5.0 / 5
24/06/2015

Slovenský geológ mapuje nerastné suroviny po celom svete


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk

RNDr. Bohumil Molák, CSc., geológ

Bohumil Molák prezývaný aj Boris pochádza zo Svätého Jura. Keď mal 15 rokov, odišiel študovať do Spišskej Novej Vsi, pretože vedel, že bude geológom. V roku 1970 promoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri štúdiu a láske ku geológii bol aj vynikajúcim hudobníkom. Hral na trombón, vďaka čomu sa stal vedúcim školskej kapely. Po promóciách pracoval na geologickom ústave, ale hneď po mesiaci ho povolali na vojenskú službu do Českých Budejovíc, kde okrem iného založil aj vojenskú kapelu. Bohumil Molák si vojenskú službu pochvaľuje. Predtým bol zakríknutý a mal tichý hlas, no tam sa naučil veriť si a veliť, keďže ho urobili veliteľom čaty. Potom pokračoval v práci geológa v  ústave, kde chodil aj do terénu. Pracoval v oblasti Levíc a v oblasti tranzitného plynovodu, ktorý sa vtedy staval. Medzitým sa stal členom skupiny pracovníkov pre styk so zahraničím. Chcel byť poradcom a geológom v niektorých rozvojových krajinách, aby im pomohli rozvinúť zdroje nerastných surovín. Najprv sa prihlásil sa do Iraku a učil sa angličtinu. A keď to nevyšlo, skúsil to s kontraktom v Maroku a učil sa po francúzsky. Nakoniec mu v roku 1975 vyšiel trojročný kontrakt v jednej stredo-africkej krajine, kde pracoval ako geológ pre nerastné suroviny a potom ako mapér v oblasti prítoku africkej rieky Zambezi. Zmapoval tam oblasť 2500 kilometrov štvorcových a mapu aj publikovali. V súčasnosti žije v Kanade, kde je profesionálnym geológom. Chodieva do terénu v rôznych provinciách a teritóriách a pokračuje v hľadaní nových nerastných surovín.

Oli: Kedy ste sa rozhodli, že budete geológom? Inšpiroval Vás niekto?

Bohumil Molák: Keď som bol ôsmak ešte som netušil, čo budem v živote robiť. Ale v deviatom ročníku, sme často chodievali do Karpát na túry s mojím najlepším priateľom zo základnej školy. Pamätám si, že mal knihu o nerastoch a kryštáloch, a tá ma inšpirovala. A mal som dve možnosti, buď som mohol ísť študovať do Příbrami v Česku alebo do Spišskej Novej Vsi na Slovensku. Na geologickej a baníckej škole v Spišskej Novej Vsi som sa okrem štúdia začal venovať aj hudbe. Naučil som hrať na trombón a stal som sa najprv vedúcim triednej a potom členom školskej kapely. Hudba bola jedným z mojich najlepších koníčkov popri geológii. Po strednej škole som chcel ďalej študovať geológiu na vysokej škole, ale keby ma neprijali, uvažoval som o konzervatóriu. Vo Svätom Jure som tiež bol v dvoch kapelách, s ktorými sme hrávali na večierkoch a na svadbách. V každom prípade vyhrala geológia a v roku 1970 som úspešne ukončil štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave. Vždy som však bol dobrodruh, a chcel som cestovať, spoznávať exotické krajiny a pracovať ako geológ buď v Afrike, alebo aj v inej krajine s inou kultúrou.

Oli: To sa Vám nakoniec aj podarilo. V ktorých všetkých krajinách ste pracovali?

Bohumil Molák: Začalo sa to trojročným kontraktom v roku 1975 v strednej Afrike, kde som najprv pracoval ako geológ pre rudné a nerudné nerastné suroviny a potom ako mapér. Bolo to v oblasti prítoku rieky Zambezi, kde som zmapoval oblasť 2500 kilometrov štvorcových. Tá mapa s vysvetľujúcim textom bola aj publikovaná. Kontrakt som úspešne dokončil a po troch rokoch som sa vrátil na geologický ústav do Bratislavy. Ale po krátkom čase som opäť balil kufre. Išiel som na Kubu, kde som pracoval v česko-slovenskej geologickej expedícii v strednej Kube. Vypracoval som geologickú mapu tej oblasti, kde sme neskôr aj vŕtali na nerastné suroviny. Po návrate z Kuby som ďalej študoval popri zamestnaní a zvýšil som si  kvalifikáciu najprv na titul RNDr. a neskôr na titul CSc. Potom sa už dostávame do roku 1990, kedy som znovu vycestoval a pracoval som pre jednu z najväčších firiem na ťažbu medi a kobaltu na svete. Bolo to na hranici medzi Zambiou a Kongom. Pred ukončením kontraktu ma môj šéf požiadal, aby som navštívil rôzne bane v rudnom revíri a aby som napísal správu o ich geologickej stavbe a o vývoji ložísk medi a kobaltu v čase a v priestore. Článok potom publikovali v Belgicku a teraz ho viacerí autori citujú, lebo som vtedy prišiel s novou teóriou vzniku týchto ložísk a nové izotopové výskumy moju teóriu potvrdzujú. Po skončení kontraktu v Afrike som sa snažil nájsť si ďalší, ale kvôli útlmu prieskumu a nízkych cien komodít kontrakty neboli. Preto som sa rozhodol, že si urobím vlastný kontrakt a mojím cieľom bola Kanada. Do Kanady som už dávno túžil ísť, nielen preto, že Kanada je 200-krát väčšia ako Slovensko, a geológov tam potrebujú, ale aj preto že je to krajina krásna a stabilná, s veľkými prírodnými zdrojmi.

Bohumil Molák žije v Kanade, kde je profesionálnym geológom. Chodieva do terénu v rôznych provinciách a teritóriách a pokračuje v hľadaní nových nerastných surovín
Bohumil Molák žije v Kanade, kde je profesionálnym geológom. Chodieva do terénu v rôznych provinciách a teritóriách a pokračuje v hľadaní nových nerastných surovín

Oli: Predpokladám, že dostať sa do Kanady nebolo jednoduché.

Bohumil Molák: Máte pravdu, musel som prejsť cez výberové konanie a získať určitú kvótu bodov. To nebolo jednoduché, lebo som mal už po 50-tke, nedali mi bonus za vek, takže som to musel “vytrhnú” kvalifkáciou, praxou, znalosťou jazyka atď. Ale podarilo sa a len čo som v roku 1999 dostal trvalý pobyt, vycestoval som.

Oli: Ako geológ ste si našli prácu rýchlo alebo to bolo ťažšie?

Bohumil Molák: Hneď po príchode do Edmontonu v Alberte som “rozhodil siete”. Pripravil som si resumé s pomocou kancelárie pre nových imigrantov a nezamestnaných. Mojou prvou zastávkou bola provinčná geologická služba, kde som požiadal riaditeľa o prezentáciu mojej praxe. Na prezentáciu prišlo asi 30 geológov a asi sa im to páčilo, lebo sa mi po krátkom čase ozvali a ponúkli mi prácu. Pracoval som potom na prehodnotení vrtných jadier z vrtov na severe provincie. Napísal som o tom správu, ktorá je publikovaná aj na internete. Potom mi predĺžili kontrakt a išli sme hľadať diamanty. O výsledkoch je tiež správa na internete. Keď sa im po dvoch rokoch skrátil rozpočet, prepustili ma, no to sa mi už práca hľadala ľahšie, lebo som mal kanadskú prax. No uvedomil som si, že ďalšie moje šance v Aberte nie sú veľké, lebo Alberta je naftovou a plynovo provinciou, a mojou špecializáciou boli kovové nerastné suroviny. Preto som hľadal v provinciách Ontário a Britská Kolumbia. A zanedlho sa mi podarilo nájsť si prácu vo Vancouvri, kde som sa presťahoval a som tu doteraz.

Bohumil Molák: „Ložísk nerastných surovín, či už kovových, nekovových, energetických alebo netradičných je veľa, ale každé z nich sa raz vyčerpá.“
Bohumil Molák: „Ložísk nerastných surovín, či už kovových, nekovových, energetických alebo netradičných je veľa, ale každé z nich sa raz vyčerpá.“

Oli: Akým projektom sa venujete v súčasnosti?

Bohumil Molák: Pracujem ako konzultant pre rôzne akciové a súkromné spoločnosti. Často cestujem do terénu na viaceré projekty a mojou úlohou je nielen vykonať dostatok geologického prieskumu a výskumu, aby sa predĺžila platnosť prieskumných území, ale prísť aj s novými poznatkami a odporúčaniami pre ďalší postup. V práci používam teoretické i praktické znalosti a skúsenosti, rôzne softwéry a samozrejme dobrú fyzickú kondíciu, ktorú si neustále udržiavam. Od roku 2003 dodnes som pracoval asi na dvadsiatke projektov v rôznych provinciách a teritóriách Kanady, ale aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. Väčšina správ sa dá nájsť na internete. Musím sa priznať, terénne práce ma stále bavia, nielen preto, že sa pohybujem v krásnej a čistej prírode, ale je v tom aj kus vzrušenia a objavovania niečoho nového. Každý rok po skončení terénnych prác a odovzdaní správ cítim zadosťučinenie, ktoré ma motivuje do ďalšej práce.

Slovenský geológ pracuje v Kanade ako konzultant pre rôzne akciové a súkromné spoločnosti
Slovenský geológ pracuje v Kanade ako konzultant pre rôzne akciové a súkromné spoločnosti

Oli: Ľudská populácia rastie, zdroje nielen nerastných surovín sú limitované, príde čas, kedy ich bude nedostatok?

Bohumil Molák: Ložísk nerastných surovín, či už kovových, nekovových, energetických alebo netradičných je veľa, ale každé z nich sa raz vyčerpá. Niektoré sú nedostatkové už teraz a krajiny, ktoré ich majú sa často snažia vytvoriť na ne monopol a zvyšovať ceny kvôli ziskom. No v podzemí a na dnách oceánov čakajú nové ložiská na objavenie. Vezmime si napríklad mangánové konkrécie z morského dna, ktoré obsahujú veľa kovov a vzácnych zemín a v budúcnosti sa určite budú ťažiť vo veľkom. Prichádzajú aj netradičné suroviny a technológie, ktoré nahradia terajšie a ja verím tomu, že ľudstvo, veda a technika sa dokážu vyrovnať s prípadnými nedostatkami. Som v tomto smere optimistom a až tak by som sa neobával. Čo sa týka energetických surovín, objavia sa nové ložiská a priemyselné technológie sa zmenia tak, aby neboli priamo závislí na uhľovodíkoch. Automobilový priemysel konečne prechádza na elektrické a hybridné technológie, vodíkové palivové články atď. a systém dopravy sa v budúcnosti zmení na energeticky menej náročný a efektívnejší.

Oli: Sledujete aj dianie na Slovensku? Napríklad čo sa týka ťažby uránu na Jahodnej pri Košiciach?

Bohumil Molák: Je v tom určitá dilema. Jahodná je jedným z najväčších ložísk uránu v európskom meradle, a vo svetovom meradle patrí medzi tie stredné až veľké a bohaté ložiská. Veľa ľudí počúva a verí aktivistom za čisté energie bez uránu bez toho, aby si objektívne preskúmalo problematiku. Mám dosť poznatkov o uránových ložiskách a technológiách a mal som možnosť si porovnať ložiská na Slovensku, s ložiskami v Česku, v Kanade, Austrálii a v Afrike, Všetkým nám je jasné, že ľudstvo potrebuje veľkovýrobu energie, ktorej spotreba stále rastie. Bez energie si dnes už nik nevie život predstaviť. Každá výroba má svoje zásahy do prírody, znečistenia i svoje obete. Ak si porovnáme počty obetí na ľudských životoch, na zdraví a na ekologické problémy v rôznych odvetviach priemyslu, tak jadrová energetika z toho vychádza lepšie ako väčšina iných odvetví. Nehoda v Černobyle z roku 1986 priniesla so sebou obete na ľudských životoch a na zdraví ľudí, ale tých obetí je podstatne menej ako v iných odvetviach priemyslu. Oveľa viac obetí na životoch a ekologických problémov spôsobilo pretrhnutie hrádzí hydroelektrární, úniky jedovatých látok v chemickom priemysle, skleníkové plyny zo spaľovania uhlia a jeho dôsledok – globálne otepľovanie a veľa obetí spôsobia ročne cestná, lodná i letecká doprava a dokonca aj turistika a rekreácia. Takže ja sa skôr prikláňam k jadrovej energetike, ale som samozrejme za to, aby sa hľadali nové zdroje pre veľkokapacitnú produkciu elektrickej energie. Ale kým nemáme dostatočnú náhradu, tak musíme používať to čo máme. Prioritou by malo byť nahradenie spaľovania uhlia a uhľovodíkov. Plyn je čistý, ale iné zdroje, napríklad (tie donkichotovské) veterné mlyny podľa mňa nemajú budúcnosť. Sú veľké, nepekné, narúšajú krajinu a vyprodukujú pomerne málo energie.

Oli: Nerastné suroviny bývajú aj často zámienkou rôznych konfliktov.

Bohumil Molák: To je pravda, takých konfliktov je veľa, a netreba ísť ani ďaleko. Stačí si spomenúť na krízu s dodávkami plynu z Ruska, ktorá nebola doriešená doteraz. Ale napríklad v Kongu sa ťaží kolumbit-tantalit, tzv. koltán, ktorý sa používa pri výrobe mobilných telefónov. Ozbrojené gangy tam strážia ťažbu a  rozprávkové zisky z nej, a vlády tých krajín to doteraz nedokázali dostať pod kontrolu.

Bohumil Molák nerobí iba prieskum a výskum, ale prichádza aj s novými poznatkami a odporúčaniami pre ďalší postup
Bohumil Molák nerobí iba prieskum a výskum, ale prichádza aj s novými poznatkami a odporúčaniami pre ďalší postup

Oli: Máte popri Vašej práci vôbec voľný čas?

Bohumil Molák: Určite áno. Cez víkendy obvykle chodievam do lesa alebo pozdĺž pobrežia, pravidelne plávam, hrávam tenis a v zime lyžujem. Tento rok som sa naučil aj snowboardovať. Neznášam nudu, nemohol by som byť bez svojich koníčkov. Venujem sa aj lingvistike. Ovládam päť jazykov a skladám slovníky historických jazykov, napríklad sanskrt, homérovská gréčtina, alebo gótština. Zostavil som si aj slovníky, v ktorých porovnávam korene slov v týchto jazykoch so slovanskými. Myslím korene, ktoré nielenže znejú podobne, ale majú aj ten istý, alebo odvodený význam. Mám u seba aj čítanku staroslovienčiny v cyrilike, s výbermi rukopisov od žiakov Svätého Cyrila a Metóda z 10-teho storočia. Texty sú čitateľné a zrozumiteľné aj bez slovníka.

Bohumil Molák miluje aktívny život. Vo voľnom čase veľa športuje a tento rok sa naučil snowboardovať
Bohumil Molák miluje aktívny život. Vo voľnom čase veľa športuje a tento rok sa naučil snowboardovať

Oli: Po školských a vojenských časoch s hudbou, sa aj teraz niekedy venujete hudbe?

Bohumil Molák: Hudba a melódie zostávajú súčasťou môjho života, hoci nie až tak intenzívne ako predtým. Mám v Kanade trombón, ktorý už mám asi 40 rokov a občas si na ňom zahrám. Ale kúpil som si nedávno aj elektronický klavír. Rád počúvam pop z čias keď som bol mladý, napríklad Beatles, či niektoré skladby od Rolling Stones, Santanu, Carpenters, Eltona Johna, Madonnu, mám rád aj americkú country, a keď som doma na Slovensku, tak hlavne Karla Gotta, Helenu Vondráčkovú, Lenku Filipovú, Richarda Mullera. Mám rád aj klasiku, občas chodievam na koncerty, operu, či operetu. A z tých menej melodických, už som si dokonca zvykol aj na rap, lebo môj syn to počúva (smiech) a hoci je v tom veľa profanácie, niektoré rapy sa mi zdajú komické.

Foto: Archív Bohumil Molák

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres