5.0 / 5
18/02/2016

Vyštudovaná slovenská učiteľka je profesionálnou fotografkou vo Švédsku


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Zita Mariášová, fotografka

Zita Mariášová hovorí, že pochádza z Česko-Slovenska. Jej mama je zo Západného Slovenska, otec z východného Slovenska, Zita sa narodila v Přerove a brat sa narodil v Jihlave. Po desiatich rokoch sa presťahovali na Slovensko. Naposledy, keď bývala na Slovensku, tak bývala v Liptovskom Mikuláši. Ťažko sa jej teda definuje, ktoré slovenské alebo české mesto je jej domovom. Na strednú školu chodila v Liptovskom Mikuláši, vysokú školu študovala v Banskej Bystrici. Zita je vyštudovaná učiteľka anglického a francúzskeho jazyka. Pred desiatimi rokmi odišla na stáž do Španielska a už sa nevrátila.

Zita žije posledných 4 a pol roka vo Svenshögene, 60km na sever od Göteborgu. Je profesionálnou fotografkou, ktorá fotí svadby ale aj odvážne fotky.

Oli: Ako vyštudovaná učiteľka si učila aj na Slovensku?

Zita: Nie. Ja som išla po vysokej škole na stáž v rámci Európskej únie do Španielska, kde som bola pol roka na Gran Canaria. Potom som tam ostala ešte trochu dlhšie, aby som si zdokonalila jazyk. Ale v tom čase udrela v krajine ekonomická kríza a veľmi rýchlo som to pochopila, že to nebude jednoduché. Na Slovensko som sa ale nevrátila, ale išla som za kamarátmi do Írska. Tam som bola asi tri roky, kde som učila angličtinu pre imigrantov. Ale aj tam prišla časom kríza, tak som rozmýšľala nad krajinou, ktorá je ekonomicky stabilná. Švédsko som poznala už skôr a páčilo sa mi to, tak som sem prišla ako dobrovoľník. Išlo o farmárčenie na bio farmách, kde človek pracuje za ubytovanie a stravu. Som si povedala, že je to dobrý začiatok, aby sa človek mohol poobzerať ako to tu funguje a podobne.

2_expres 0007 ZitaM
www.zitamphotography.com

Oli: V akej časti Švédska to bolo?

Zita: Zakotvila som v dedinke Svenshögen, ktorá má asi 400 obyvateľov a je to asi 60 kilometrov od Göteborgu. Našla som si tu aj svojho priateľa a už som sa neodsťahovala. Ale to je tak idylické miesto, že odtiaľto sa ťažko odchádza. Ja mám výhľad na jazero, do lesa nie je ďaleko a vlaková stanica je tu tiež. Keď potrebujem, v Göteborgu som za 40 minút.

Oli: Stále si robila na farme?

Zita: Ani nie, pracovala som aj v lokálnej škôlke, kde som robila čo bolo treba. Nakoniec mi hovorili ľudia, že stále behám s foťákom, že prečo to neskúsim. Nikdy mi nenapadlo, že by som to mohla robiť profesionálne, ale nakoniec som sa odhodlala a prišlo mi to ako logické rozuzlenie. Fotím predsa odjakživa. Svoj prvý foťák, ruský Zenit, som dostala od otca, keď som mala asi 15 rokov. Som sa naučila všetko na filme, mňa to bavilo, ale potom prišli digitálne foťáky a človek mohol všetko zabudnúť. Keď som bola v Írsku, tak mi môj zamestnávateľ dal prvý digitálnu zrkadlovku. Ja som ešte nemala ani potuchy, že aké sú možnosti, ale to ma posadilo za počítač a objavila som nové  možnosti editovania fotiek.

www.zitamphotography.com

Oli: Čo všetko fotíš?

Zita: Tento rok sa už budem viac špecializovať len na svadby alebo boudoir, prípadne portréty. Väčšinou je to tak, že ma ľudia vyhľadávajú na základe odporúčania iných, koho som už fotila. Ten boudoir je trošku ťažší, lebo ľudia nezvyknú zverejňovať tieto fotky, takže musím investovať aj viac času na vybudovanie stabilného portfólia. Musela som si nájsť modelky, aby som mala materiál aj na sociálne médiá. Pretože je éra sociálnych médií, a preto mám aj ten Instagram. Snažím sa tam každý deň aspoň raz, dvakrát niečo dať a človek nikdy nevie. V živote by mi nenapadlo, že ma niekto nájde a budem robiť rozhovor do rádia. (smiech)

www.zitamphotography.com
www.zitamphotography.com

Oli: A práve ja som Ta objavila na instagrame pod fotkou Adama Ďuricu.

Zita: Adam mi príde ako úplne normálny chalan. A keď vidím tie fotky z instagramu, že ho baví to, čo robí, tak to je tak atraktívne na ľuďoch. Keď je niekto zapálený pre to čo robí, tak to človeka priťahuje.

Oli: Ako je to teda u Teba s fotením? Cestuješ veľa za prácou?

Zita: Zatiaľ necestujem nejako extrémne veľa, ale je pravda, že mám pocit, že tým, že ja som cudzinka, tak priťahujem cudzincov tiež. Tie páry, ktoré sa mi ozývajú, tak minimálne polovica boli zmiešané páry. Jednu svadbu som fotila aj čisto fínsky pár. A budem kvôli tomu prerábať aj webovú stránku, ktorú mám vo švédskom jazyku. Musím ju mať v angličtine, ktorej rozumie každý.

Oli: Fotíš na digitál alebo aj na film?

Zita: Fotím na digitál, ale keď som bola naposledy na Slovensku, dostala som od otca starý Flexaret. Veľa sme sa rozprávali aj o starých fotoaparátoch a s priateľom sme pobehali po antikvariátoch a hľadali sme viac takých foťákov. Tak mám doma ja také štyri staré foťáky. Takže snažím sa fotiť aj na film. Ale to je iný svet. A v dnešnej uponáhľanej dobe, kde ľudia chcú všetko tu a teraz, tak ten digitál takto funguje. Mimochodom, v jednom z tých starých fotoaparátov bol nevyvolaný film. Dali sme ho vyvolať, a sú tam fotky, ktoré sú asi 40 rokov staré. Vyzerá to tak, že sú to nejakí študenti. Podľa fotiek to sú také tie 70. roky – aj vlasy, aj oblečenie. Ja sama som z toho bola nadšená. Chceme to dať na internet a skúsiť tých ľudí nájsť.

www.zitamphotography.com
www.zitamphotography.com

Oli: Fotíš rada v exteriéri alebo v interiéri?

Zita: Svadby v exteriéri, boudoir v interiéri. Tá svadobná sezóna je pre niečo v lete, lebo ľudia chcú mať aj teplo aj slniečko a podobne. Je to paráda, keď človek môže zakomponovať prostredie, tak ako si to prial ten svadobný pár. Ten boudoir, tam je to horšie, lebo vytiahnuť niekoho polonahého von nie je také jednoduché. Ale, tam mám iný cieľ. Ten, kto je na fotografii, je objektom sám o sebe, a to prostredie takú úlohu nezohráva. Tam sa snažím vytiahnuť z tých ľudí niečo iné.

Oli: Kto je pre Teba najväčšou inšpiráciou?

Zita: Zo svadobných fotografov je pre mňa najväčšou inšpiráciou Susan Stripling. Ona je úžasná. Sledujem všetko, čo ona robí a kúpila som si aj jej nejaké kurzy. Niekedy by som chcela fotiť ako ona. Čo sa týka boudoir-u, tak mám rada ľudí, ktorí majú odvahu. Rada by som fotila odvážnejšie fotky, ale, bohužiaľ, je ťažké na to niekoho nahovoriť. Súkromne áno, ale potom je to ťažké publikovať. Ale mám rada odvahu, a preto mojou veľkou motiváciou a inšpiráciou je kanadský fotograf Ewan Phelan. Oni majú celé hnutie okolo ženskej sexuality a práva byť na rovnakej úrovni ako muži. Napríklad, keď chlapi môžu chodiť obnažení, tak aj ženy. Je to trošku polo-feministické hnutie a sú za to, aby mali ženy právo vyjadrovať sa v rovnakom rozsahu ako muži bez toho, aby sa za to hanbili. A mne sa to páči. A hlavne Ewan ako fotograf muž mi je asi najviac srdcu blízky, čo sa týka fotenia boudoiru.

Oli: Súvisí to aj s tým, že si otvorený človek?

Zita: Obaja s priateľom sme otvorení. Aj sme rozbehli jeden blog, ale je ešte len v začiatkoch. Volá sa to “…o jedle, umení a sexe”. Pretože to sú podľa nás tri najväčšie pôžitky v živote. To je niečo, bez čoho by bol život nuda.

www.zitamphotography.com
www.zitamphotography.com

Oli: Ako vnímaš to každodenné fotenie sa nás – nefotografov? Selfie a milión fotiek na sociálnych sieťach. Nestráca sa to umenie a hlavne, do akej miery to ovplyvňuje Tvoju prácu?

Zita: To, čo stojí za tým, že niekto si chce niečo odfotiť, je to, že sa im to páči. Užívajú si ten okamih a páči sa im to. Či už ten moment alebo objekt. Nemyslím si, že je na tom niečo zlé, ale je pravda, že život fotografov sa stal trochu ťažším. Každý má digitálny foťák alebo mobil a veľa ľudí nevidí rozdiel medzi prácou profesionálneho fotografa a klikom na mobile, čo je škoda. Ale tak to je. Tí, čo vidia, tak to ocenia. Ale niektorí ľudia nepočujú, že niekto spieva falošne a tiež sa im to páči.

Oli: Aktuálne sa stále rieši utečenecká kríza. Aká je situácia vo Švédsku?

Zita: Dostať sa do švédskeho systému nie je jednoduché. Mne to trvalo asi dva roky, kým som bola schopná doriešiť všetky veci. Viem, čím si tí ľudia prechádzajú. Ale my v tejto našej malej dedinke máme azylový dom, kde je 100 ľudí. Sú tam Ukrajinci aj Sýrčania. V dedine sme veľmi priateľskí ľudia, a keď sme robili nejaké eventy, tak my sme ich aj pozvali a vieme, čo za ľudia žijú s nami v dedine. Nemala som s nimi žiadnu zlú skúsenosť a hlavne, ja im nezávidím celú túto ich situáciu.

Foto: Archív Zita Marias

Viac foto na  www.zitamphotography.com alebo www.instagram.com/zitamphoto

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres