Sen o treske

Sedím pred telkou s vyloženými nohami, polievkovou lyžicou hltám milovanú tresku, k tomu slovenské pečivko a české pivko. Mamina upiekla bábovku a koláče priniesla aj suseda Pribylincová, ktorá ma tri týždne nevidela a bála sa, kde som bol tak dlho preč. Práve sa začína očakávaný súboj titanov a Anglicko – Nemecko. Dúfam, že pri ňom nezaspím, som nejaký unavený…
… pred chvíľou som sa zobudil. Toto nie je moja posteľ, takže namiesto milovanej tresky dnes budem jesť vajíčka. Tak ako v Južnej Afrike každý deň a na všetky možné spôsoby – praženicu, omeletu, volské oká, alebo na tvrdo. Nechcem počuť o vajíčkach do budúcej Veľkej noci. Myslel som si, že cez víkend už pohladkám Pribylincovej mačku (a možno by bolo na privítanie naozaj napečené… a možno bude), no ja som hladkal úplne inú mačku. Po úžasnom víťazstve našich futbalistov nad Talianskom a postupe do osemfinále som si namiesto letenky domov kúpil lístok na leviu farmu. Domáci ma upokojovali, že to nie je nebezpečné a nemusím sa ničoho báť. Ak nevystúpim z auta. A navyše levy vraj žerú len japonských turistov. Jedného toť nedávno, keď odvážlivec napriek zákazu z auta vystúpil a chcel si urobiť netušiac posledný záber svojho života. Leviu skupinku pod stromom si ešte cvakol, no nevšimol si, že jedna levica zostala na tom strome. Vyzeralo to tak, že japonský zájazd bol na prehliadke tesne predo mnou, pretože všetky levy boli spokojné, nažraté a vyzerali krotko ako susedovie Kesy. Najväčšou atrakciu boli levie mláďatá, ku ktorým sa dalo ísť do klietky a pohladkať si ich. Malé šelmy sa však chceli skôr hrať ako fotiť, takže zopár Slovákov odišlo z výbehu so škrabancami. Rany si mohli dať vydezinfikovať neďaleko odtiaľ pred ohradou so žirafami. Tie si zvykli na kŕmenie od nadšených turistov, ku ktorým neúnavne skláňali svoje dlhé krky. Stačilo nastaviť dlaň s nejakou dobrotou, počkať si, kým sa vystrčí polmetrový jazyk a hneď bola ruka mokrá až po lakeť. Oslintanému od žirafy sa mi cestou na hotel opäť zbiehali slinky na tresku. No aj počas zápasu Anglicko – Nemecko som si o nej mohol len snívať. Cestoval som osem hodín autobusom z Pretórie do Durbanu, až na pobrežie Indického oceánu. Práve sa chystám sa na raňajky a už tuším, čo bude v ponuke.
Budem dnes držať palce našim futbalistom a kvôli nim si tie nenávidené vajíčka ochotne odtrpím čo najdlhšie. Vystačím si tentoraz len s jedným volským okom a budem spokojný, keď nad Holandskom vyhráme 1:0!