zákazníci začali vnímať tú pridanú hodnotu a že je to užitočné.

Oli: Ako vyzerala tá spolupráca s obcami? Predávali ste im kompostéry, učili ste ich spracovávať odpad?
Mojmír:
V podstate sme s nimi viedli debatu o odpadoch. Zo zákona, samospráva obce alebo mesta má povinnosť sa postarať o odpad, ktorý vzniká. Začali sme sa o tejto téme so starostami a primátormi rozprávať, počúvali sme ich, kde oni vidia problém a zistili sme, že niekde chýbajú aj informácie v danej problematike. Tak sme niekedy robili aj také aktivity, že sme vysypávali čierne koše na komunálny odpad a robili sme rozbor odpadov, z ktorého vyšli dáta, zisťovali sme koľko kilogramov akého odpadu sa kde vytvára, a potom sme začali navrhovať riešenia.

Oli: V akom pomere je to pre samosprávy výhodné? Šetria na tom?
Mojmír:
Ten princíp je taký, že odpadové hospodárstvo tvorí v rozpočte každej samosprávy nejakú položku. U niekoho je to 10 percent, niekde možno aj 50 percent celoročného rozpočtu. Sú v tom dosť veľké financie, ktoré idú z našich daní. My pri takejto komunikácii s obcami a mestami zisťujeme, že je tu dosť veľký priestor skvalitniť ekonomicky celé toto odpadové hospodárstvo, tak aby z toho nebolo 50 percent, ale napríklad 25 percent. Popritom sa aj ekologicky zlepší narábanie s odpadom.

3_mojmir

Oli: Sú nejaké rozdiely v odpadovom hospodárstve v Česku a na Slovensku?
Mojmír:
Cítim, že v Česku majú v samosprávach väčšie finančné možnosti. Objektívne treba uznať, že  naše slovenské obce majú problém so základnými vecami, napríklad osvetlenie a majú problém nájsť financie na takéto veci. A k novým investičným zámerom sa potom stavajú veľmi nerealisticky. Cítia, že na to nemajú peniaze. Ale taká tá chuť, urobiť v tejto oblasti niečo nové, je v obidvoch krajinách rovnaká. Záleží to vždy na každej obci, niektorý starosta je veľmi progresívny a naozaj by chcel meniť veľa vecí v obci, a to aj vidno a niekde je starosta viac konzervatívnejší a nechce veľmi zmeny a novinky. Preto viac preferujeme osobné stretnutia a každý problém jednotlivých obcí prebrať dopodrobna.

Oli: Keď vysypávate koše a analyzujete, čo sa v nich nachádza?
Mojmír:
Pri týchto rozboroch odpadu zisťujeme jednu zásadnú vec, a to je to, že síce v nejakom dosahu sú pri našich obydliach možnosti, ako separovať odpad. Niekedy sú tie možnosti dobre vytvorené, niekedy sú koše ďaleko, ale výsledok je, že to ešte nemáme v krvi. Jednoznačne vidíme, že v nádobách na komunálny odpad sa nachádza veľmi veľa bioodpadu, skla, plastu a papiera a ďalších vecí, ktoré tam nepatria. Je tam obrovský priestor na to, aby sa zvýšila úroveň separácie odpadu na Slovensku. To je vec, ktorá ešte dobre nefunguje.

4_mojmir

Oli: Ľudia si nájdu výhovorku na všetko. Ale myslíš si, že na to, aby sme poctivejšie triedili odpad, treba viac košov, ktoré sú bližšie umiestnené?
Mojmír: Keď človek chce triediť, tak triedi. Dnes sú už na to vytvorené možnosti. Problém je to, že sa to nedeje. Ľudia možno hovoria, že triedia, ale nerobia to tak. Veľké množstvo odpadu končí v tých veľkých čiernych nádobách, a potom komunálny odpad končí na skládkach. A končí tam aj taký odpad, ktorý by sa dal zužitkovať. Čo sa týka bioodpadu, ľudia žijúci v rodinných domoch by s kompostovaním nemali mať problém. Tí, ktorí žijú v paneláku, tak nevytvárajú toľko bioodpadu, ale stále je. To je veľká téma na celosvetovej úrovni. Vymyslené sú už aj možnosti. Existuje malý špeciálny kompostér, ktorý je určený do interiéru. Sú v ňom červíky, ktoré daný odpad dokážu rozložiť a premeniť na veľmi výživný kompost.

Oli: To znamená, že mám mať červíky v kuchyni?
Mojmír: Áno.

Oli: A nevylezú? (smiech)
Mojmír:
Nevylezú. (smiech) Veľa ľudí si už to vyskúšalo. Dá sa o tom nájsť veľa informácií. Je to vec, ktorá funguje dobre.

Oli: Nesmrdí to?
Mojmír:
Keď sa to robí správne, tak to nesmrdí. Ďalším riešením môžu byť elektrické kompostéry. Alebo sa dá dohodnúť so susedmi z celého vchodu a nájsť miesto pri vchode paneláku, kde bude veľký kompostér a v kuchyni bude len košík na bioodpad. V Bratislave napríklad funguje niekoľko komunitných kompostární.

Oli: V čom je rozdiel medzi vašim kompostérom a podomácky vyrobeným kompostoviskom napríklad zo štyroch dosiek?
Mojmír:
Ten proces kompostovanie je prirodzený prírodný proces. Ten náš kompostér je uzavretý, má prevzdušňovacie otvory, je vymyslený tak, aby sa bioodpad nelepil na steny a nezačal hniť. Je to užívateľsky vytvorené, aby proces kompostovania prebehol čo najrýchlejšie. Aby bol kompost dostupný aj zospodu aj zvrchu, a aby sa to ľahko obsluhovalo. V tom je výhoda, rovnako aj z estetického hľadiska. Na druhej strane, ak si niekto vyrobí kompostér sám, tak si myslím, že na tom nie je nič zlé. Treba si len naštudovať pár princípov o procese kompostovania.

Oli: Je niečo, čo by sme nemali vhadzovať do kompostéra?
Mojmír: Do záhradného kompostéra patrí všetko rastlinného charakteru. Nemalo by sa tam dávať mäso. Platí to, že čím je to nasekané a nadrvené na menšie časti, tak tým rýchlejšie sa to rozkladá. To znamená, že keď sa tam dá veľký konár, tak sa kompostuje aj niekoľko rokov.

Oli: Aká je vízia Vašej firmy do budúcnosti?
Mojmír:
Vidíme priestor v tom, že existuje veľmi slabá evidencia odpadu, takže by sme radi prišli s riešením, ktoré by pomohlo samosprávam pri hospodárení a evidencii odpadu, ktorý sa tvorí priamo u nich. Určite aj osveta informačnej kampane je tiež kameň úrazu. Stále nasledujeme pôvodnú myšlienku, aby sme vytvárali menej odpadu, a aj keď ho vytvárame, tak aby sme ho ekologickým a rozumným spôsobom spracovávali. Pred nami je ešte dlhá cesta, takže by sme sa chceli naďalej zlepšovať.

5_mojmir

Oli: Máš chorobu z povolania? Keď vidíš, ako niekto neseparuje a hádže bioodpad  do komunálneho odpadu?
Mojmír: To má každý v našej firme. (smiech) Presne, keď toto vidíme, tak sme rozčúlení, a potom poučujeme ľudí. Už sme asi aj otravní.

Oli: Čo Tvoj voľný čas? Stíhaš alebo si pohltený prácou?
Mojmír:
Asi pred dvomi rokmi som si uvedomil, že si neviem nájsť voľný čas na veci, ktoré nie sú spojené s prácou. Odvtedy sa to snažím úmyselne a účelovo zlepšovať. Nedarí sa mi to úplne, ale postupne áno. Cítim sa lepšie ako predtým, ale všetkým nám to robí problém. Tá práca pohlcuje a aj nás baví, a potom je niekedy ťažké vystúpiť z toho kolobehu.

Oli: Teba by sme tiež mohli zaradiť do generácie tridsiatnikov, ktorá by mohla zmeniť svet.
Mojmír:
Nikdy som nad tým nerozmýšľal. Ja by som rád zmenil nie svet, ale aspoň v tej oblasti, v  ktorej pracujem, tak by som rád zmenil ten stav, v ktorom to momentálne je, na výrazne lepší. Mám z toho aj dobrý pocit, že je to niečo zmysluplné, že to nie je práca, do ktorej by som len chodil a čakal, kým sa skončí pracovná doba Mám pocit, že keď budeme dobre pracovať, tak sa oblasť odpadov zlepší. To budem veľmi rád.

Foto: Archív Mojmír Jiřikovský

www.menejodpadu.sk

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres