5.0 / 5
27/05/2015

Slovenka je úspešnou inštuktorkou lyžovania v Colorade


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk

Ivana Chabadová, inštruktorka lyžovania

Ivana Chabadová pochádza z Bratislavy. Na vysokú školu sa hneď nedostala, tak absolvovala ročný program, kde študovala cestovný ruch. Až potom externe vyštudovala právo. Ale aj keď je Ivana vyštudovaná právnička, časom zistila, že právu sa veľmi venovať nechce. Ani potom, po príchode do Ameriky. Keďže od detstva lyžovala, tak sa raz prihlásil na inštruktorský kurz v Tatrách a vybrali ju. Odvtedy chodievala na sezónu aj do amerického lyžiarskeho strediska v Colorade. Ivana žije v Breckenridge už 11 rokov a je inštruktorkou lyžovania. Breckenridge je 5-tisícové mesto, kam sa chodí lyžovať. A nie je to najlacnejšie. Taká 6-hodinová súkromná hodina stojí 800 dolárov. Ivana učí deti aj dospelých a v skupine má vždy maximálne 6 ľudí. Po rokoch má však Ivana aj svojich stálych klientov, ktorí sa k nej každú zimu vracajú a sú priateľmi. Trvalý návrat na Slovensko zatiaľ vôbec neplánuje.

Oli: Človek sa vo svojom živote dostáva k športu buď hneď od útleho detstva alebo až časom, počas školských výcvikov. Ako to bolo u Teba s lyžovaním?

Ivana: Môj starý otec pracoval vo Vysokých Tatrách, v podniku zariadení cestovného ruchu Javorina. Moji rodičia sa naučili lyžovať až na vysokej škole, a tak sa im to zapáčilo, že si povedali, že ich deti budú vedieť lyžovať hneď. A aj sa stalo. Brata postavili na lyže, keď mal rok a pol. Síce len skúšal a hľadal balans, ale práve to je pri malých deťoch najdôležitejšie. K starému otcovi sme chodili každú zimu a lyžovali sme. Vtedy to bolo iné, starý otec dal vlekárovi fľašu rumu a mali sme na celý deň o zábavu postarané. Na chalupe pre nás starý otec postavil vlek podľa časopisu pre kutilov a odvtedy bolo lyžovanie pravidelnou súčasťou Vianoc a jarných prázdnin. Keď som sa nedostala na výšku, tak som absolvovala ročný program zameraný na cestovných ruch. Raz sme boli s priateľom v Tatrách a videli sme letá, kde hľadali lyžiarskych inštruktorov. Priateľ navrhol, aby som to skúsila, ale ja som sa bála, že na to nemám. Nakoniec som to skúsila a podarilo sa. Po Vianociach 1999 som nastúpila do lyžiarskej školy v Tatranskej Lomnici a bol to skvelý život!

Oli: Ako dlho si robila inštruktorku v Tatrách?

Ivana: Dokopy asi tri sezóny som odučila vo Vysokých Tatrách, a popritom som samozrejme skúsila aj snowboard, čo sa mi stalo osudným. Jednu sezónu som stratila pobytom v nemocnici, kde mi museli vybrať kostrč po úraze na snowboarde a druhú som strávila v Londýne na jazykovom pobyte. V tom čase odchádzali inštruktori pracovať do Rakúska a Spojených štátov, ja som úplnou  náhodou skončila v Colorade. Môj vtedajší priateľ chcel skúsiť sezónu v Amerike, vybavil pre nás všetky papierovačky a ja som na prvýkrát neprešla telefonickým pohovorom. Priateľ sa za mňa prihovoril a druhý pokus sa už podaril. Prijali nás v lyžiarskom stredisku Breckenridge. Je tam fantasticky, od somárskych lúčok až po extrémne lyžovanie, takže rodina, od malých detí až po starých rodičov, si príde na svoje.

Oli: Na aký dlhý čas ste išli do Colorada?

Ivana: My sme sa tam vybrali iba na jednu sezónu, tak ako každý. Je to čarovné miesto a vracali sme sa každý rok. Keď mi v roku 2008 vypršali sezónne víza, tak sme sa s mojim americkým partnerom rozhodli, že sa vezmeme. Svadbu sme mali v Las Vegas za prítomnosti rodičov. Bola to super neformálna party.

Ivana Chabadová so svojimi klientkami
Ivana Chabadová so svojimi klientkami

Oli: Si vyštudovaná právnička, ale pracuješ ako inštruktorka lyžovania. Nechcela si byť radšej právnička?

Ivana: Taká zidealizovaná, ako z filmu, kde sa preháňaš po súdnej sieni a zachraňuješ chudobných a poškodených. Keď som prišla na fakultu, tak to nebolo ani z ďaleka podľa mojich naivných predstáv. Nechcem povedať, že to bolo depresívne, ale, žiaľ, vymožiteľnosť práva na Slovensku je stále takmer nulová. Nevedela som si predstaviť fungovať v takomto systéme.

Oli: Nechcela si sa potom venovať právu napríklad v Amerike?

Ivana: Zaujímalo ma americké právo, bola som koniec koncov vydatá za úspešného právnika, ale odrádzalo ma vysoké školné a nechcela som sa zadĺžiť.

Skialpinistický výlet s kamarátmi a psami, Luciferom a Gizmom
Skialpinistický výlet s kamarátmi a psami, Luciferom a Gizmom

Oli: Poďme k Tvojej práci. Ako to u Vás vyzerá a kedy sa začína sezóna?

Ivana: Začíname okolo 10. novembra a sezóna trvá zhruba do 20. apríla. Začiatok sezóny sa rozbieha pomaly, vrcholí na Vianoce a od Vianoc sme vyťažení až do Veľkej noci. Keďže je po sezóne, mám čas navštíviť rodinu na Slovensku. Bežne trávime čas po zime cestovaním.

Oli: Koho všetkého učíš lyžovať?

Ivana: Učím súkromné lekcie, deti aj dospelých. V skupine je maximálne šesť ľudí.

Oli: Koľko stojí taká súkromná lekcia s inštruktorkou lyžovania?

Ivana: Celodenná šesťhodinová lekcia stojí 800 dolárov, nie je v tom zahrnutý lyžiarsky lístok za 120 dolárov.

Oli: A potom budem vedieť lyžovať? :)

Ivana: (smiech) Cena nezaručuje, že budeš perfektne lyžovať po prvej lekcii. Závisí to od klientových schopností. Mne osobne cena za lekciu príde veľmi vysoká, napriek tomu sú ľudia ochotní ju zaplatiť.

Oli: Možno je to o tom, že keď chceš niečo vedieť, tak sa to chceš naučiť poriadne.

Ivana: V Amerike je to tak, že keď sa chcú niečo naučiť poriadne, tak idú do školy. Je jedno, či je to golf alebo lyžovanie. Keď som učila na Slovensku, tak sme žartovali, že do lyžiarskej školy sa hlásili iba tí, ktorí sa to sami nedokázali naučiť. V lyžiarskej škole sa naučíš správne základy lyžovania rýchlo a pod profesionálnym dohľadom.

Oli: Ako to máš nastavené? Učíš kedy chceš alebo máš vopred naplánované termíny?

Ivana: Závisí to od klientových požiadaviek. väčšina si berie poldennú alebo celodennú lekciu, a ak vládzu a sú spokojní, tak si lekcie predĺžia na ďalšie dni. Rozvrh na ďalšiu sezónu dostávame už v auguste, kde si musíme naplánovať voľné dni, prípadne dni na tréning.

Oli: Ako vyzerá taký jeden Tvoj deň v práci?

Ivana: Vstávam o piatej ráno. O šiestej si odcvičím crossfit, lebo po práci už nemám energiu, od pol deviatej som na svahu a domov sa vraciam o pol piatej. Večierku máme o deviatej, ak dovtedy vôbec vydržíme. Zima z nás všetkých vysaje energiu, takže behať po baroch už nevládzeme.

Ivana Chabadová a jej klienti na svahu
Ivana Chabadová a jej klienti na svahu

Oli: Akí sú Američania lyžiari?

Ivana: Vzhľadom na to, že prichádzajú do nadmorskej výšky 3000 metrov nad morom, je to náročné aj pre fyzicky zdatných ľudí. Ľuďom sa zdá lyžovanie veľmi jednoduché, vidia ostatných šmýkať sa dole kopcom, ale kým si obujú lyžiarky a odnesú lyže na kopec, tak sú už uštvaní a nevládzu. Robíme si často prestávky, aby klient vydržal.

Oli: A keď to všetko prekonajú, tak ako im ide lyžovanie?

Ivana: Sú veľmi príjemní, a keď sú na dovolenke, tak odložia hodinky a užívajú si. Ak sú napríklad deti unavené a nevládzu, ideme si všetci sadnúť na kávu, horúcu čokoládu či obed.

Oli: Je ten spôsob výučby na svahu iný ako na Slovensku alebo je rovnaký?

Ivana: Je iný, než čo som zažila na Slovensku pred pätnástimi rokmi. V Amerike sú via czameraní na priania klientov. Na Slovensku som bola naučená dodržiavať presnú postupnosť jednotlivých cvikov a klient v podstate robil to, čo som mu povedala bez akéhokoľvek zasahovania. V americkom systéme výučby sú už od začiatku zameraní na príčinu a následok, kde príčinou je nesprávny pohyb tela, ktorého následkom je napríklad chybne zatáčanie a efektívne odstraňovanie týchto chýb.

Oli: Kde sa robia najčastejšie chyby?

Ivana: Najbežnejšou chybou je nesprávne rozloženie váhy tela. Vo väčšine prípadov je to naozaj v hlave, ľudia chcú ísť pomaly a kontrolovane, presunú váhu tela dozadu, opačným smerom než sa pohybujú. Následkom je že stratia možnosť efektívne točiť lyžami.

Výhľad zo zjazdovky na mestečko a okolie, v pozadí vidno Keystone Ski Resort
Výhľad zo zjazdovky na mestečko a okolie, v pozadí vidno Keystone Ski Resort

Oli: Baví Ťa Tvoja práca?

Ivana: Veľmi. Je mi síce zima a mrznem, ale dostala som od klienta na Vianoce elektrické vyhrievanie lyžiarok, takže mám nohy v teple. Teploty môžu dosahovať aj mínus 25 stupňov. Mám skvelých klientov, ktorí sa pravidelne vracajú a je mi zadosťučinením vidieť, ako zo sedemročného začiatočníka vyratsá chlapec, ktorý zlyžuje všetko. Mnohí z nich sa stali mojimi dobrými priateľmi.

Oli: Takže Ty už máš svojich ľudí, ktorým sa venuješ?

Ivana: Áno. Asi štvrtinu sezóny trávim s iba jednou rodinou a ich známymi, majú vlastný dom na svahu. S nimi strávim denne aj osem hodín, ráno im pripravíme výstroj, mnohokrát aj vybavujeme rezervácie v reštaurácii alebo iné aktivity (jazdy na saniach, skútri, psích záprahoch).

6_ivana
Ivana so svojimi klientmi

Oli: Skôr, ako si sa rozhodla žiť v zahraničí, už si predtým nad tým uvažovala?

Ivana: Vždy som vedela, že budem žiť v zahraničí. Odišla som v roku 2004, životné podmienky na Slovensku boli veľmi ubijajúce. Rada sa vraciam na návštevu, ale žiť tu nechcem. Považujem sa za šťastnú, lebo mám prácu, ktorá ma baví. veľa mojich známych chodí do zamestnania, aby si zarobili a nebaví ich to tam.

Oli: Sleduješ dianie na Slovensku?

Ivana: Áno, sledujem. Žiaľ, mám pocit, že sa za tie roky nič nezmenilo. Myslela som si, že sa s postupom času pomery na Slovensku zmenia k lepšiemu a tí, čo si to zaslúžia, skončia za mrežami. Nie je to tak, zlodeji krytí politikmi a politici samotní fungujú beztrestne aj naďalej a tvoria novodobú smotánku.

Foto: Archív Ivana Chabadová

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres