11/05/2012

Tesne pred desiatimi rokmi…


… som sa zobudil do krásneho májového dňa. Na raňajky som mal kakao, ale toto si naozaj nepamätám presne. Každé ráno si robím kakao, takže predpokladám, že tento deň nebol výnimkou. Bol som nervózny, pretože mobil nezvonil. Krčma v centre Bratislavy bola pre istotu zarezervovaná, keby to náhodou nevyšlo. Stále nikto nevolá. Obliekol som si pre šťastie tričko z olympiády v Salt Lake City, aj keď práve táto olympiáda nám pred niekoľkými týždňami veľa šťastia nepriniesla. Konečne zvoní. Nejaké zvláštne číslo, to by mohol byť prezident. Podľa hlasu spoznávam jeho hovorcu Fülleho: Letíte dnes s nami prezidentským špeciálom! Stačí si zobrať pas… pas, pas, kde mám pas? Po olympijskom sklamaní som sa na šampionát do Švédska vôbec nechystal a pas som niekam zapatrošil. Hľadanie dokladov bolo moje predčasné finále, plné nervozity a napätia. Tesne pred vypršaním riadneho času, teda odletu lietadla sa pas zázračne našiel a ja som mohol sledovať zlaté finále predsa len v Göteborgu na vlastné oči.
A potom si už pamätám len živé vstupy do vysielania, o ktoré som sa delil s Rudolfom Schusterom. Áno s vtedajším prezidentom, ktorý to počas finálového stretnutia skúšal ako moderátor nášho rádia. Zrejme už myslel na zadné vrátka, keby po zlatom góle ľudia na rukách vyniesli do jeho kresla Petra Bondru.
Sekundu pred koncom sa vhadzuje buly a my už vieme, že nám Rusi zlato nevezmú… poskakujem s mobilom pri uchu a kričím naživo do éteru vetu, ktorú by som si chcel ešte aspoň raz v živote zopakovať: SME MAJSTRI SVETA!
A čo ste robili 11. mája 2002 vy?

Slovensko – Rusko 4:3 (Finále MS v hokeji 2002)

Odporúčame

aplikacie Rádia Expres