4.3 / 5
12/02/2016

Slovák otvára v Dominikánskej republike vlastnú reštauráciu


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Peter Špirko, podnikateľ, majiteľ reštaurácie

Peter Špirko pochádza z Demänovskej doliny. V službách robil od svojich 18 rokov. Jeho rodičia pracovali ako chatári v Jasnej. Aj strýkovia a bratranec robil chatára na Brnčálke. Prešiel si všetkými možnými funkciami. V roku 1989 začal podnikať a pracoval v reštauračnom biznise až donedávna. Posledných 16 rokov viedol reštauráciu Demänovka na záchytnom parkovisku v Demänovskej doline. Jedného dňa však nastal zlom, zbalil sa a odišiel zo Slovenska. Peter Špirko má 57 rokov a momentálne žije v Dominikánskej republike, v meste Constanza, kde v týchto dňoch otvára vlastnú a prvú slovenskú reštauráciu. Predtým však začal s výrobou údeného syra z kravského mlieka.

Oli: Prečo si odišiel zo Slovenska?

Peter: Bol to dlhodobý proces. Už som toho mal dosť zimy, kúrenia a obliekania si vetroviek a čiapok, tak som hľadal vhodné prostredie. Pri mori je veľmi horúco, nemám rád horúčavy. Ale motivovalo ma viac vecí a chcel som spoznať niečo nové. A čírou náhodou som sa dostal do mestečka Constanza, ktoré je vo výške 1200 metrov. Je tu príjemné celoročné teplé počasie.

Oli: A to iba tak? Bol si už pred tým niekde v zahraničí?

Peter: Nie, nerobil som nikde v zahraničí. Bol som vždy doma na Slovensku. Robil som ešte za komunistov chatára na horách a najväčšiu časť života som strávil v Jasnej, v Demänovskej doline, kde som mal posledných 16 rokov reštauráciu. Nemal som už inšpiráciu a chuť. To boli stále kontroly a ten, čo nerobil v reštauračných službách, tak to ťažko pochopí. A keď prídeš do takého štátu ako je Dominikánska republika, tak tomu nerozumieš. Nerozumieš, ako môžu niektoré reštaurácie alebo stánky fungovať. Naše hygieničky by sa asi zbláznili. Ale nie je tu žiadna epidémia, jedol som už všeličo a nič mi nebolo. Jednoducho, to podnikanie je urobené tak, aby sa ľudia sami živili, lebo štát im nenadáva ani dôchodky ani sociálne výhody. Musíš si platiť iba zdravotku, lebo inak Ťa neošetria.

Oli: Čo Ti na to povedala rodina?

Peter: Odsúhlasila mi to. Manželka a dcéra prídu za mnou, len dcéra musí dokončiť tento rok základnú školu. A syn pôjde študovať do Dánska.

Oli: Ty si si vybral Dominikánsku republiku a začal si vyrábať vlastný údený syr. Ako si sa dostal k jeho výrobe vôbec? Ako Ti to napadlo?

Peter: Mám tu kamaráta z Čiech, ktorý mi už pred dvomi rokmi hovoril, že Dominikánci majú radi syr a hlavne údený, pretože u nich sa takýto syr veľmi nerobí. Tak som to skúsil. Robíme to niekoľko týždňov a pomaličky sa to rozbieha.

spirko1

Oli: Z akého mlieka ho vyrábaš?

Peter: Robím ho z kravského mlieka. Je tu v podstate všetko. Aj keď posledný mesiac som mal problém zohnať mlieko, ale už by malo byť všetko ako má byť. Tiež som si zohnal udiareň a robím ten syr s jednou kolegyňou, Dominikánkou, ktorá mi chodí pomáhať na 4 hodiny. Jedno, čo mi vadí na Dominikáncoch, tak to je ich nedochvíľnosť. Im je úplne jedno či je pondelok alebo štvrtok. Keď Ti povedia, že prídu v pondelok, tak prídu o dva týždne v pondelok. Ale zvykám si.

Oli: Mlieko berieš priamo od nejakého miestneho farmára?

Peter: Musí to byť mlieko z farmy. Tu v horách je v okolí viacero malých fariem a farmár mi vozí každé ráno čerstvé mlieko. Liter stojí asi 50 centov.

spirko2

Oli: Už o niekoľko dní otvoríš vlastnú reštauráciu. Je jednoduchšie zariadiť všetky záležitosti okolo ako na Slovensku alebo naopak?

Peter: Aj toto je jedna z vecí, ktorá podstatne ovplyvnila môj odchod zo Slovenska. Legislatíva, papierovanie, kontroly od rána do večera. Robiť v reštauračnom biznise na Slovensku je taká samovražda. Tie požiadavky, ktoré sú, resp. boli kladené, tak sú neadekvátne k tomu finančnému ohodnoteniu, ktoré Ti zostane. Tu som za štyri dni získal povolenie na výrobu syra. Čo sa týka otvorenia reštaurácie, hygienik prišiel, ukázal som mu, kde a čo chcem robiť a za dve hodiny mi priniesol papier o tom, že môžem prevádzkovať reštauráciu. Daňový úrad mi povedal, že keď budem mať otvorené tri mesiace, tak im ma potom zavolať a sa dohodneme čo a ako. Nesmieš nič chcieť od štátu a štát Ti nič nedá, aj keby si chcela. Ale na druhej strane sa nestará o to, akým spôsobom si zabezpečuješ živobytie, pokiaľ nerobíš veľké alebo dokonca medzinárodné biznisy.

spirko3

Oli: Čo budete variť a kto bude variť?

Peter: Halušky ani pirohy robiť nebudem, lebo to by tu asi nešlo. Ale budú to rôzne minútky a hlavne mäsové jedlá. Určite jahňacie mäso a hydinu, ryžu, červenú fazuľu. Táto oblasť je aj obrovskou zásobárňou ovocia a zeleniny pre celú krajinu a odtiaľto všetko vyvážajú. Trikrát do roka je tu zber úrody od jahôd cez kvety po banány či mandarínky, zeler, kel aj kokos. A je to veľmi lacné. Taký vegetarián sa tu vystravuje za pár eur za celý mesiac. Variť budem ja sám, lebo ako si to urobím, tak to budem mať a nemusím nikoho kontrolovať. Ale časom určite niekoho zaučím. Čo sa týka obsluhy, tak to už mám jednu babu, ktorá hovorí aj slušne anglicky.

Oli: Aká je to oblasť? Je tam perspektíva, že budeš mať veľa zákazníkov?

Peter: V priebehu roka-dvoch prepukne turizmus. Minimálne domácich hostí určite pribudne, ale aj zo zahraničia. V okolí sú indiánske jaskyne, vodopády a pyramídy. Ľudia tu radi chodia. A čoskoro má byť spojazdnená letecká linka medzi našim mestom a mestom v Karibiku. Som v podstate v centre mesta. Reštaurácia je na poschodí, čo som veľmi nechcel, ale mám terasu s výhľadom na krásne okolité hory a ľudia, ktorí to videli, tak boli nadšení. Zariadenie som si dal priviezť loďou v kontajneri zo Slovenska. Kapacita reštaurácie je tak do 40 ľudí. Viac by to nemalo ani zmysel. Ľudia tu majú čas. Keď sa prídu naobedovať, tak im je jedno, či čakajú na jedlo 20 minút alebo hodinu, tak to neriešia. Oni sa prišli najesť. Veľa a dobre a chcú mať pri tom pohodu. A to sa mi na nich páči. Napríklad, aj keď prídeš do reštaurácie a majú na lístku 15 druhov hovädzích steakov, ty si vyberieš tri a nemajú ani jeden, to je tu normálne. Alebo že nemajú pivo, tak to by sa ľudia u nás zbláznili a ja ako majiteľ tiež. Tu to nikoho netrápi, tak si daj vodu alebo niečo iné. Je tu pokojný život. Nikto sa nikde neponáhľa. Od 12-14 si tam ani neťukneš, pretože je tu siesta a všetko je zatvorené. Ani obchody, ani služby, jednoducho nič.

spirko4

Oli: Aké sú Tvoje očakávania? Plánuješ tam rozbehnúť veľký biznis?

Peter: Neočakávam nič veľké, ale bodaj by to tak bolo. Keď to však bude biznis, ktorý ma uživí a budem sa tu cítiť dobre, lebo zatiaľ sa tu cítim veľmi dobre, tak to bude fajn.

Foto: Archív Peter Špirko

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres