4.3 / 5
04/11/2015

Mladý Slovák vyrobil čarovný prútik Harryho Pottera


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Ondrej Tokár, programátor

Ondrej Tokár má iba 21 rokov a pochádza zo Sečoviec. Tam študoval na osemročnom gymnáziu a na vysokú školu odišiel rovno do Dánska, keď mal 17 rokov. Momentálne je vo štvrtom ročníku a bude z neho bakalár. Študuje počítačovú vedu na Zealand Institute of Business and Technology v Roskilde. Momentálne rieši podklady pre investora. Ondrej vymyslel interaktívnu hru – čarovný prútik Harryho Pottera. Prútik Maguss je akoby diaľkové k telke a erb je akoby samotná telka. Čaruje sa tak, že sa stlačí tlačidlo na prútiku, urobí sa nejaký špecifický pohyb, napríklad kruh nakreslený vo vzduchu, alebo švih, a tá aplikácia pomocou prijímača rozozná pohyb a vypíše, akým kúzlom bol oponent zasiahnutý. Ak sa to podarí dostať na trh, Ondrej bude prvý, ktorý so svojim tímom prinesie na trh prútik Harryho Pottera, interaktívnu hru, pri ktorej nemusíte sedieť doma pri počítači.

Oli: Si spokojný s vysokoškolským štúdiom v Dánsku?

Ondrej: Momentálne som vo štvrtom ročníku a končím bakalára. Tu štúdium trvá štyri roky, lebo je v tom zahrnutý aj rok praxe. Rok som pracoval pre firmu ako programátor, čo bolo súčasťou štúdia, no a potom si ma zobrali na stálo a pracujem tam až doteraz. So školou som ale veľmi spokojný. Sú dosť liberálni a zameriavajú sa na prax. Neučili sme sa veľa teórie a skúšky boli založené na projektoch.

Oli: Väčšinou sa slovenskí študenti dostávajú na zahraničné školy cez Erasmus, Ty si išiel hneď. O slovenskej vysokej škole si neuvažoval?

Ondrej: Chcel som študovať v Košiciach, ale potom prišla naša učiteľka, ktorá ma na gymnáziu učila informatiku a povedala, že sa dá študovať v Dánsku. Ponúkali bezplatné štúdium. Tak som si o tom prečítal, zaujalo ma to a išiel som.

Oli: Aký je študentský život v Dánsku?

Ondrej: Ja som prišiel so spolužiakom z gymnázia a hneď sme sa ubytovali na internáte. Bol to veľmi luxusný internát, všetko tam bolo nové. Inak asi všetko rovnaké, tiež sme veľa žúrovali, ale popritom každý študent tu pracuje, lebo náklady na život sú vysoké. A chcel by som ešte k tomu povedať, že treba ísť študovať do zahraničia. Oplatí sa to, sú tu výborné podmienky, zlepšia si jazyk a dá sa popri tom pracovať.

Oli: Popri škole a žúrovaní si však vymyslel aj novú interaktívnu hru, ktorá by už čoskoro mohla byť aj na trhu a budeme si ju môcť kúpiť. Ako to celé vzniklo?

Ondrej: Odkajživa som bol fanúšikom fantasy vecí a hlavne Harryho Pottera. To bola moja prvá kniha, ktorú som čítal. A stále ma baví ten taký iný svet, fantasy svet. Od frajerky som dostal na narodeniny Harry Potter Tour po Anglicku a Škótsku. Navštívili sme mestá a miesta, kde točili film o Harrym Potterovi. A raz, keď sme boli v Škótsku, bola tam fakt pekná scenéria, pretože je tam veľa kopcov a hradov, tak som si povedal, že chcel by som si takú časť čarodejníckeho sveta vyrobiť aj v našom svete. A vtedy sa mi ten nápad zrodil v hlave. Začal som rozmýšľať, no a jeden z nápadov bola čarodejnícka palička, ktorá by mohla fungovať na rôzne veci. Neskôr som to okresal na čarodejnícky duel. Keď som sa vrátil do Dánska, tak som vo voľnom čase začal na tom pracovať.

3_ondrej

Oli: Ako prebiehal celý ten proces?

Ondrej: Vedel som, že potrebujem elektrotechnika a programátora. Keďže ja som programátor, tak som bol celkom sebestačný a tiež som si začal čítať veci o elektrotechnike. Ale to mi veľmi nešlo, tak som si našiel kolegu z Portugalska. Spolupracovali sme a po roku a pol vývoja sme dospeli k prvému prototypu.

Oli: Čo to znamená?

Ondrej: Prototyp sa skladal z čarodejníckej paličky, ktorá mala vo vnútri plošný spoj, ktorý obsahoval také polohovacie zariadenie a iné komponenty, a druhú časť predstavoval prijímač, ktorý mal visieť na oponentovi, proti ktorému čarodejník bojuje. Celé to funguje tak, že ten, kto drží paličku, vyzve oponenta na súboj, oponent to musí prijať cez mobilnú aplikáciu a môžu čarovať. Čaruje sa tak, že stlačia tlačidlo na prútiku, urobia nejaký špecifický pohyb, napríklad kruh nakreslený vo vzduchu, alebo švih, a tá aplikácia pomocou prijímača rozozná pohyb a vypíše, akým kúzlom bol oponent zasiahnutý. Potom mu to buď uberie život, ako v každej hre alebo ho to zmrazí, čiže sa chvíľu nemôže hýbať a rôzne iné srandy.

Oli: Čiže ten prútik je akoby taká interaktívna hra.

Ondrej: Presne tak. Hra v reálnom živote. Pointou toho by malo byť to, že každý hráč môže ísť von a nemusí sedieť pred počítačom.

4_ondrej

Oli: Kde si môžem takýto prútik kúpiť?

Ondrej: Ešte sa nedá kúpiť. Ale funguje to, a v tejto chvíli riešime výrobné náklady a detaily s investorom. Ide o obrovskú firmu, ktorá má naozaj veľký záujem o tento prototyp. Tá spoločnosť je zodpovedná za veľmi veľa produktov, týkajúcich sa Harryho Pottera.

Oli: Existuje už veľa interaktívnych hračiek, ale prútik Harryho Pottera je prvý?

Ondrej: Vyzerá to tak, že áno. Je veľa podobných hier, ale všetko je závislé od nejakej konzoly, sú tam káble a nedá sa to zobrať von. Ešte možno Laser Tag, ale to môžeš hrať iba v konkrétnej aréne. Nazbieraš body, ale na konci odídeš a to je všetko. My sme chceli vytvoriť niečo, čo by človek vlastnil a mohol by sa rozhodnúť, že chce hrať kedykoľvek chce.

Oli: Takže ja si kúpim len prútik, a to je celé?

Ondrej: Máš k tomu ešte prijímač, ktorý je v tvare erbu a ten je pripnutý na tričku Tvojho súpera. Prútik je akoby diaľkové k telke a erb je akoby samotná telka. Ak Ty urobíš nejaké gesto paličkou, tak to je akoby si stlačila číslo programu. Signál sa pošle cez infračervené svetlo, ten prijímač, ktorý je na tričku Tvojho oponenta, to príjme a funguje akoby zrkadlo, pretože prepošle ten signál do mobilnej aplikácie, a tá rieši celú tú logiku, ktorá sa skrýva za tou hrou. Keď prijal kúzlo číslo 3, tak sa deje to a keď prijal kúzlo číslo 4 a deje sa niečo iné.

5_ondrej

Oli: Znie to fantasticky a uvedomila som si, že sa teším na ten prútik. Držím Ti palce, nech sa Ti to podarí dotiahnuť do úspešného konca. Vidíš to aj ako svoju budúcnosť? Chceš vyvíjať a programovať hry alebo iné aplikácie?

Ondrej: Myslím, že áno. Stále som vedel, že budem programátorom. Aj keď som počítal s tým, že budem pracovať v nejakej firme. Ale uvedomil som si, že nechcem pracovať na plný úväzok a byť závislý od celosvetového systému, v ktorom každý dospelý človek musí prísť do práce, odrobiť si svoje, odísť z práce, mať pár dní voľna a potom dostane výplatu. Chcel som sa od toho oddeliť, a aj preto som začal robiť na svojom nápade. Nikdy som si nemyslel, že budem tvoriť hry, lebo to je zvyčajne sen malých detí, ktorí chcú byť programátormi preto, lebo si myslia, že budú vyvíjať hry a že to je veľká zábava. Ja som nechcel byť taký snílko. Ale teraz, keď sme vyrobili hru a ozvali sa nám investori a vidia v tom potenciál, tak si hovorím, že asi hej, je to pravdepodobne moja budúcnosť.

Oli: Je niekto, kto Ťa inšpiruje?

Ondrej: V poslednej dobe ma veľmi inšpiruje Elon Musk, ktorý stojí za Teslou. Páči sa mi, že sa dokázal prebojovať napriek všetkým obrovským veľmociam a dokázal vytvoriť auto poháňané elektrikou. Aj napriek tomu, že ho najprv spoločnosť odsudzovala a veľmi proti nemu bojovali, pretože v budúcnosti by to pokojne mohlo zrušiť ropný biznis.

Oli: Ty vlastne môžeš svoju prácu robiť kdekoľvek. Chceš ostať v Dánsku alebo sa plánuješ presťahovať? Alebo sa vrátiť na Slovensko?

Ondrej: Určite nechcem zostať v Dánsku. Je tu super na začiatok, ale je mi tu zima. Nie je tu veľká zima, ale tá zima trvá dlho. Chcel by som sa niekam presťahovať, možno Nový Zéland alebo juh Francúzska.

Foto: Archív Ondrej Tokár

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres