3.5 / 5
07/10/2015

Slovenka žije v Rakúsku, kde sa stala členkou obecnej rady vo Wolfsthale


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Zuzana Ondrisová, inštruktorka tvárovej jogy a členka obecnej rady v rakúskej obci Wolfsthal

Zuzana Ondrisová pochádza z Považskej Bystrice. Na vysokú školu chodila do Bratislavy, kde študovala architektúru a pozemné stavby, odbor ekonómia a riadenie stavebníctva. Počas školy, sa sústredila na ekonómiu a riadenie, projektový manažment a oceňovanie nehnuteľností. Osud ju zavial aj do oblasti informačných technológií a marketingu. V tejto oblasti skončila pred odchodom na materskú dovolenku. V súčasnosti sa venuje tvárovej joge a prenajímaniu apartmánov v Ružomberku. Posledných 5 rokov žije v rakúskej dedinke Wolfsthal, kde pôsobí veľmi aktívne. Obyvatelia ju zvolili do obecnej rady a je v histórii prvou Slovenkou, ktorá je v štruktúrach samosprávy v rakúskej obci.

Oli: Prečo si sa rozhodla žiť v Rakúsku?

Zuzana: S manželom sme rozmýšľali, že by sme chceli vlastný domček a hľadali sme možnosti. Najprv sme hľadali v blízkosti Bratislavy,  no v tom čase boli aj ceny pozemkov vysoké a problematická bola doprava. Jeden náš známy nám dal tip na Wolfsthal v Rakúsku. Tam bola vtedy cena pozemku nižšia ako napríklad v Rusovciach alebo Jarovciach. A aj do centra Bratislavy to mám veľmi blízko.

Oli: Za posledných niekoľko rokov je to možno aj taký trend, že sa Slováci sťahujú do Rakúska. Žijú síce v inej krajine, ale veľmi blízko Slovenska. Ale vo Wolfsthale sa podľa posledných informácií už zastavil predaj pozemkov.

Zuzana: V obci je to nastavené tak, aby sme mali infraštruktúru, ktorá bude stačiť na počet obyvateľov. Tým pádom je potrebné sledovať počet ľudí. To znamená, že nie je nutné, mať v obci dvetisíc obyvateľov, pokiaľ nevieme zabezpečiť miesto v škôlke alebo v škole. S tým potom súvisí aj spokojnosť obyvateľstva.

Oli: Ako sa Ti žije v Rakúsku? V čom je to lepšie ako na Slovensku?

Zuzana: Skôr by som to povedala tak, že žijem na veľmi pokojnom a príjemnom mieste. Vyhovuje mi život na dedine, kde žije momentálne zhruba tisíc ľudí a vyhovuje mi dostupnosť do centra mesta. Mám už radšej kľudnejší život, s rodinou nám vyhovuje pohyb na čerstvom vzduchu, žijeme pod lesom. Často chodíme von, na záhradu, bicyklujeme. Keď sme žili v paneláku Bratislave, museli sme naložiť bicykle, niekam sa presunúť a až potom bicyklovať.

Oli: Ty ale v Rakúsku nežiješ len pokojným rodinným životom, ale sa aj aktívne zapájaš do diania v obci.

Zuzana: Máme starostu, jeho zástupcu, potom tzv. obecnú radu, v ktorej je 15 poslancov, ktorí sú volení každých päť rokov a ja som od januára tohto roka členka tejto obecnej rady. Venujem sa vzdelávaniu a voľnočasovým aktivitám. To znamená, zastupujem rodičov v oblasti týkajúcej sa škôlky, školy, teda ak majú problém, ktorý chcú riešiť, snažím sa im v tom pomôcť Pracujem na zlepšovaní komunikácie medzi zamestnancami školy a škôlky a rodičmi, podieľať sa na organizovaní rôznych akcií. Už predtým, ako som kandidovala, organizovala som pre deti napríklad tvorivé dielne, ponuku voľnočasových aktivít som rozšírila už aj pre dospelých. Stále hľadám spôsob, ako skvalitniť život rodičom a deťom vo Wolfsthale, preto som aj vďačná za rôzne podnety a nápady od ľudí.

Zuzana roznášala letáky po dedine s ponukou voľnočasových aktivít pre deti a dospelákov

Oli: Bola si volená?

Zuzana: Systém je taký, že sme boli na kandidátke a ľudia mali možnosť dať hlas konkrétnej politickej strane alebo vyslovene niektorému z kandidátov.

Oli: Viedla si aj predvolebnú kampaň?

Zuzana: Priznám sa, že nijakú špeciálnu predvolebnú kampaň som nerobila, skôr keď ma susedia videli na kandidátke, tak sa mi ozývali, že ma budú voliť. Ale pýtali sa ako to majú urobiť. Tak som skôr robila osvetu, informačnú kampaň, vysvetľovala som ľuďom, ako treba voliť, čo majú ľudia urobiť, čo dostanú na obecnom úrade a podobne. Ani som  nečakala, že sa do obecnej rady  dostanem. Pre mňa samú to bolo veľké prekvapenie.

Oli: Ale tak keď si kandidovala, chcela si sa tam dostať, nie?

Zuzana: Na kandidatúru ma oslovil náš starosta, bola som na kandidátke na 20-tom mieste, počítalo sa, že asi prvých desať ľudí sa do obecnej rady dostane, úprimne – nerátala som s tým.

Oli: Koľko Slovákov žije vo Wolfsthale?

Zuzana: Z tých tisíc ľudí, ktorí sú v obci, je momentálne 297 Slovákov.

Oli: Ako vnímajú Rakúšania fakt, že majú v obecnej rade Slovenku?

Zuzana: Nepýtala som sa ich (smiech). Ale podľa tých reakcií je to rôzne, niektorí sú zdržanlivejší a držia si odstup, s niektorými sa poznám už dlhšie,  máme priateľské a otvorené vzťahy a pomáhame si s deťmi.

Wolfsthalčania pred zahájením akcie čistenia obce
Wolfsthalčania pred zahájením akcie čistenia obce

Oli: Takže budeš budúca slovenská starostka v Rakúsku?

Zuzana: Určite nie. Nemám takú ambíciu a úplne mi stačí téma detí , vzdelávania a voľnočasových aktivít, teda to, čomu sa venujem. Do iných tém sa žiaľ, nemám čas ani zapájať.

Oli: Žiješ viac taký komunitný život na dedine ako anonymný v paneláku?

Zuzana: Myslím, že sa  u nás začína formovať celkom pekná komunita a ľudia začínajú spolu viac žiť, fungovať, kamarátiť sa a organizovať viac spoločných aktivít. Keď sa mi podarilo dostať do rady, tak mi napadlo, že by bolo dobré informovať ľudí o tom, čo sa deje u nás v obci. Vychádza síce aj obecný časopis, ale nepravidelne. Chcela som informovať v slovenčine  o tom čo sa pripravuje, niektorí Slováci majú jazykovú bariéru, alebo jednoducho nestíhajú čítať časopis. Posielam raz za dva-tri týždne email so sumarizáciou najdôležitejších informácií, takto majú ľudia prehľad a aj sa aktívne zapájajú do chodu obce.

Zuzana organizovala v obci podujatie - deti, ktoré navštevujú rôzne krúžky pripravili program pre rodičov a ešte s jednou Slovenkou to dvojjazyčne moderovala
Zuzana organizovala v obci podujatie – deti, ktoré navštevujú rôzne krúžky pripravili program pre rodičov a ešte s jednou Slovenkou to dvojjazyčne moderovala

Oli: Tvoje pôsobenie v obecnej rade však nie je to, čo ťa živí. Prenajímaš apartmány a cvičíš tvárovú jogu. Dokonca robíš kurzy. Ako si sa dostala v tvárovej joge?

Zuzana: Dostala som sa k tomu pred dvoma rokmi, keď som začala riešiť to, ako vyzerám. Tvár ženy sa mení a naštartovala ma situácia, keď som bola veľmi v pohode a v dobrej nálade a stretla som jednu známu, ktorá ma videla po dlhšej dobe. Povedala mi, že vyzerám veľmi smutne, ustarostene a určite mám kopec problémov, ktoré riešim. Mňa to veľmi zaskočilo, lebo som sa cítila spokojná a šťastná. Večer som sa pozrela do zrkadla a začala som rozmýšľať, že asi tá moja tvár vysiela niečo iné ako sa cítim. Vedela som o jednej kamarátke, ktorá cvičila tvárovú jogu, tak som to skúsila tiež. Zapáčilo sa mi to, pretože  tvárovou jogou sa dá pomôcť nielen s estetickým  ale aj zdravotným problémom. Tak som si urobila akreditáciu a kurz.

Oli: V čom to celé spočíva?

Zuzana: Je to cvičenie s tvárovými svalmi, vlastne najúčinnejšia a prirodzená metóda proti starnutiu. Je to úplne jednoduché, dokonca aj pre mužov J, ksichtíme sa pri tom a robíme rôzne grimasy, čím precvičujeme tvárové svaly a držíme ich v pružnosti a forme.

Oli: Aké sú to napríklad cviky?

Zuzana: Napríklad aj bozk, na konci sa tak cmukne. To je na pekné pery. Potom sa veľmi silno usmievame, aby sme mali pevné a pekné líčka.

Oli: Ako dlho trvá takéto cvičenie? A ako často by sme ho mali opakovať?

Zuzana: Ideálne je cvičiť každý deň a venovať tomu desať minút denne.

Dostali sme od Zuzany minikurz tvárovej jogy

Oli: Kde všade sa dá precvičovať taká tvárová joga? Napríklad aj ráno pred zrkadlom?

Zuzana: Ráno áno, ale nie pred zrkadlom, pretože pred zrkadlom by sa nemalo cvičiť. Všímame si totiž ako vyzeráme, a to nás rozptyľuje. Cvičiť by sme mali, keď máme pokoj, nepozeráme sa na seba a sústredíme sa na svaly, ktoré precvičujeme. Malo by to mať efekt uvoľnenia a relaxácie. Ale cvičiť sa dá všade, napríklad aj v aute.

Oli: Majú tie cviky aj nejaké špeciálne názvy?

Zuzana: Väčšinou zvieracie – hroch, škrečok, žirafa, býk a podobne. Niekedy rozmýšľam, ako to vzniklo, lebo nie vždy mi to pripomína to zvieratko. Pravda je, že si občas na tých kurzoch si názvy cvikov meníme. Býka sme premenovali na scary movie, škrečka na chipmunkov atď.

Zuzana prišla z Wolfsthalu k nám do rádia - nemala to predsa ďaleko, aj keď žije v zahraničí :)
Zuzana prišla z Wolfsthalu k nám do rádia – nemala to predsa ďaleko, aj keď žije v zahraničí :)

Oli: Na konci rozhovoru so Slovákmi v zahraničí sa vždy pýtam, či sa niekedy plánujú vrátiť na Slovensko. Ale Ty si vlastne do Rakúska neodišla za prácou, ale s rodinou, aby ste si vytvorili vlastný domov.

Zuzana: Určite. Ja to tak aj vnímam, že Wolfsthal v Rakúsku je môj domov.

Foto: Archív Zuzana Ondrisová a Rádio Expres

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres