Ako som sa (ne)odfotil s Ovečkinom

„Nefoť máá, ja nevyzerám dobre na fotkáách!“ S touto okrídlenou vetou sa stretol asi každý, kto v živote čo len raz stlačil spúšť na fotoaparáte. Najmä ak bol objekt ženského pohlavia. Fotografovaná si súčasne s vyslovením tej frázy dá ruky v bok, jemne sa natočí, hlavu nepatrne vykloní do strany a jedno koleno len tak ledabolo pokrčí. A je to. Keď povie – nevyzerám dobre na fotkách – chlap, je veľká pravdepodobnosť, že hovorí pravdu. Ja osobne oveľa radšej fotím ako sa fotím. Lebo naozaj na fotkách nevyzerám dobre a nepomôže mi ani dať si ruky v bok a mierne pokrčiť koleno. Nepatrím dokonca medzi zberateľov skalpov slávnych športovcov a spoločných fotiek. Vždy keď som sa o to v minulosti pokúšal, mal som na zábere zatvorené oči, alebo odrezanú polku hlavy. Teraz som však po dlhých rokoch musel urobiť výnimku – vo Wimbledone sa niekde pohybuje Alexander Ovečkin! Môj obľúbený hokejista prišiel na olympiádu povzbudiť svoju priateľku, tenistku Mariu Kirilenkovú. Kolega mi ako dôkaz ukázal fotku, na ktorej sa s Ovečkinom usmievajú ako najlepší kamaráti. Mal aj zopár záberov Sereny Williamsovej, napríklad detail jej zadku, ale o ten som sa nikdy príliš vášnivo nezaujímal. Vypátrať kurt na ktorom hrala Kirilenková nebol až taký problém a jej drahý pochopiteľne sedel na tribúne. Napriek chladnému počasiu krátke tepláky, začínajúce šediny(!), v ústach žuvačka a typická medzierka medzi zubami. Teraz už len osloviť ho s tou otravnou požiadavkou, či sa neodfotí so skupinkou slovenských novinárov.  Vlastne môže  byť rád, že ho niekto spoznal, veď pre Angličanov je hokej ako pre nás pólo na slonoch a doteraz sa pohyboval v areáli úplne inkognito. Vyslali sme najodvážnejšieho, teda najmladšieho kolegu, nech to vybaví. My ostatní sme zostali v bezpečnej vzdialenosti, pripravení vyštartovať aj s foťákmi, ak superhviezda prikývne.  Neprikývla. Vraj nechce byť vyrušovaná cez zápas. Až keď bude koniec. Nenechal som nič na náhodu a sadol si do hľadiska hneď vedľa neho. Nebrali nás s Ovečkinom kamery? Posledná loptička, víťazná výmena, game, set, match Kirilenko! „Sáša, móžna? Da. Spasíba.“  V strese podávam kamarátovi fotoaparát bez toho aby som mu vysvetlil, že treba spúšť trochu podržať a počkať. Drzo si o neho opieram ruku, nech je na fotke vidieť, že sa už poznáme dlhé minúty.  Ozvalo sa nesmelé cvak, najrýchlejší hokejista na svete vyštartoval preč a už ho nebolo. Zostala mi pamiatka na celý život, ktorú raz budem ukazovať svojim vnukom. Držím okolo ramien Alexandra Ovečkina!