3.9 / 5
29/04/2015

Slovák reprezentuje firmu z Dominikánskej republiky po celom svete


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk

Pavol Kažimír, brand ambassador

Pavol Kažimír je Košičan. Študoval na Gymnáziu v Tornali a neskôr na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Počas školy veľa cestoval – Španielsko, Nemecko, USA a tri dni po štátniciach na Fakulte hospodárskej informatiky odletel do Dominikánskej republiky. Rok a pol vytváral webové stránky pre francúzsku firmu, potom deväť mesiacov šéfoval baru v miestnom múzeu rumu a nakoniec dva roky pracoval v reštaurácii ako odborník na sociálne médiá a marketing. V súčasnosti pracuje ako brand ambassador (vyslanec značky) pre spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou rumu. Veľa cestuje a užíva si voľnosť a otvorenosť ľudí v Dominikánskej republike. Vie si predstaviť, že by žil kdekoľvek na svete. Dôležité je však preňho to, čo robí, nie kde to robí. Pavol Kažimír žije v Dominikánskej republike 6 rokov.

Oli: Prečo práve Dominikánska republika?

Pavol: Vždy som niekam cestoval, lebo ma to bavilo. Chcel som spoznávať nové kultúry a vidieť čo a ako sa robí niekde inde. A keďže som Európu poznal a v Amerike som už bol, tak som sa rozhodol, že pôjdem do Japonska, Venezuely alebo Dominikánskej republiky, ktorá nakoniec vyšla.

Oli: Rozhodoval si sa sám alebo vrámci nejakej pracovnej ponuky?

Pavol: Dostal som sa tam cez AIESEC. Pracoval som ako vývojar pre francúzsku firmu, ktorá sa zaoberá cestovným ruchom. Asi rok a pol som bol od deviatej do piatej pred počítačom a potom som išiel domov. Chcel som iba vypadnúť z Európy. Spoznať novú kultúru a naučiť sa po španielsky.

Pavol Kažimír pochádza z Košíc, po štátniciach odišiel do Dominikánskej republiky
Pavol Kažimír pochádza z Košíc, po štátniciach odišiel do Dominikánskej republiky

Oli: Aké bolo začiatky nového života v cudzej krajine?

Pavol: Stále hovorím, že som sa zobudil až v lietadle. Keď bliklo svetielko, že letíme do Dominikánskej republiky, tak až tam mi to došlo. Preboha, čo tam budem robiť? Keď sme pristáli, letiskové dvere sa otvorili a ovalilo ma neuveriteľné teplo. Tu sú iba dve ročné obdobie, je tu teplo a peklo. To peklo je v lete a v zime je leto. Išiel som taxíkom, pozeral som sa na more, palmy a potom som hneď zaspal. Potom som začal pracovať a učiť sa po španielsky. Keď som sem prišiel, nevedel som vôbec hovoriť po španielsky. Ale všetko sa to nejako rozbehlo a som tu už šesť rokov. Zatiaľ nemám dôvod odísť.

Oli: A čo si robil? Stále pre tú francúzsku firmu?

Pavol: Áno, robil som pre tú spoločnosť webové stránky. Bol som ITčkár, ale uvedomil som si, že to nie je práca, ktorú chcem robiť. Pritom som to študoval päť rokov. Tak som pre nich pracoval iba rok a pol. Potom som sa veľa prechádzal a rozmýšľal, čo budem robiť. Najlepšie sa rozmýšľa, keď človek chodí. Nakoniec som sa rozhodol venovať rumu.

Oli: Rumu?

Pavol: Dlhé roky som pracoval ako barman, a keď žiješ v Dominikánskej republike, tak sa tomu nevyhneš. Veľa som študoval a spoznal som asi 98% producentov rumu v krajine. Mám s nimi veľmi dobrý vzťah, tak som začal s nimi spolupracovať.

Oli: Ako spolupracovať?

Pavol: Spoznal som majiteľov múzea rumu a povedal som im, že by som tam otvoril bar. Urobil som im biznis plán, ktorý najprv odmietli, ale nakoniec som ich presvedčil. Stretli sme sa v reštaurácii, kde sme sa dohodli, že otvoríme v múzeu bar. Dohodu sme spísali na obrus stola, lebo to bol papier. Bolo jasné, že tá reštaurácia bola pripravená na obchodné stretnutia.

Oli: Išlo to dobre?

Pavol: Fungovali sme deväť mesiacov a bolo to veľmi zaujímavé. S mojou lámavou dominikánčinou som to nejako zvládol. Bol som barmanom, čašníkom, ale neskôr sme mali vlastný tím a som to viedol. Nie všetko však išlo tak, ako sme si predstavovali, tak sme to zavreli. Ale všetko zlé je na niečo dobré a spoznal som vďaka tomu množstvo ľudí. Napríklad majiteľa reštaurácie Pat´e Palo, čo je najstaršia budova v Amerike, hovorí sa, že je to prvá taverna. A keď sme zavreli bar, tak som prišiel za ním a povedal som mu, že potrebujem prácu. On sa pozrel na mňa a povedal, že zajtra o desiatej. Začal som ako čašník a skončil som ako manažér sociálnych médií. Mal som na starosti bar, sociálne médiá, marketing – všetko spolu. Robil som to dva roky.

Oli: Zhrňme si to – rok a pol webové stránky, potom deväť mesiacov bar v múzeu a nakoniec dva roky v reštaurácii ako, povedzme, PR manažér. Čo bolo potom?

Pavol: Stretával som sa stále s ľuďmi, ktorí vyrábali rum, chodil som po rôznych festivaloch, veľa som sa zaujímal. Až som sa dostal do štádia, keď ma pozývali ako rozhodcu, to znamená, že ochutnávaš rumy a píšeš o ich kvalite. Po čase som sa stal brand ambassadorom firmy Brugal a v súčasnosti sa moja pozícia rozšírila aj o medzinárodné pôsobenie. Takže veľa cestujem a prezentujem značku našej firmy. Táto spoločnosť vyrába rum od roku 1888, čiže na trhu je už 127 rokov. Robíme španielsky štýl, čo znamená, že nie sme takí sladkí, sme menej aromatickí a elegantní. Destilujeme jeden z najčistejších alkoholov, ktorý je na výrobu rumu. Naše rumy zrejú v amerických duboch, minimálne rok a maximálne osem rokov. Máme aj 16-ročné rumy. Ale to je v dvoch fázach, prvýkrát osem a druhýkrát osem rokov. Ja to celé vnímam ako umenie. Pretože je tam veľmi veľa detailov, ktoré treba dodržiavať. Spoločnosť vyhráva rôzne ceny a získava množstvo ocenení už od roku 1904.

Pavol Kažimír pracuje pre 127-ročnú spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou rumu
Pavol Kažimír pracuje pre 127-ročnú spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou rumu

Oli: Prácu máš skvelú, nešťažuješ sa, si spokojný so životom v Dominikánskej republike?

Pavol: Rozmýšľal som nad tým, keď som išiel do kancelárie pred našim rozhovorom. Či mi je lepšie alebo horšie. Myslím si, že je to ideálne. Kebyže si rovnakú prácu nájdem na Slovensku, tak by to bolo rovnaké. Ale na Slovensku nevyrábame rum, takže nie sú tam také možnosti ako tu. A hlavne, našiel som si záľubu v niečom, čo nemáme na Slovensku. Takže ma baví robiť to, čo robím teraz. Mám tu pláže, čerstvý kokos a mám to tu rád.

Oli: Akí sú ľudia?

Pavol: Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, lebo je to iná kultúra a musím sa priznať, že som mal prvé tri mesiace silný kultúrny šok. Ale vydržal som a som rád, že som zostal. Stálo to za to. Dominikánska republika urobila zo mňa takého človeka, akým som dnes.

Oli: Čo to znamená?

Pavol: Táto krajina mi otvorila oči. Ja som to videl tak, že na Slovensku sme s klapkami na očiach. Pozeráme sa stále rovno a nieže vyjdeme z akýchsi pravidiel a náhodou niečo porušíme. Niekto má na to určite iný názor. Ale v Dominikánskej republike je to voľnejšie. Ľudia robia, čo chcú a ľahko sa tomu prispôsobíš. Otvorilo mi to myseľ a začal som rozmýšľať inak.

486104_10200829275433416_1179596097_n
Pavol Kažimír žije v Dominikánskej republike 6 rokov

Oli: Si jediným Slovákom v Dominikánskej republike?

Pavol: Sme tu štyria. Jeden je v Santo Domingu a je skvelý kuchár. Ďalší je veľmi aktívny športovec, ktorý surfuje a dvaja hoteliéri, s ktorými som sa ešte nestretol.

Oli: Ak by prišla lepšia pracovná ponuka, odišiel by si?

Pavol: Nemám s tým problém. Môžem sa zbaliť a pokojne odísť aj zajtra. Pre mňa je dôležitejšie to, čo robím, nie to, kde to robím. Nakoniec, stále cestujem, a to ma baví.

Oli: Mimochodom, máme milovníkov kávy, milovníkov vína, ako sa stane človek milovníkom rumu? 

Pavol: Človek musí preferovať chuť cukrovej trstiny. Potom je to o ochutnávkach, až kým nenájde svoj rumový štýl. Ja som sa zamiloval do toho španielskeho.

Foto: Archív Pavol Kažimír

‪#‎olidzupi

aplikacie Rádia Expres