07/05/2010

V lietadle s Hanlonom a vo vlaku s „Claudiou Schiffer“


To, že som sa stretol s našimi hokejistami v lietadle z Viedne do Kolína, bola rovnaká náhoda ako to, že si práve vedľa mňa sadol tréner Glen Hanlon. Nenápadne som mu ponúkol slovenské noviny, no zdvorilo odmietol slovíčkom „dakujem“. Takmer počas celého letu pozeral na laptope hokej a ľavou rukou si stále niečo zapisoval do svojho tajného bloku. Najprv som sa neodvážil rušiť ho a keď som konečne odvahu nabral, kanadský tréner nachvíľu zadriemal. Náš rozhovor teda pokračoval až keď sme pristáli a ja som na neho plynulou angličtinou vychrlil „good luck“.

Nemecko nás privítalo nevľúdnym počasím. Lialo tu rovnako ako ráno na Slovensku a teplota sa pohybovala len okolo desiatich stupňov. Našich hokejistov som nechal v Kolíne a vlakom som sa rovno z letiska presunul do hodinu vzdialeného Essenu. V pohodlnom vagóne som bol úplne sám a než som napočítal eins, zwei, drei, zaspal som ako drevo. Nie na dlho. Zobudil som na to, ako mnou niekto nástojčivo trasie – v polospánku vyzerala ako Claudia Schiffer, no keď som otvoril oči, stála nado mnou čiperná nemecká dôchodkyňa, ktorá mala rezerváciu práve na to jediné obsadené miesto v prázdnom vlaku. Mala bojový pohľad a v ruke paličku, tak som si presadol.

V hustom daždi a s obrovským kufrom som našiel svoj hotel asi po hodinovom pátraní. V izbe bola skoro taká istá kosa ako vonku, takže som vymenil mokré oblečenie za suché, navliekol si hrubé ponožky a skočil šípku do postele. Eins, zwei, drei, možno sa Claudia ešte vráti…

img001036-3d042b38a5[1]

Odporúčame

aplikacie Rádia Expres