02/08/2012

Ako som sa (ne)odfotil s Ovečkinom


„Nefoť máá, ja nevyzerám dobre na fotkáách!“ S touto okrídlenou vetou sa stretol asi každý, kto v živote čo len raz stlačil spúšť na fotoaparáte. Najmä ak bol objekt ženského pohlavia. Fotografovaná si súčasne s vyslovením tej frázy dá ruky v bok, jemne sa natočí, hlavu nepatrne vykloní do strany a jedno koleno len tak ledabolo pokrčí. A je to. Keď povie – nevyzerám dobre na fotkách – chlap, je veľká pravdepodobnosť, že hovorí pravdu. Ja osobne oveľa radšej fotím ako sa fotím. Lebo naozaj na fotkách nevyzerám dobre a nepomôže mi ani dať si ruky v bok a mierne pokrčiť koleno. Nepatrím dokonca medzi zberateľov skalpov slávnych športovcov a spoločných fotiek. Vždy keď som sa o to v minulosti pokúšal, mal som na zábere zatvorené oči, alebo odrezanú polku hlavy. Teraz som však po dlhých rokoch musel urobiť výnimku – vo Wimbledone sa niekde pohybuje Alexander Ovečkin! Môj obľúbený hokejista prišiel na olympiádu povzbudiť svoju priateľku, tenistku Mariu Kirilenkovú. Kolega mi ako dôkaz ukázal fotku, na ktorej sa s Ovečkinom usmievajú ako najlepší kamaráti. Mal aj zopár záberov Sereny Williamsovej, napríklad detail jej zadku, ale o ten som sa nikdy príliš vášnivo nezaujímal. Vypátrať kurt na ktorom hrala Kirilenková nebol až taký problém a jej drahý pochopiteľne sedel na tribúne. Napriek chladnému počasiu krátke tepláky, začínajúce šediny(!), v ústach žuvačka a typická medzierka medzi zubami. Teraz už len osloviť ho s tou otravnou požiadavkou, či sa neodfotí so skupinkou slovenských novinárov.  Vlastne môže  byť rád, že ho niekto spoznal, veď pre Angličanov je hokej ako pre nás pólo na slonoch a doteraz sa pohyboval v areáli úplne inkognito. Vyslali sme najodvážnejšieho, teda najmladšieho kolegu, nech to vybaví. My ostatní sme zostali v bezpečnej vzdialenosti, pripravení vyštartovať aj s foťákmi, ak superhviezda prikývne.  Neprikývla. Vraj nechce byť vyrušovaná cez zápas. Až keď bude koniec. Nenechal som nič na náhodu a sadol si do hľadiska hneď vedľa neho. Nebrali nás s Ovečkinom kamery? Posledná loptička, víťazná výmena, game, set, match Kirilenko! „Sáša, móžna? Da. Spasíba.“  V strese podávam kamarátovi fotoaparát bez toho aby som mu vysvetlil, že treba spúšť trochu podržať a počkať. Drzo si o neho opieram ruku, nech je na fotke vidieť, že sa už poznáme dlhé minúty.  Ozvalo sa nesmelé cvak, najrýchlejší hokejista na svete vyštartoval preč a už ho nebolo. Zostala mi pamiatka na celý život, ktorú raz budem ukazovať svojim vnukom. Držím okolo ramien Alexandra Ovečkina!

Zľava Ovečkinove tepláky, moje rifle, kraťasy kolegu Stana, ktorý sa na fotosession ešte len chystal a neznáma. Pre fotografa bola evidentne prioritou číslo jeden.
Zľava Ovečkinove tepláky, moje rifle, kraťasy kolegu Stana, ktorý sa na fotosession ešte len chystal a neznáma. Pre fotografa bola evidentne prioritou číslo jeden.
Po prvom neúspešnom pokuse urobil ešte jeden ešte menej úspešný, pri ktorom bol Ovečkin už dávno na opačnom konci Londýna
Po prvom neúspešnom pokuse urobil ešte jeden ešte menej úspešný, pri ktorom bol Ovečkin už dávno na opačnom konci Londýna
Neviem, či Sašu rozladilo ako hrá jeho milá, alebo moje fotenie. Aspoňže mi mamina Dominiky Cibulkovej pekne zapózovala.
Neviem, či Sašu rozladilo ako hrá jeho milá, alebo moje fotenie. Aspoňže mi mamina Dominiky Cibulkovej pekne zapózovala.
Z domácich ho vo Wimbledone nespoznával nikto, no keď odchádzal po zápase spolu s Kirilenkovou, snažil sa pre istotu tváriť nenápadne
Z domácich ho vo Wimbledone nespoznával nikto, no keď odchádzal po zápase spolu s Kirilenkovou, snažil sa pre istotu tváriť nenápadne

Odporúčame

aplikacie Rádia Expres