4.8 / 5
24/09/2015

Slovák je úspešným univerzitným ekonómom v Chicagu


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Prof. Ľuboš Pástor, PhD., univerzitný ekonóm

Ľuboš Pástor, PhD. sa narodil v Košiciach a má 41 rokov. Po absolvovaní Gymnázia Poštová v Košiciach vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolské štúdiá ukončil v roku 1999 získaním titulu PhD. v oblasti financií na Pensylvánskej univerzite v USA (Wharton School, University of Pennsylvania). Od júla 1999 prednáša finančnú ekonómiu na Chicagskej univerzite (University of Chicago, Booth School of Business). V roku 2003 bol vymenovaný za docenta a v roku 2005 za profesora. V roku 2009 mu bol udelený čestný titul Charles P. McQuaid Professor of Finance. Od roku 2014 sa podieľa na riadení  univerzitného Fama-Millerovho centra pre finančný výskum.

Vo svojej odbornej činnosti sa venuje rôznym otázkam v oblasti finančnej ekonómie. Mimo univerzity je od roku 2010 členom vedenia Západnej finančnej asociácie (WFA). Pôsobí tiež v redakčných radách odborných časopisov Journal of Finance (2006-), Journal of Financial Economics (2006-) a Review of Financial Studies (2006-2009). Je členom organizácií NBER a CEPR ako aj akademickej poradnej rady Gutmannovho centra na Wirtschaftsuniversität vo Viedni. Od marca 2015 je členom Bankovej rady NBS.

Oli: Aká bola cesta z Košíc do Chicaga a ako dlho trvala?

prof. Pástor: Bolo to cez Bratislavu. Po osemnástich rokoch som odišiel študovať do Bratislavy na Univerzitu Komenského. Na konci druhého ročníka sme viacerí odišli na študijný pobyt do Spojených štátov. To som ešte netušil, že odvtedy sa budem na Slovensko vracať len občas.

Oli: Kedy nastal ten zlom, že ste si povedali, že zostávate v zahraničí?

prof. Pástor: Asi pár týždňov po príchode do USA. Vedel som, že  si chcem urobiť aj doktorát, a ten som si aj spravil.

banka4

Oli: Podľa čoho alebo koho ste si vyberali štúdium ekonómie?

prof. Pástor: Dlho som si myslel, že budem študovať matematiku, alebo aspoň niečo príbuzné matematike. Tá ma veľmi bavila na strednej škole. Absolvoval som matematické olympiády, semináre a mal som veľa kamarátov, s ktorými sme mali radi matematiku. A potom prišla nežná revolúcia. Ja som mal asi 15 rokov a nerozumel som všetkým detailom. Ale všimol som si, že sa okolo mňa od základov mení spoločnosť. Máte jeden režim, a zrazu je iný režim. Uvedomil som si, že ten svet je naozaj zaujímavý a začal som mať pocit, že by som sa mal pozerať na svet okolo nás a nielen na nejaké konkrétne problémy.

Oli: Takže na Vás zapôsobila spoločnosť.

prof. Pástor: To bolo to, čo mi otvorilo oči na svet okolo a nielen na konkrétne exaktné vedy, ktoré ma bavili ako matematika a počítače, zaujímal som sa aj o jazyky, čo tiež súvisí s globálnym pohľadom na svet. Od matematiky som prešiel k ekonómii. A potom to vyprofilovanie na finančnú ekonómiu prišlo až pri výbere doktorandského programu. Musím sa však priznať, že som sa pôvodne chcel venovať makroekonómii, ale tá ma neoslovila, zdala sa mi vzdialená od reality

Oli: Spomínate matematiku, mali by sme podľa Vás dbať na to, aby bola matematika súčasťou nášho života od detstva a neskúšali ju nejako vytesniť z bežného života?

prof. Pástor: Matematika je skvelá vec. Človeka naučí myslieť a je všade rovnaká. V matematike je všetko buď pravdivé alebo nepravdivé, na základe nejakých axióm, z ktorých začnete na začiatku. Matematika trénuje disciplínu človeka, aby si uvedomoval, aké sú predpoklady, a aby logickým spôsobom vedel vyriešiť akýkoľvek problém. Som veľkým fanúšikom matematického vzdelávania u detí. Ale ešte škôr, ako som mal rád matematiku, tak som hral šach. Ešte na základnej škole som hral šach, a to bola jedna z tých hlavných vecí, ktorá ma bavila. To je niečo príbuzné matematike, ale trochu iné. Ide tam o stratégiu a psychológiu, a to je veľmi užitočná vec u detí. Aj moje deti hrajú šach, aj keď už ich to pomaly prestáva baviť :), ale vedia ho hrať, a to som veľmi rád. Šach nás naučí logike, psychológii, stratégii, trpezlivosti, schopnosti rýchlo sa rozhodovať. Je to veľmi rozmanitá hra.

banka5

Oli: Poďme k vašej práci, čím všetkým sa zaoberáte?

prof. Pástor: Moja hlavná práca je univerzitný ekonóm. Robím ekonomický výskum, kde sa snažím raziť cestu, zisťovať nové veci a dozvedať sa pravdu o svete.

Oli: Aká je pravda o svete?

prof. Pástor: Máme ešte veľa desaťročí a storočí, pokiaľ sa k nej prepracujeme, ale krok po kroku tam veda smeruje, vrátane ekonómie. Popritom učím, prednášam a mám ďalšie administratívne povinnosti v Chicagu.

Oli: Na akom výskume teraz pracujete?

prof. Pástor: Za tých už takmer dvadsať rokov, čo sa venujem výskumu, som už pracoval na rôznych témach. Ale momentálne mám dve témy. Prvá z nich je téma politickej neistoty, ako vplýva na ekonomiku a finančné trhy. Druhá oblasť sa týka investičných fondov, ako manažéri, ktorí majú na starosti Vaše dôchodkové úspory, ako s nimi nakladajú, akým spôsobom investujú a či to robia dobre alebo zle.

Oli: Ako nakladajú manažéri s našimi dôchodkami?

prof. Pástor: Na Slovensku je relatívne malý kapitálový trh. Ja som vo svojej práci analyzoval len americké investičné fondy. Tam máme vynikajúce dáta na desaťročia. A dá sa povedať, že v priemere tí, ktorí sa snažia byť lepší ako priemer, tak sa im to nedarí. Takže v priemere, indexové akciové fondy, tie ktoré sa len pasívne snažia urobiť priemerný výnos, tak tie sú určite úspešnejšie, ako priemerný aktívny fond, ktorý sa snaží pobiť trh, a preto si môže účtovať vyššie poplatky. Do značnej miery je to kvôli tým vyšším poplatkom a vyšším transakčným nákladom, že tie aktívne investičné fondy sú v priemere menej úspešné. Veľa investičných fondov, ktoré som analyzoval, majú na starosti dôchodkové úspory Američanov. Tento výsledok sa týka amerických dôchodkov.

Oli: Pred pár mesiacmi sme na Slovensku opäť riešili, či vstúpiť do druhého dôchodkového piliera alebo naopak, vystúpiť. Ako to vidíte Vy?

prof. Pástor: Čo som si všimol na Slovensku, ľudia sú veľmi konzervatívni. Radšej príjmu istý bezrizikový výnos, aj keď je ten výnos príliš nízky, ako keby si mali zobrať na plecia riziko s tým, že občas to pôjde hore, občas dole, ale v dlhdobom horizonte to ide viac hore ako dole.

Oli: Ten strach riskovať nesúvisí s politickou neistotou? Ak hovoríme napríklad o situácii doma a v zahraničí.

prof. Pástor: Iste. Jednou z hlavných téz, ktorú sme v nedávnom výskume analyzovali je, že politická neistota prispieva k fluktuáciám na finančných trhoch. Ak ľudia vnímajú vysokú politickú neistotu, tak zrejme očakávajú aj vysokú fluktuáciu na finančných trhoch. Je to prirodzené, ale treba si uvedomiť, že je tam kompenzácia za to riziko. Napríklad ja investujem do bezrizikových dlhopisov a mám ročne výnos pol percenta a Vy investujete do rizikových akcií, tak v priemere za dlhú  dobu sa môžete tešiť na výnos o možno aj šesť až sedem percent vyšší ako ja. Myslím si, že v Európe všeobecne a na Slovensku ešte špeciálne, ľudia majú radšej svoj bankový účet alebo dlhopisy a chcú nízky bezrizikový výnos.

Oli: V tomto roku ste sa stali členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Ako je na tom Slovensko, čo sa týka finačnej stability?

prof. Pástor: Slovensko je na tom dobre. Slovenský finančný sektor je skutočne v dobrom stave, aspoň teda oproti zvyšku Európy, niet sa čoho obávať. Tiež si myslím, že Slovensko je jednou z najúspešnejších európskych krajín posledného desaťročia. Jedna z krajín, ktoré najviac profitovala zo zavedenia eura. Niektorým krajinám to ublížilo, Slovensku to pomohlo.

banka3

Oli: Prednášate na univerzite, aký ste profesor? :)

prof. Pástor: Nie som prísny profesor, pretože študenti, ktorí chodia na moje prednášky, sú dobre motivovaní. Platia si za svoje štúdium a chodia tam preto, lebo tam chcú byť. A keď sú študenti motivovaní, netreba byť prísny a treba im niečo dať. Dobre sa pripraviť na prednášku a spájať teóriu s tým, čo sa práve deje a dávať im zaujímavé domáce úlohy. Ja mám starších študentov, učím študentov programu MBA a tam je priemerný vek študenta 27 rokov. Sú tam ľudia, ktorí majú za sebou štúdium aj niekoľko rokov praxe a ja ich nemusím dirigovať.

Oli: Baví Vás Vaša práca? A stíhate okrem povinností cestovať aj na Slovensko kvôli členstvu v Bankovej rade Národnej banky Slovenska?

prof. Pástor: Odpoveď na obe otázky je áno. Moja práca ma veľmi baví, je to skvelá práca. Žiaľ, na Slovensku neexistuje taká práca, pretože pedagogickí učitelia viac učia a menej sa venujú výskumu. Vyberám si témy, potom veľa cestujem a často ma to stojí viac úsilia, ako by som chcel.

Oli: A máte aj voľný čas? Čo rád robíte?

prof. Pástor: Mám veľmi málo voľného času. Snažím sa venovať rodine, mám štyri deti. Ale rád behám, plávam, hrám tenis. Niekedy som behával maratóny, ale posledný maratón som zabehol v roku 2000.

Oli: V Spojených štátoch ste vyše 20 rokov, viete si predstaviť, že by ste sa vrátili na Slovensko?

prof. Pástor: Ja to skôr vnímam tak, že mám dva domovy. Slovensko, kde som vyrástol a kam sa vraciam. V tejto chvíli je však moja hlavná základňa je v Chicagu, mám tam prácu, deti tam chodia do školy a majú tam kamarátov.

Foto: Rádio Expres

                                               #olidzupi

aplikacie Rádia Expres