4.6 / 5
18/05/2015

Filmový festival v Cannes podľa Slováka z Francúzskej riviéry


Vlado Janov žije na Francúzskej riviére už 5 rokov. Hrdý Slovák a východniar má rád stredomorský spôsob života, cestovanie, dobré jedlo, víno, šport a filmy. A práve Vlado píše pre Rádio Expres o tohtoročnom filmovom festivale v Cannes.

Máj – lásky čas prežívajú v Cannes na všetky spôsoby. Pod záštitou lásky k filmu tu na každom rohu ľudia rôznych národností, pohlaví, spoločenských skupín a mravov praktizujú aj iné neresti – lásku k peniazom, úspechu, moci, sexu, jedlu, zábave…

Po roku sa opäť rozbieha kolotoč, mašinéria, cirkus Humberto(p), komédia, predvádzanie a hranie sa, ktoré zasiahne do života každého obyvateľa riviéry. Po štandardnom „ça va?“ nasleduje hneď debata o festivale. Filmový festival je top témou. Ale odráža sa to aj na bežnom živote – zápchy, aprílové počasie v máji a k tomu najvyššia koncentrácia „beautiful (and VIP) people“ na svete.

Starí páni a ich mladé „lásky“ s dlhými nohami a krátkymi sukničkami, lacní chlapci na drahých Ferrari, hviezdy a hviezdičky, (ne)obyčajní smrteľníci a samostatná kapitola – miestni dôchodcovia. Tí každý rok prevetrajú šatník, vystajlujú sa, posadia sa na klasické modré stoličky na slávnej „La Croissette“ a dva týždne sledujú magický cirkus okolo seba. A to vedia Francúzi najlepšie, veď nie nadarmo sa im hovorí „worlds best people watchers“.

Promenáda La Croisette
Promenáda La Croisette
Festival people.
Festival people
2013. Steven Spielberg prichádza na Bugatti Veyron.
Steven Spielberg prichádza na Bugatti Veyron
Pohoda na terase.
Pohoda na terase
Plážové večierky
Plážové večierky
Hotel Carlton
Hotel Carlton
„Hviezdy“
„Hviezdy“
„Hviezdy“
„Hviezdy“

V čase festivalu je v Cannes oveľa viac turistov ako inokedy, mnohí s nadváhou a prestajlovaným šatníkom až nevkusom. V reštauráciách sa vás počas festivalu nenápadne spýtajú, či ste domáci alebo nie. Nech sa zbytočne až tak nesnažia, lebo aj tak ”zaryžujú”. Niekde stojí espresso aj 8 eur, lebo aj keď je servis priemerný, návštevníkom to na ich pocite výnimočnosti neuberie a so snobským úšrknom sediac pred mušľami s hranolkami myslia na svojich známych doma, niekde v upršanom anglickom meste a hovoria si: I am in Cannes, bitch!

Kolóna limuzín dopravujúcich hviezdy na červený koberec
Kolóna limuzín dopravujúcich hviezdy na červený koberec

Čo ma ale na festivale neprestáva ani po rokoch nadchýnať je to kúzlo, ktoré opantá snáď každého – cítiť sa aspoň na chvíľu ako hviezda – pomaličky kráčať medzi húfmi po La Croissette, nechať na seba padať pohľady, hodiť očkom po lačných fotografoch a darovať im úsmev, dva, no popritom pozorne sledovať či náhodou na opačnej strane cesty nevychádza z hotela nejaká hviezda skutočná.

Už po 68. krát ten istý, a predsa každý rok iný. Povestný „červený koberec“ však tento rok nepošpinia také veľké mená (a hlavne priezviská!) ako minulý rok, ktorý bol podľa mňa tým najlepším za posledné desaťročie. Tak dobre, budú tu Woody Allen, Charlize Theron, Sean Penn, Colin Farrell, Scarlett Johansson, Natalie Portman, Emma Stone, Matthew McConaughey, Vincent Cassel A Leoš Mareš, zvyšok nestojí za reč.

Ale dajú sa porovnať s kompletným klanom smrtihlavov z „The Expendables“, ktorí prišli na raňajky do Carltonu na dvoch tankoch (dokonca sa mi podarilo pokecať si po španielsky s „Toňom“ Banderasom)? Takisto živé premietanie Pulp Fiction s ešte živšími Quentinom, Umou a Johnom, po legendy ako Tommy Lee Jones, Micheal Douglas či Nicole Kidman a nepozvaní hostia ako Leo DiCaprio baliaci záhadnú dámu v Gothe či otca Micheala Jacksona, ktorý však veľmi živo nevyzeral, ale z posledných síl mi ešte venoval pár slov.

Otec Micheala Jacksona
Otec Micheala Jacksona
Toňo Banderas
Toňo Banderas
Expendables v akcii, Banderas temperament nezaprie
Expendables v akcii, Banderas temperament nezaprie
Leo v akcii v klube Gotha
Leo v akcii v klube Gotha

13.5.2015 – Prvý deň

Festivalu tento rok predsedajú bratia CoenovciMadame Catherine Deneuve ho tento rok otvorila filmom „La tete haute“, alebo po našom „Hlavu hore“. A bola to veruže dobrá „podívaná“. Frantíci držia svoju kinematografiu po celé desaťročia na vysokej úrovni, kašlú na deficit a okrem zdravotníctva či školstva štedro financujú aj filmový priemysel, takže sa netreba diviť že zo 150 filmov ročne (!!!) vzídu často klenoty ako Intouchables alebo Artist. Bohužiaľ, my nie sme tak bohatí, aby sme si také zadlžovanie vedeli dovoliť…

Cannes, to nie je len červený koberec vedúci k hlavnej sále „Theatre Lumiere“. Cannes, to sú desiatky kinosál po celom meste, ktoré celé dni premietajú súťažné i nesúťažné filmy. Mesto filmom priam žije. Na žiadny sa však vstupenky nedajú kúpiť. Lístky dostávajú novinári z celého sveta, ľudia z prostredia filmu, členovia filmových klubov. A tak je len na vašej šikovnosti, sieti kontaktov a šťastí dostať sa k vytúženému lístku „za“ dvere. To sa mi po tých rokoch konečne podarilo, a tak mi otvárací film neušiel. Pár rýchlych fotiek na koberci a prvý deň je za nami.

Špiním červený koberec
Špiním červený koberec

14.5.2015 – Druhý deň

Vincent „Vinco“ Cassel so Salma Hayek (ktorá je tu takmer každý rok – slávu si očividne užíva) počas dňa (film Rozprávka rozprávok), Charlize Theron (Šialený Max), Sean Penn a ďalšie menej významné celebrity večer. Cestou späť si ešte pri exteriérnom štúdiu Canal Plus cvaknem Mentalistu, ktorý vraj skutočnosti vyzeral o dosť horšie ako na plátne, veľké sklamanie pre nežnejšie pohlavie. Slávu si však chlapec užíval celkom dosť, keďže si dal selfie asi s každou fanúšičkou a bolo ich tam veru dosť. Nech mu padne na úžitok, ja si idem pozrieť domov hokej.

Mentalista
Mentalista

Paradoxné však je, že priemerný Francúz na festival nejde, nezaujíma ho to. Chodia tam turisti, expati, dôchodcovia, teenageri a nižšie spoločenské masy, ktoré si aspoň takto doprajú trocha radosti zo života. Tento postoj vyplýva z celkovej všeobecnej averzie Francúzov k peniazom a ľudom s peniazmi, medzi ktorých patria filmové hviezdy. S týmto komunistickým postojom, ktorý mi ako východoeurópanovi ”otvára nôž vo vrecku” sa tu stretávam často a zvykol som si už na to ako na zubnú protézu. Je to súčasť francúzskej kultúry a dedičstva, ktorá sa premieta do všetkých oblastí života. Áno, Francúzi závidia, len to prejavujú menej nápadne ako my. Nemajú radi bohatých ľudí, lebo veria tomu, že peniaze nemohli zarobiť poctivým spôsobom. Neukazovať sa, nevynímať sa, nechcieť viac ako iní (a keď už, tak nenápadne). V práci by zamestnanci nemali mať lepšie ako ich šéf (ktorý má Peugeot 307), inak na postup môžu zabudnúť. To sa premieta aj do módy, ktorá sa nesie v jednoduchosti, zemitých, nevýrazných farbách, čo mne osobne však imponuje. Ale o tom možno niekedy inokedy…

aplikacie Rádia Expres