4.0 / 5
03/06/2015

Slovák šéfoval Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk

JUDr. Peter Tomka, CSc., sudca Medzinárodného súdneho dvora v Haagu

Peter Tomka sa narodil v Banskej Bystrici. Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe, kde si dokončil aj doktorandské štúdium a pôsobil tam až do roku 1986. Práve v tom roku začal pracovať na česko-slovenskom federálnom ministerstve zahraničných vecí ako medzinárodný právnik. V roku 1991 ho vymenovali za právneho poradcu Stálej misie ČSFR pri OSN v New Yorku. Slovák Peter Tomka pôsobil v diplomacii aj naďalej. Do roku 1997 pôsobil v slovenskej misii pri OSN v New Yorku ako zástupca stáleho predstaviteľa a neskôr tri roky ako úradujúci stály predstaviteľ. Zároveň zastupoval Slovensko v súdnom spore s Maďarskom pred Medzinárodným súdnym dvorom vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. V službách Slovenskej republiky bol až do roku 2003, od roku 1999 pôsobil ako jej stály predstaviteľ pri OSN. V New Yorku sa venoval medzinárodno-právnym otázkam, angažoval sa na rôznych právnych fórach v OSN, predsedal právnemu výboru Valného zhromaždenia a podieľal sa na vypracovaní niektorých medzinárodných konvencií, napríklad konvencie proti financovaniu terorizmu. Neskôr bol zvolený za člena Komisie OSN pre medzinárodné právo. V roku 2002 bol Peter Tomka nominovaný deviatimi národnými skupinami Stáleho arbitrážneho dvora, vrátane slovenskej, a stal sa sudcom Medzinárodného súdneho dvora. Pri opakovanej voľbe v roku 2011 kandidoval na ďalšie funkčné obdobie a už ho nominovalo 22 národných skupín Stáleho arbitrážneho dvora. Bolo to vôbec prvýkrát v histórii Medzinárodného súdneho dvora od roku 1946, kedy sa stal jeho sudcom Slovák. Od roku 2009 bol podpredsedom Medzinárodného súdneho dvora na tri roky, v roku 2012 bol zvolený za predsedu súdu. Jeho funkčné obdobie predsedu sa skončilo tento rok vo februári, ako sudca má mandát do roku 2021.

Peter Tomka hovorí, že dôležité pre slovenské súdnictvo je, aby posilňovalo dôveru občianstva v jeho nezávislosť, objektívnosť a spôsobilosť rozhodovať spory načas. Žije v Holandsku, má dve deti a vo voľnom čase rád cestuje, číta, bicykluje a počúva Phila Collinsa a Toni Braxton.

V roku 2002 sa Peter Tomka stal sa sudcom Medzinárodného súdneho dvora
V roku 2002 sa Peter Tomka stal sa sudcom Medzinárodného súdneho dvora

Oli: Vždy ste sa chceli venovať právu?

Peter Tomka: Počas štúdia na gymnáziu v Banskej Bystrici som sa zaujímal o právo a medzinárodné vzťahy. Preto som si podal prihlášku na Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde som potom študoval a pokračoval ako interný vedecký ašpirant. Keď som študoval, tak som sa zaujímal o viaceré odbory. Chvíľu som uvažoval o kariére advokáta, podrobnejšie som sa venoval občianskemu právu. Aj moja záverečná práca sa týkala občiansko-právnej zodpovednosti. Ale ku koncu štúdia ma akosi začalo viac zaujímať medzinárodné právo, a keď bola vypísaná vedecká ašpirantúra z medzinárodného práva verejného, tak som sa prihlásil na konkurz. V dnešnej dobe sa už používa termín doktorandské štúdium. Takže som ďalšie štyri roky po skončení Právnickej fakulty pôsobil ako vedecký ašpirant s profesorom Potočným a profesorom Čepelkom a neskôr som zostal na Pražskej fakulte ako odborný asistent. Ale po čase som mal pocit, že som akýmsi odborným asistentom chirurgie, ktorý nikdy neoperoval. Chcel som mať prax, a skúsenosti v medzinárodnom práve sa dajú najlepšie získať v medzinárodno-právnom odbore ministerstva zahraničných vecí. To bol aj dôvod, prečo som sa v roku 1986 uchádzal o miesto v právnom odbore MZV. V tom čase som už pôsobil ako tajomník Československej spoločnosti pre medzinárodné právo. Takže som bol prijatý do služieb ako medzinárodný právnik. Ale zachoval som si aj určitý pracovný pomer na Právnickej fakulte, tak som kombinoval prvé kroky v praxi s akademickým pôsobením až do roku 1991, keď som bol menovaný za právneho poradcu Stálej misie ČSFR pri OSN v New Yorku. Pre medzinárodného právnika, najmä v počiatočnej fáze jeho rozvoja, je to asi najlepšie miesto, pretože OSN je hlavnou inštitúciou v prostredí ktorej sa medzinárodné právo rozvíja.

Oli: Na stredných školách sa vyučujú základy práva, to sa nemení, ale pozorujete vývoj práva? Myslím zmeny pri vzdelávaní nových mladých právnikov.

Peter Tomka: Základ zostal a predstavujú ho tradičné disciplíny. Rímske právo ako malá abeceda, občianske právo, trestné právo. Ale, samozrejme, pod vplyvom vývoja a nových politických realít sa aj obsah právnického štúdia zmenil. Keď hovorím o nových realitách, tak sme členmi Európskej únie a európske právo má vplyv na právne poriadky členských krajín. A tým pádom je potrebné prispôsobiť aj právnické štúdium. Rovnako, za posledných 25-30 rokov sa výrazne posilnil vplyv medzinárodného práva a štát musí svoje medzinárodné právne záväzky premietnuť do vnútroštátneho práva. Myslím si, že v súčasnosti je dôležitejšie študovať medzinárodné právo ako v minulosti.

Oli: Aký je Váš názor na predĺženie koncipientskej praxe na Slovensku, z troch na päť rokov?

Peter Tomka: Osobne som presvedčený, že tri roky praxe stačia. Každý v praxi ukáže svoje kvality. Samozrejme, závisí od jednotlivých krajín. Sú krajiny, kde si môžete urobiť advokátsku skúšku bez toho, aby ste mali prax. Napríklad v New Yorku si môžete urobiť skúšky po absolvovaní právnického štúdia.

Do roku 1997 pôsobil v slovenskej misii pri OSN v New Yorku ako zástupca stáleho predstaviteľa a neskôr tri roky ako úradujúci stály predstaviteľ
Do roku 1997 pôsobil v slovenskej misii pri OSN v New Yorku ako zástupca stáleho predstaviteľa a neskôr tri roky ako úradujúci stály predstaviteľ

Oli: Ste významným slovenským medzinárodným právnikom a diplomatom, ako sa vyvíjala ďalšia Vaša práca v OSN?

Peter Tomka: Po tom, ako sa Slovenská republika stala v januári 1993 členskou krajinou OSN, som pôsobil v slovenskej misii pri OSN v New Yorku ako zástupca stáleho predstaviteľa a neskôr tri roky ako úradujúci stály predstaviteľ, teda do roku 1997. Súčasne som bol požiadaný, aby som zastupoval Slovensko v súdnom spore s Maďarskom pred Medzinárodným súdnym dvorom. V roku 1999 som bol vymenovaný za stáleho predstaviteľa – veľvyslanca Slovenska pri OSN. Až do roku 2003 som bol v službách Slovenskej republiky, ale keď som bol v New Yorku, tak som venoval pozornosť medzinárodno-právnym otázkam, angažoval som sa na rôznych právnych fórach v OSN, predsedal som právnemu výboru Valného zhromaždenia, podieľal sa na vypracovaní niektorých medzinárodných konvencií, napríklad konvencie proti financovaniu terorizmu. Neskôr som bol zvolený za člena Komisie OSN pre medzinárodné právo, čo je expertný orgán, ktorého hlavnou úlohou je pripravovať návrhy kodifikácie a rozvoja medzinárodného práva. V tejto komisii som pôsobil štyri roky. Približne tretina sudcov Medzinárodného súdneho dvora, predtým než boli zvolení, pôsobili v Komisii OSN pre medzinárodné právo. Dva roky, od 1997 až 1999, som tiež obnovil svoje akademické pôsobenie a učil som v Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Oli: Ako ste sa stali sudcom Medzinárodného súdneho dvora?

Peter Tomka: Sudcovia Medzinárodného súdneho dvora sú volení v OSN a je to celkom náročná voľba. Kandidáti musia získať absolútnu väčšinu hlasov v dvoch hlavných orgánoch OSN – vo Valnom zhromaždení OSN a Bezpečnostnej rade OSN. Tieto dva orgány hlasujú súčasne, je to paralelná voľba a len ten, kto získa absolútnu väčšinu hlasov vo Valnom zhromaždení, kde sú zastúpené všetky členské štáty OSN, v dnešnej dobe 193, tak aj v Bezpečnostnej rade, kde sa požaduje minimálne 8 z 15 hlasov, sa stane sudcom na deväťročné funkčné obdobie.

4_tomka
V roku 2012 zvolili Slováka Petra Tomku za predsedu Medzinárodného súdneho dvora

Oli: Kto vyberá kandidátov?

Peter Tomka: Kandidátov nenavrhujú vlády, ale historicky skupiny Stáleho arbitrážneho dvora. Každý štát, ktorý je stranou Haagskych dohovorov o mierovom urovnávaní sporov z roku 1899 alebo z roku 1907, môže do zoznamu rozhodcov zapísať štyroch právnikov. Tí vytvárajú tzv. národnú skupinu, ktorá má právo nominovať kandidátov. Pri mojich prvých voľbách v roku 2002 som bol nominovaný deviatimi národnými skupinami Stáleho arbitrážneho dvora, vrátane slovenskej. Pri opakovanej voľbe, keďže som v roku 2011 kandidoval na ďalšie funkčné obdobie, ma nominovalo 22 národných skupín Stáleho arbitrážneho dvora.

Funkčné obdobie Petra Tomku ako predsedu sa skončilo tento rok vo februári, ako sudca má mandát do roku 2021
Funkčné obdobie Petra Tomku ako predsedu sa skončilo tento rok vo februári, ako sudca má mandát do roku 2021

Oli: Pomohlo takej silnej podpore pri voľbe práve dlhoročné pôsobenie v OSN?

Peter Tomka: Určite áno, človek vstúpil do povedomia a dodáva to kandidátovi určitý kredit. Náš súd pozostáva z pätnástich sudcov a vo svojom zložení má odrážať zloženie medzinárodného spoločenstva a hlavné právne systémy sveta. V skutočnosti, neformálne, ide skôr o regionálne zastúpenie. V dnešnej dobe je päť regionálnych skupín v OSN. Ja som jeden z dvoch sudcov z tzv. východoeurópskej regionálnej skupiny, ktorá združuje krajiny Strednej a Východnej Európy. V histórii boli vždy zvolení za sudcov Medzinárodného súdneho dvora občania stálych členov Bezpečnostnej rady, takže z 15-tich je 5 sudcov, ktorí sú občanmi stálych členov Bezpečnostnej rady. Tradične sú zvolení kandidáti z veľkých krajín ako je Japonsko, Nemecko, Taliansko alebo Brazília. Voľby kandidátov z menších krajín sú náročnejšie. O to viac som rád, že som získal dôveru, a to opakovane. V doterajšej histórii od roku 1946 z krajín Strednej a Východnej Európy okrem ruského sudcu pôsobili v minulosti len dvaja poľskí právnici a desať rokov sudca z Maďarska. Takže v dnešnej dobe mám tu poctu zastupovať v zložení Medzinárodného súdneho dvora právne systémy, tradície a kultúru krajín Strednej a Východnej Európy.

Pokiaľ ide o predsedníctvo, predseda súdu nie je volený štátmi, ale je volený pätnástimi sudcami na trojročné funkčné obdobie. Ja som túto funkciu vykonával od 6. februára 2012 do 5. februára 2015. 6. februára bol zvolený nový predseda, ktorý je občanom Francúzska. Obvykle, predsednícku funkciu vykonáva sudca, ktorý už má určité skúsenosti na súde. Mojimi piatimi predchodcami vo funkcii boli právnici zo Spojených štátov, Francúzska, Číny, Veľkej Británie a Japonska.

Oli: Čo je úlohou Medzinárodného súdneho dvora?

Peter Tomka: Našou úlohou je rozhodovať v sporoch medzi štátmi. Len štáty môžu byť sporovou stranou pred Medzinárodným súdnym dvorom. A ďalšou našou úlohou je podávať posudky o právnych otázkach na žiadosť medzinárodných organizácií, predovšetkým OSN, prípadne UNESCO alebo Svetovej zdravotníckej organizácie. Súd je jedným zo šiestich hlavných orgánov OSN popri Bezpečnostnej rade, Valnom zhromaždení, Hospodárskej a sociálnej rade, Poručenskej rade a Sekretariáte OSN. My môžeme konať a rozhodnúť spor v prípade, že strany akceptovali našu jurisdikciu. Buď urobili vyhlásenie, ktorým uznávajú príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora rozhodovať spory s ktorýmkoľvek iným štátom, ktorý urobil rovnaké vyhlásenie. Alebo v medzinárodných zmluvách bývajú kompromisné doložky, ktorými štáty akceptujú, že súd môže rozhodovať spory týkajúce sa výkladu alebo aplikácie príslušnej konvencie na žiadosť ktorejkoľvek strany v prípade, že vznikne spor.  Ďalšou možnosťou je, v prípade ak spor už vznikol, uzavrieť dohodu, ktorou spoločne sporové strany požiadajú súd, aby ich spor rozhodol.

Tak bol napríklad Medzinárodnému súdnemu dvoru predložený spor medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré sa v apríli 1993 dohodli, že spor týkajúci sa projektu Gabčíkovo – Nagymaros, ktorý sa realizoval na základe zmluvy uzavretej v roku 1977, bude rozhodnutý Medzinárodným súdnym dvorom. Takže našou úlohou je skôr pomôcť štátom urovnať ich spor a vyjasniť právne otázky.

Keď sa stal Peter Tomka sudcom Medzinárodného súdneho dvora, bolo to vôbec prvýkrát v histórii Medzinárodného súdneho dvora od roku 1946, kedy sa stal jeho sudcom Slovák
Keď sa stal Peter Tomka sudcom Medzinárodného súdneho dvora, bolo to vôbec prvýkrát v histórii Medzinárodného súdneho dvora od roku 1946, kedy sa stal jeho sudcom Slovák

Oli: Naposledy Medzinárodný súdny dvor zamietol vzájomné obvinenia Chorvátska a Srbska z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas balkánskych vojen v 90. rokoch po rozpade bývalej Juhoslávie. Ukončil sa tak 16-ročný právny spor. Ako prebieha celý ten proces rozhodovania?

Peter Tomka: Súd si vypočul sporové strany a došiel k záveru, že hoci bol spáchaný celý rad závažných porušení záväzkov strán, toto porušenie nebolo sprevádzané genocídnym úmyslom. Genocída je totiž najťažší zločin, ktorý okrem materiálnej stránky si vyžaduje aj dokázanie špecifického úmyslu, teda tie akty musia byť spáchané s úmyslom zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú  skupinu ako takú, buď úplne alebo čiastočne. A súd došiel k záveru, že ani jedna ani druhá strana nepredložila dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že by tie zločiny boli sprevádzané týmto úmyslom. Jurisdikcia súdu bola limitovaná Dohovorom proti genocíde, lebo ani Chorvátsko ani Srbsko neurobili vyhlásenie uznávajúce jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora všeobecne. Súd preto mohol rozhodnúť len či jedna alebo druhá strana porušila svoje povinnosti podľa tohto dohovoru. Došiel k záveru, že ani jedna ani druhá strana neporušila Dohovor proti genocíde. To ale neznamená, že by súd nekonštatoval, že počas toho ozbrojeného konfliktu v rokoch 1991 až 1995  neboli obete v dôsledku nerešpektovania niektorých iných pravidiel medzinárodného práva. O porušení iných pravidiel medzinárodného práva súd však autoritatívne rozhodnúť nemohol, keďže jeho jurisdikcia bola obmedzená na Dohovor proti genocíde.

Oli: Aké ďalšie spory čakajú Medzinárodný súdny dvor?

Peter Tomka: Máme rad sporov, ktoré sa týkajú štátnych hraníc, morských hraníc. V súčasnosti máme 13 súdnych sporov. Najbližšie sa budú posudzovať dva spory medzi Nikaraguou a Kostarikou. V jednom spore Kostarika žalovala Nikaraguu.

Ide o rieku San Juan, ktorá oddeľuje tieto dva štáty. Je to špecifická rieka, pretože obvykle štátna hranica prebieha stredom hlavnej plavebnej dráhy. Na základe zmluvy, ktorú tieto dva štáty uzavreli v roku 1858, hranica prebieha po južnom brehu rieky San Juan, takže celá rieka je súčasťou štátneho územia Nikaraguy. Nikaragua sa snaží zlepšiť splavnosť rieky bagrovaním, vrátane toho, čo nazýva kanál, ktorý, ako tvrdí, spája túto rieku s Karibským morom. Kostarika argumentuje, že kanál je budovaný na území Kostariky a naviac, že sa tak deje na území, ktoré je zapísané v zozname medzinarodne chránených mokradí. Či je to tak, má rozhodnúť súd. Súčasne sa bude rozhodovať v ďalšom spore. Nikaragua predložila súdu spor, v ktorom trdí, že Kostarika postavila cestu v blízkosti rieky San Juan a táto výstavba má negatívny dopad na životné prostredie, osobitne na zvýšenie sedimentácie v rieke. Ide teda o spor ochrany životného prostredia.

Neskôr sa súd bude zaoberať sporom medzi Bolíviou a Čile, v ktorom Bolívia tvrdí, že Čile nerešpektuje záväzok rokovať dobromyseľne o tom, ako poskytnúť Bolívii prístup k Tichému oceánu. Ďalším zo sporov je spor medzi Somálskom a Keňou o stanovení morskej hranice v Indickom oceáne. Tento spor je dôležitý pre obe krajiny, lebo sa predpokladá, že na morskom dne a v podzemí sa nachádzajú zásoby ropy alebo zemného plynu a ropné spoločnosti potrebujú vedieť, s ktorou vládou majú uzavrieť dohody na prieskum a prípadnú neskoršiu ťažbu nerastných zdrojov.

Oli: Je medzi tými trinástimi spormi aj nejaký, ktorý sa týka európskych štátov?

Peter Tomka: Je, jediný, ale ten je historického dáta. Formálne je totiž stále pred Medzinárodným súdnym dvorom spor medzi Slovenskom a Maďarskom týkajúci sa Gabčíkova a Nagymarosu. Slovensko a Maďarsko pokračujú v rokovaniach a súd za danej situácie nemá dôvod konať.

Peter Tomka: „Dôležité pre súdnictvo je, aby posilňovalo dôveru občianstva v jeho nezávislosť, objektívnosť a spôsobilosť rozhodovať spory načas.“
Peter Tomka: „Dôležité pre súdnictvo je, aby posilňovalo dôveru občianstva v jeho nezávislosť, objektívnosť a spôsobilosť rozhodovať spory načas.“

Oli: Sledujete situáciu v súdnictve na Slovensku?

Peter Tomka: Čítam slovenskú tlač v elektronickej forme, takže sledujem, čo sa deje doma. Dôležité pre súdnictvo je, aby posilňovalo dôveru občianstva v jeho nezávislosť, objektívnosť a spôsobilosť rozhodovať spory načas. Je pravdou, že v minulosti tá dôvera príliš silná nebola.

Oli: Ako trávite voľný čas?

Peter Tomka: Rád cestujem, keďže som v Holandsku, občas bicyklujem, rád čítam knihy s historickou tematikou alebo memoárovú literatúru. Naposledy som čítal publikáciu od Margaret MacMillan – Paríž 1919 o rokovaniach počas Versailskej mierovej konferencie po skončení prvej svetovej vojny a vytváraní nového systému a poriadku v Európe. Počúvam populárnu hudbu, mám celkom rád Phila Collinsa či Toni Braxton a venujem sa rodine, keďže máme  15-ročné dvojičky.

Foto: Archív Peter Tomka

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres