5.0 / 5
12/11/2015

Slovák Michal Mravec hrá futbal v americkej lige NASL


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Michal Mravec, futbalista

Michal Mravec má 28 rokov a pochádza zo Žiliny. Momentálne žije na juhu Spojených štátov, v meste Atlanta, v štáte Georgia. Hrá tam futbal v NASL. Je to Severoamerická futbalová liga, ktorá konkuruje najvyššej americkej súťaži Major League Soccer a hrá za klub Atlanta Silverbacks. Michal dostal ponuku na plné športové štipendium už v roku 2007, aby reprezentoval UAB Blazers v Conference USA NCAA divízii I.. Po úspešnom štúdiu filozofie bol draftovaný priamo z univerzitnej ligy do MLS v Kansass city. Po 4 rokoch štúdia sa potom vrátil do Európy. Hral futbal v Emmene-Holandsko, MŠK Žilina, BialskoBiala Poľsko a popri tom pokračoval v štúdiu na druhom stupni VŠ City University. Minulý rok sa po skončení zmluvy v Poľsku rozhodol vrátiť do Ameriky a požiadal o možnosť ukončiť druhý stupeň City University v Seattli. Tam sa o ňom dozvedeli a dostal ponuku hrať v Atlante za Atlanta Silverbacks. Michalovi sa darí a popritom všetkom mu už chýba iba jedna skúška k titulu MBA.

Oli: Aké boli Tvoje futbalové začiatky?

Michal: Myslím, že tie začiatky majú dlhé korene. Ako malý chlapec som začal hrať futbal v Žiline. Vždy som mal rád futbal, vždy to bola moja veľká láska a vášeň, a tak to je aj dodnes. Na strednej škole však nastal zlom. Vtedy som sa rozhodol študovať na bilingválnom gymnáziu, čo nebola najľahšia cesta, nakoľko som musel zvládať náročnú kombináciu športu s nie ľahkým štúdiom. Chcel som však vedieť perfektne anglicky a študovať na vysokej škole v Amerike. Počas toho, ako som študoval na päťročnom bilingválnom gymnáziu v Žiline, tak som hral vrcholovú mládežnícku súťaž vo futbale za MšK Žilina. Potom som dostal športové štipendium na univerzitu v Birminghame, čo je v Alabame a odohral som štyri sezóny za UAB Blazers. Potom ma draftovali do MLS v Kansas City, odtiaľ som odišiel rovno do Holandska, a to bol pre mňa prelomový rok, kedy som sa rozhodol študovať ďalej. Keď som podpisoval kontrakt v Holandsku, tak si myslím, že mi chýbal ten môj intelektuálny život. Prihlásil som sa na City University, ktorú som najprv študoval cez bratislavskú pobočku a minulý rok, keď som sa rozhodol vrátiť sa do USA, tak som presunul celé štúdium z Bratislavy do Seattlu. Vo februári tohto roku som podpísal kontrakt v Atlante, takže som tu hral futbal a študoval.

Oli: Chýbal Ti intelektuálny život… čo to znamená? Väčšinou to býva tak, že ak sa niekto už raz profesionálne venuje akémukoľvek športu, tak nerieši školu. Ak mu chýba intelektuálny život, tak až po profesionálnej kariére, nie počas nej.

Michal: Neviem či som jeden z mála ľudí, ale vždy som to vnímal svojsky a inak ako ostatní. Futbal alebo každý iný šport, keď ho má športovec a človek robiť intenzívne, je veľká vášeň a láska a je to niečo krásne, keď prídu prvé úspechy, ale aj neúspechy, ktoré k tomu patria. Na druhej strane to nie je všetko. Šport sa dá robiť iba do určitého veku a vzdelanie je veľmi dôležité, aby sa človek mohol nejakým spôsobom angažovať do civilného života v čase, keď s tým športom skončí.

Oli: A stíhaš spojiť tréningy a zápasy so školou?

Michal: Boli časy, keď toho bolo veľmi veľa, a to sa nechcem sťažovať, ale to je fakt. V tom prípade som to však kombinoval tak, aby som si našiel čas a našiel svoju cestu, aby som to stíhal. Bol to taký môj životný biatlon, kde som študoval a do toho robil šport alebo naopak.

2_michal

Oli: V čom je možno špeciálny Tvoj klub?

Michal: Hrám v klube Atlanta Silverbacks. Hráme v Severoamerickej futbalovej lige NASL. V NASL je aj bývalý reprezentačný brankár Kamil Čontofalský, ktorý hrá v Tampa Bay. Aj sme sa stretli po zápase, v ktorom sme hrali proti sebe. V lige je veľa zaujímavých hráčov, napríklad za New York Cosmos hral ten to rok aj Raul Gonzáles, ktorý hral dlhé roky v Reale Madrid. Tá konfrontácia s takýmito hráčmi je obrovský zážitok.

Oli: Opýtam sa tak žensky, aký je rozdiel medzi NASL a MLS?

Michal: Liga, v ktorej som ja, teda NASL, sa nejakým spôsobom snaží konkurovať MLS. Ale pre striktné medzinárodné pravidlá je liga NASL viac prístupná medzinárodným hráčom, ktorí prichádzajú do zámoria. Obe ligy sa hrajú aj v Kanade aj v Amerike. Na zápasy preto veľmi veľa cestujeme.

Oli: Hovoril si o svojich presunoch medzi klubmi aj v Európe, presuny vrámci školy, ale ako si sa konkrétne dostal do tohto klubu v Atlante?

Michal: V Seattli som hral asi štyri mesiace profesionálnu indoor ligu MASL, čo je v našej futbalovej terminológii sálovka. Tam som sa nakontaktoval na ľudí, ktorí ma nasmerovali do Atlanty. Celé sa to podarilo a zahral som si tu skvelú sezónu. Ale ja som prvýkrát prišiel do Atlanty už ako 12-ročný, tak to možno bolo jednoduchšie. A to bol aj taký zlomový bod, keď som sa za pomoci svojich blízkych odhodlal vycestovať.

3_michal

Oli: Dajú sa tie kluby, v ktorých si pôsobil, porovnávať?

Michal: Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale každé prostredie je svojim spôsobom špecifické. Na univerzite to bolo iné, Holandsko malo svoje pre a proti. Všade to bola skúsenosť a vždy mi to niečo dalo.

Oli: Koľko divákov chodí na Vaše zápasy?

Michal: Podľa toho, proti komu hráme. Naposledy, keď sme hrali v Minnesote, tak bolo okolo 10 000 divákov. Keď sme hrali s New Yorkom, tak bol absolútne vypredaný štadión, keďže prišiel Raul.

Oli: Máte nejaký špeciálny rituál pred alebo po zápase?

Michal: Každý dbá na to, aby bol stopercentne pripravený. Ale pred zápasom sa spieva americká hymna, a potom fotky po zápase. Tá interkacia s fanúšikmi je veľmi pekná, náš klub vždy pustí fanúšikov po zápase na ihrisko, aby mohli byť v priamom kontakte s nami. Pre nich je to pekný zážitok a klub im dáva šancu byť tak bližšie k nám. Zatiaľ boli tí ľudia v norme a všetko sa berie v priateľskej atmosfére a so všetkým rešpektom čo sa deje. Je to také kultivovanejšie.

4_foto

Oli: Kto je Tvojim vzorom? Futbalový alebo možno niekto iný, kto Ťa inšpiruje a motivuje?

Michal: Mám rád Barcelonu, lebo hrajú pekný futbal, kombinačný futbal. Ale mám ľudský vzor, a to je moja blízka rodina, ktorá má celý život podporovala a podporuje.

Oli: Máš tetovanie, ružové kopačky a náušnicu? Lebo keď sa pozrieme na niektorých našich úspešných slovenských futbalistov, tak to sú také výrazné identifikačné znaky… :)

Michal: Každý človek je ako chodiaci billboard, a to ako sa prezentuje v spoločnosti a celkovo navonok, tak ho bude spoločnosť a komunita ľudí, v ktorej žije, vnímať. Je to na každom z nás ako sa odprezentuje.

Oli: Máš tetovanie, ružové kopačky a náušnicu? Lebo keď sa pozrieme na niektorých našich úspešných slovenských futbalistov, tak to sú také výrazné identifikačné znaky… :)

Michal: Tetovanie nemám, proti ružovým kopačkám nemám absolútne nič, ale preferujem čierne alebo biele a áno, náušnice nosím. Myslím si, že nie je na tom nič zlé. Sme futbalisti, máme radi módu a trendy, ale neprezentujem to nejako v zlom svetle a snažím sa byť čo najkultivovanejší.

Oli: Sleduješ úspechy slovenskej futbalovej reprezentácie?

Michal: Samozrejme, a chcel by som chalanom zagratulovať ku krásnemu úspechu. Písal som hneď po zápase Viktorovi Pečovskému a gratuloval som mu pretože sme spolu hrali v MŠk Žilina.

Oli: Išiel by si hrať so slovenskej repre?

Michal: Určite áno, reprezentovať svoju krajinu na medzinárodnej úrovni je určite pocta. A na takúto pozvánku sa neodpovedá nie.

Oli: Máš vôbec popritom všetkom nejaký voľný čas?

Michal: Skôr nie ako áno, ale keď ho mám, tak trénujem mládež v akadémii v Atlante, ktorá mi pomohla ešte keď som bol chlapec. Vtedy mi zaplatili letenky a postarali sa o mňa počas môjho pobytu v Amerike. Oni vlastne sprostredkovali aj možnosť, aby som dostal plné štipendium na jednu z najlepších univerzít v Amerike. Ja to tej komunite teraz splácam naspäť a ako profesionál sa snažím byť pre mladých hráčov inšpiráciou ako produkt danej akadémie, ktorá mi pomohla a asistovala pri mojich krokoch v Amerike.

Oli: Chodievaš často na Slovensko?

Michal: Už som nebol asi rok a štvrť, ale možno prídem tento rok na Vianoce. Uvidíme. riešim ešte nejaké kroky ohľadom môjho pôsobenia v USA.

Oli: Budeš meniť klub?

Michal: To si asi ešte asi nechám pre seba… :)

5_foto

Oli: Stíhaš mať aj osobný život a mať čas iba pre seba?

Michal: Ani neviem, asi skôr nie ako áno. Moja každodenná rutina sa začína ranným tréningom na štadióne, medzitým stojím aj dve hodiny v dopravnej zápche, potom prídem domov, popoludní mám druhý tréning a po večeroch študujem. Samozrejme sem tam idem na večeru, ale celkovo som zdravý človek a snažím sa žiť zdravo, od stravy až po pitný režim a spánok. Musim sledovať to, čo robím vo svojom voľnom čase, pretože čokoľvek nesprávne spravím, môže ublížiť iba mne.

Foto: Archív Michal Mravec

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres