5.0 / 5
11/03/2016

Krátky film Slovenky z L.A. sa dostal na filmový festival do Cannes


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Kika Čičmancová, herečka

Kika Čičmancová sa narodila na Slovensku, v Bojniciach, ale vyrastala v Nemecku. Keď mala 2 a pol roka, jej rodičia ušli v roku 1988 zo Slovenska. Má dvoch bratov a vie veľmi dobre po slovensky. Rodičia to v Nemecku nemali ľahké, dva roky bývali v dočasnom domove, v jednej izbe. Aj keď jej rodičia mali maturitu, školu im neuznali. Kika neskôr odišla do Ameriky, kde v Nebraske študovala a hrala tenis. Teraz má 29 rokov, už 6 rokov žije v LA a je herečka. Kika natočila  krátky film o Zdenke Schellingovej. Je to mníška zo Slovenska, ktorá pracovala v 50-tych rokoch ako sestrička v bratislavskej štátnej nemocnici a pomohla dvom farárom, aby ušli do zahraničia. Potom ju chytili, zavreli a týrali ju. Svoj film prihlásila aj na filmový festival do Cannes vo Francúzsku a v máji ho tam budú premietať.

Oli: Rodičia Ti rozprávali aké to bolo, keď odišli zo Slovenska?

Kika: Rodičom školu v Nemecku neuznali. Mama sa začala učiť za sestričku a otec začal pracovať pre firmu, ktorá vyrábala chladničky. Museli sme sa učiť nový jazyk. Otec síce mal bratranca v Nemecku a on nám tiež pomohol, ale na začiatku sme spali v jednej izbe. Odišli sme v roku 1988, ešte pred revolúciou, a potom po roku otvorili hranice.

2_kika

Oli: Prečo si potom odišla z Nemecka?

Kika: Išla som do Nebrasky na vysokú školu. A bolo to hlavne kvôli tenisu, pretože mojim snom bolo hrať tenis za nejakú vysokú školu. Keď som dostala tenisové štipendium, tak som neváhala. Američania podporujú šport na vysokej škole viac ako Nemci alebo Slováci. Hrala som teda štyri roky za Nebrasku a bol to úžasný zážitok. Veľa sme cestovali. Naša univerzita mala vyše 20-tisíc študentov. Hrali sme tú najvyššiu ligu a ako tím sme v Amerike skončili v TOP 30.

3_kika

Oli: Prečo si potom skončila s tenisom?

Kika: Za školu som mohla hrať len štyri roky. Ja som už aj mala dosť rokov na to, ak by som chcela byť profesionálkou v tenise. Tak som sa rozhodla ísť inou cestou. Mňa už v Nemecku bavilo hrať v muzikáli. Ale tenis bol prvou láskou a išla som najprv za tým, ale nakoniec som sa vrátila k herectvu. Ale tenis aj doteraz ešte k môjmu životu patrí.

Oli: Bolo to možno aj preto, že v Amerike je viac hereckých príležitostí ako v Nemecku?

Kika: Keď som študovala v Nebraske, tak som študovala reklamu a televíziu, tak som mala aj divadelné predmety. A keď sme pracovali v televízii, tak tam som už vedela, že pôjdem do LA a urobím si magisterský titul z herectva.

Oli: Aké boli prijímačky?

Kika: Prijímacie skúšky na New York Film Academy boli náročné, ale chcela som to, tak som sa k tomu vlastným úsilím prepracovala. Tým, že som robila v školskom rádiu a televízii, tak som poslala veľa svojich výstupov, ale písala som aj veľa listov o tom, prečo tam chcem študovať. Absolvovali sme aj veľa spoločných rozhovorov. O tom boli najmä tie prijímačky. Pred štyrmi rokmi som teda tú školu úspešne ukončila.

4_kika
Kika na Evolution International Film Festival

Oli: A teraz sa už naplno venuješ herectvu?

Kika: Už len tomu. Ale je to náročné, lebo v LA je každý druhý herec alebo robí v tejto brandži. Chodím na kastingy a robím vlastné veci. Dokonca som pripravila aj vlastný krátky film, ktorý sa dostal na filmový festival do Cannes, kam pôjdem v máji. Ono to funguje tak, že sa prihlásiš sama, a potom je tam skupina ľudí, ktorí povedia či sa tam dostaneš alebo nie. A mala som šťastie. :) Popritom píšem aj feature film, teda scenár k celovečernému filmu, aby keď budeme v Cannes, tak snáď oslovíme nejakého režiséra, ktorý by chcel natočiť celovečerný film o Zdenke. A ktovie, možno aj niekto zo Sloveska, z filmovej branže by mohol mať záujem o tento film.

5_kika

Oli: O čom je Tvoj film?

Kika: Je to o Zdenke Schellingovej. Je to mníška zo Slovenska, ktorá pracovala v 50-tych rokoch ako sestrička v bratislavskej štátnej nemocnici a pomohla dvom farárom, aby ušli do zahraničia. Potom ju chytili, zavreli a týrali ju.  V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú a ide o prvú blahoslavenú ženu v našich novodobých dejinách.

Oli: Odkiaľ si sa o nej dozvedela?

Kika: Našla som to na internete. Hľadala som námet na film pre moju záverečnú skúšku. A keď som čítala je príbeh, tak som si uvedomila, že nikto o nej nevie, a pritom to bola taká silná žena. Celý ten príbeh, ako ju týrali, potom dostala rakovinu, prišla o prsník a nakoniec doma zomrela, je veľmi smutný. A myslím si, že o takejto žene by sa svet mal dozvedieť. Bola t veľmi odvážna žena a mala veľké srdce. Verila tomu, že to spravila správne, a aj keď ju týrali, neprezradila ostatných, ktorí pri úteku boli.

Oli: Ako prebiehalo nakrúcanie filmu?

Kika: Napísala som scenár, konzultovala som to s kamarátmi a učiteľmi. Potom som si naša režiséra a ďalších ľudí, ktorí na tom pracovali. Veľmi veľa ľudí na tom pracovalo. Riešilo sa aj osvetlenie, zvuk a mali sme kastingy na farárov, policajtov a podobne. Ja som hrala hlavnú úlohu, teda tú Zdenku. Bola som aj na Slovensku a stretla som s mníškami v Trnave, na ktoré som mala kontakt od Zdenkinej netere, ktorá žije v Amerike. Jeden deň som aj spala v kláštore, kde mi všetko ukázali a porozprávali. Potom som si zháňala uniformy, ktoré mali policajti za komunistov. V Amerike sme hľadali priestory a skúšali filmové scény. Ale točili sme aj na Slovensku. Veľmi ma to bavilo a naučila som sa pritom veľmi veľa.

6_kika

Oli: Čo znamená, že je to krátky film? Aký je dlhý a ako dlho trvalo nakrúcanie?

Kika: Má to 14 minút a natáčali sme asi štyri dni po 16 hodín. Dlho trvalo aj strihanie a postprodukcia. Niekoľko mesiacov. Keď sa posiela film do Cannes, nemôže byť dlhší ako 15 minút.

Oli: A čo financie?

Kika: Zo školy sme dostali kamery, tam som veľa ušetrila. A ja som si dala aj film ako projekt na stránku kickstarter a indiegogo, kde sa mi podarilo zohnať peniaze.

Oli: Kde všade si už hrala? Aj v nejakých známych filmoch?

Kika: V LA žijem skoro šesť rokov. Hrala som v krátkych filmoch. Veľa som hrala v divadle, mali sme tu vlastnú divadelnú skupinu. Teraz chodím na kastingy do televízií aj na filmy. Hrala som skôr aj v takých nezávislejších filmoch. Hrala som v Independent feature Films (Emma, Sophie Gold,…) a mám aj nejaké veci v rozbehu, o ktorých ešte nechcem hovoriť.

Oli: Ako sa dozvedáš o kastingoch?

Kika: Mám agenta a manažéra a oni mi posielajú informácie. Oni totiž dostávajú všetky informácie o kastingoch a dátumoch a aktuálnych rolách. Niekedy dostanem scenár vopred a niekedy nie. Idem tam a potom odídem, a koncentrujem sa na ďalšie veci, ktoré mám v pláne. Ale treba to vypustiť a neupínať sa úplne na všetko, lebo to by sme sa ako herci zbláznili.

Oli: Hovorila si, že v LA je každý druhý herec, stretávaš sa s nimi?

Kika: Jasné. Neďaleko tu býva Kirsten Dunst, ktorú som stretla v bare a dali sme si spoločne víno. Mimochodom, vie perfektne po nemecky. Miley Cyrus – minule sme spolu nakupovali potraviny. Ale nevšimla som si čo mala v košíku, mala však pekné plavky. Pred Oscarmi som stretla Aliciu Vikander.

Kika s herečkou s Rooney Mara
Kika s herečkou s Rooney Mara

Oli: Čo hovoríš na tohtoročné Oscary? Ktorý film ťa najviac zaujal?

Kika: Veľmi sa mi páčil The Revenant – Zmŕtvychvstanie s Leonardom DiCapriom a Dánske dievča, práve s Aliciou Vikander. Ten film bol veľmi smutný. Tá láska, čo tá žena preňho mala a čo všetko kvôli nemu obetovala, bolo to veľmi krásne a smutné.

Oli: Podľa mňa to bolo veľmi silné, vzhľadom na to, ako dnešné vzťahy stroskotávajú na maličkostiach a v tomto filme bolo ukázané obrovské puto medzi dvomi ľuďmi….Máš nejakú vysnenú rolu vo filme? Čo by si chcela hrať? Alebo s kým by si chcela hrať?

Kika: Asi v nejakej dráme alebo v akčnom filme, kde sa môžem biť. (smiech) Chodievam teraz na boxovanie, a to ma veľmi baví. Tiež mám dvoch bratov, tak viem sa brániť. (smiech) A chcela by som si chcela zahrať s Ryanom Goslingom a Meryl Streep. Ona je úžasná a talentovaná.

8_kika

Oli: Máš aj vlastného agenta?

Kika: Mám manažéra aj agenta. Manažér ma našiel a agenta som si vybrala. Lebo na niektoré predstavenia ešte v škole sme pozývali agentov, aby sa na nás prišli pozrieť. Ide vlastne o Tvoj tím, tak si ho chceš vytvoriť čo najlepší. Musia to byť ľudia, ktorí Ti veria a Ty veríš im a chceš s nimi pracovať.

Oli: Cítiš sa viac Slovenkou alebo Nemkou?

Kika: Ja som vyrastala v Nemecku, ale stále som sa cítila ako Slovenka.

Foto: Kika Čičmanec
FB: www.facebook.com/KikaCicmanec

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres