4.8 / 5
28/03/2015

Slovák, ktorý lieta na Boeingu 787 – Dreamliner


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk

Marián Markovič, pilot Qatar Airways

Marián Markovič sa narodil v Prešove, kde študoval na Gymnáziu Jána Adama Raymana. Potom pokračoval na Žilinskej univerzite a letecký výcvik dokončil v Prahe. K lietaniu mal vždy blízko, pretože pilotom je aj jeho otec a starý otec. Marián lieta už vyše 10 rokov a za ten čas nalietal približne 6 000 hodín, čo znamená, že vo vzduchu strávil zhruba 250 dní. Jeho prvým lietadlom bolo lietadlo typu ATR 42/72, na ktorom začínal v Českých aerolíniách (ČSA) na pozícii druhého pilota a lietal najmä v Európe. Po piatich rokoch odišiel do Vietnamu, kde lietal najmä na vnútroštátnych linkách a na rovnakom type lietadla. Marián však chcel lietať na väčšom lietadle. A tak odišiel do Kataru, kde pracuje pre jednu z najlepších leteckých spoločností na svete. Absolvoval náročné skúšky a už vyše roka lieta na známom Boeingu 787 – Dreamliner. Je prvým Slovákom, ktorému sa to podarilo. Marián má iba 33 rokov a doteraz lietal a lieta na troch najpopulárnejších typoch komerčných lietadiel dnešnej doby – ATR 42/72, Airbus 320 a Boeing 787 Dreamliner. Počas dvoch rokov si urobil výcvik aj na Airbus aj na Boeing, čo sú dvaja najväčší konkurenti v komerčnom letectve. V súčasnosti lieta po celom svete a všetkým, ktorí sa boja lietať, odkazuje, že nemajú dôvod báť sa. Marián je ženatý a má dcéru. Jeho manželka Majka pracuje pre rovnakú spoločnosť, ako Recruitment Officer.

Oli: Vždy si chcel byť pilotom?

Marián: Prišlo to samo, otec je pilot a dedo sa tiež venuje lietaniu.

Oli: Aké predpoklady by mal mať pilot?

Marián: Okrem vysokej školy som musel absolvovať dôkladnú lekársku prehliadku, na ktorú chodíme každý rok a potom treba zvládnuť náročný výcvik. Ak chceš lietať, tak je tam aj veľmi veľká finančná záťaž. Našťastie, s tým mi pomohli rodičia.

Oli: Takže ak sa chce človek stať pilotom, musí mať veľa peňazí?

Marián: Je to dosť finančne náročné. Mal som spolužiakov, ktorí chodili do zahraničia, aby si na to zarobili alebo si brali rôzne finančné pôžičky, ale ono sa to potom oplatí.

Oli: Keď sa už staneš pilotom, je potom jednoduché nájsť si prácu?

Marián: Na Slovensku je ten problém, že neexistuje letecký dopravca, ktorý by hneď odoberal ľudí zo škôl a zaúčal ich, ako je to v zahraničí. Sú niektoré firmy, ktoré berú ľudí bez akýchkoľvek skúseností, ale u niektorých si to treba tiež zaplatiť, a to je náročné. Niekedy je to o šťastí a dostaneš sa hneď po výcviku do dobrej spoločnosti. Ale väčšinou to tak nefunguje, že absolvuješ výcvik a na druhý deň lietaš.

Oli: A u Teba to bolo ako?

Marián: Môžem povedať, že ja som mal to šťastie. V tom čase bol celkom veľký rozvoj v ČSA. Prešiel som výberom a dostal som sa na pozíciu druhého pilota ATR 42/72.

Oli: Čo znamená pozícia druhého pilota?

Marián: V posádke sme dvaja a vzájomne sa dopĺňame. Celý let manažuje kapitán a ja som v podstate jeho zástupca.

Marián Markovič v Boeingu 787 - Dreamliner
Marián Markovič v Boeingu 787 – Dreamliner

Oli: Pamätáš si na svoj prvý let?

Marián: Pamätám. Bol to let do Benátok. Všetko bolo nové, bol som vzrušený z toho, ako to celé funguje naživo. Celý výcvik bol totiž na simulátore, ktorý je úplne iný. Ale všetko dobre dopadlo a bolo to super. Nepamätám si však, koľko ľudí bolo na palube. ATR-ka 42/72 má však kapacitu 64 ľudí, tak viac ich tam určite nebolo.

Oli: Kde všade si lietal, keď si pracoval pre ČSA?

Marián: Väčšinou to bola Európa a boli to lety do Nemecka, Talianska, Poľska, Maďarska, a samozrejme, na Slovensko. V ČSA som bol celkovo sedem rokov, ale posledné dva roky, keď prišla ekonomická kríza, nám dali možnosť vziať si neplatené voľno. A ja som to využil. Vždy som chcel niečo skúsiť v zahraničí, tak som odišiel do Vietnamu.

Oli: Ako prebiehal pohovor?

Marián: Celý pohovor do Vietnam Airlines som absolvoval v Bangkoku. Dali mi technické otázky, odleteli sme jeden simulátor, aby videli, ako mi to ide, ako zvládam núdzové postupy, a potom mi už iba prišiel e-mail, že som všetko úspešne zvládol a kedy môžem nastúpiť.

Oli: Vo Vietname si lietal na rovnakom lietadle ako v Česku alebo inom?

Marián: Tam to bola tiež ATR-ka. Vo Vietname bolo veľa vnútroštátnych letov a väčšinou sme lietali tam. Pár liniek sme mali do Kambodže alebo Laosu.

Marián Markovič v Kapskom meste
Marián Markovič v Kapskom meste

Oli: Ono to celé nie je len o práci, ale aj o zmene súkromného, bežného života. Predsa len, Vietnam je iný ako Slovensko alebo Česko. Ako si si zvykol vo Vietname?

Marián: Myslím, že sme si s manželkou zvykli veľmi dobre. Veľmi sa nám tam páčilo. Keby mi ponúkli iný typ lietadla, ako mi sľúbili na začiatku, tak by sme tam zostali. Ten život je jednoduchý a lacný.
Oli: Aké si chcel lietadlo?

Marián: Na začiatku mi sľúbili, že keď budú potrebovať, tak mi ponúknu Airbus 320 alebo Boeing 777. A keď prišla tá chvíľa, tak mi povedali, že chcú, aby som bol kapitánom na ATR-ke. A to som ja nechcel, lebo kamkoľvek by som išiel ďalej, tak by chceli, aby som mal skúsenosti z väčšieho, prúdového lietadla. Bohužiaľ, nestalo sa tak, tak som sa posunul niekam inam.

Marián Markovič lietal aj pre Vietnam Airlines
Marián Markovič lietal aj pre Vietnam Airlines

Oli: Do Kataru?

Marián: Presne tak. Qatar Airways je 5 hviezdičková spoločnosť, jedna z najlepších leteckých spoločností na svete s kompletným zázemím pre pilotov a pre celý chod leteckej spoločnosti. Dokonca dva roky po sebe, 2012 a 2013, vyhrali podľa SkyTrax cenu Airline of the year. Momentálne lietam ako druhý pilot na Boeingu 787 – Dreamliner, čo je jeden z najnovších boeingov, ktorý firma vyrobila.

Oli: Tieto Dreamlinery poznáme. Po uvedení do prevádzky mali problém s batériami, ak sa nemýlim.

Marián: Bol tam problém s batériami, ale už je to všetko vyriešené a je to v poriadku. Lietam na tom už vyše roka a nemali sme žiadny problém.

Marián pred Airbus 320, na ktorom lietal na začiatku, po príchode do Kataru
Marián pred Airbus 320, na ktorom lietal na začiatku, po príchode do Kataru

Oli: Vraj si prvý Slovák, ktorý absolvoval skúšky a mohol lietať na Dreamlineroch.

Marián: Skromne môžem povedať, že áno. Podľa toho, čo viem, ako prvý slovenský pilot som absolvoval skúšky a mohol som lietať na Boeingu 787 – Dreamliner.

Oli: Skúšky boli ťažké?

Marián: Trvalo to približne mesiac a pol. Každý deň som sa od rána do večera učil, mal som lety na letovom simulátore a študoval som manuály. Až kým som to úspešne neabsolvoval. Vždy lietame na jednom type lietadla, takže momentálne lietam iba na Dreamlineri.

Oli: Je ten Dreamliner taký dream? Sen každého pilota?

Marián: Každý pilot má svoj vlastný sen. No a ja, tým že som si prešiel ATR-ku, Airbus a teraz Boeing 787 – Dreamliner, tak asi by som rád pri ňom zostal.

Marián Markovič ako prvý slovenský pilot získal oprávnenie a mohol lietať na Dreamlineroch
Marián Markovič ako prvý slovenský pilot získal oprávnenie a mohol lietať na Dreamlineroch

Oli: Existuje ešte lepší typ lietadla ako Dreamliner?

Marián: Ťažko povedať, môže byť niečo lepsie. A môže prísť niečo lepšie, lebo každá spoločnosť chce predstaviť lietadlo, ktoré budú letecké spoločnosti kupovať. Ale zatiaľ je ten Dreamliner top.

Oli: Letecký priemysel je na profesionálnej úrovni, ale aj napriek tomu sa stávajú rôzne nešťastia, keď lietadlá padnú alebo zmiznú. To je aj prípad malajzisjkého lietadla, ktoré zmizlo a podľa oficiálnych správ nikto doteraz nič nevie, alebo možno Vy viete…

Marián: …nikto nič nevie…

Oli: …tak napriek tomu všetkému, čo by si odporučil všetkým tým, ktorí sa boja lietať práve kvôli takýmto situáciam a nebodaj, aj nehodám?

Marián: Nemyslím si, že sa majú dôvod báť. Stále platí, že letecká doprava je jedna z najbezpečnejších na svete. Keď si vezmeme, koľko áut denne havaruje, tak sa to nedá ani porovnať. My, piloti, sme špičkovo vyškolení, každý polrok nás preskúšavajú, neustále sa musíme zdokonaľovať. Keď prídeme do kabíny, kontrolujeme všetky prístroje, ukazovatele, či sú v norme. Jeden pilot robí vonkajšiu obhliadku, kontroluje či nie je niečo uvoľnené a nevyteká nejaká kvapalina. Ale to je len jedna z predletových prehliadok, lebo ďalšiu robí mechanik a podobne a je to istejšie, že nič sa nemôže stať.

Oli: Aký je Tvoj režim?

Marián: Spím podľa potreby. Naše odlety sú buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Je to o tom, že si musím nastaviť ten režim, že buď idem večer skôr spať, alebo pred nočným letom spím cez deň.
Oli: Mňa vždy zaujíma, ako to vyzerá v kabíne. Čo robia piloti počas letu?

Marián: Monitorujeme let, či autopilot robí to, čo chceme. Či letí po správnej trase a komunikujeme s riadením letovej prevádzky. A to je všetko, kým ide všetko tak ako má.

Oli: Tak čo sa potom mohlo stať s malajzijským lietadlom?

Marián: To je veľká záhada, aby boli nejaké špekulácie. Možno niekto vie, ale nechce povedať.

Oli: Povedzme, že je to možné. Ale z Tvojho pohľadu, ako pilota, čo sa mohlo stať? Keď pred každým letom, ako hovoríš, máte niekoľko prehliadok a odlietate s tým, že lietadlo je v poriadku a nič sa nemôže stať.

Marián: Môj osobný názor je, že to nebolo technické zlyhanie. Pravdepodobne to bolo naplánované. Lebo oni stúpali, potom klesali, potom niekto vypol odpovedač, čo je vlastne prístroj, ktorý ukazuje polohu lietadla. A keď to niekto vypol, tak to bol plán. Je ťažké to hodnotiť. Každý na to môže mať iný názor.

Oli: A čo táto posledná nehoda? Keď sa podľa vyšetrovania pilot Airbusu zamkol v kabíne a úmyselne zničil lietadlo so 150-timi ľuďmi na palube? Je to vôbec možné?

Marián: Samozrejme, je to možné, keďže bol v kokpite sám a už tam nikoho nepustil. U nás je to vždy tak, že v kokpite musíme byť dvaja. Keď chcem ísť na toaletu, vždy musí byť v kokpite s druhým pilotom steward alebo stewardka. Ak sa chcem dostať dnu, tak zadám kód, ale druhý pilot má kameru a vidí, kto chce vstúpiť a potvrdí, či môžem alebo nie. Laicky povedané vstúpiť/nevstúpiť. Kód by mohol zadať ktokoľvek. Napríklad, ak by terorista prinútil stewardku zadať kód, tak my sa pozrieme do kamery a vidíme, kto chce vstúpiť. V každom prípade, pilot nesmie zostať sám v kokpite. V Qatar Airways by sa takáto situácia považovala za porušenie predpisov.

Oli: Vráťme sa ku Kataru a spoločnosti, pre ktorú lietaš. Aké je pracovné prostredie?

Marián: Je tu fajn. Pracuje sa mi dobre. Tá spoločnosť vie vytvoriť veľmi dobré podmienky pre výcvik pilotov aj pre ďalších zamestnancov. Samozrejme, keďže dokážu zabezpečiť kompletné zázemie, tak očakávajú aj profesionálne výkony. Robím všetko pre to, aby som sa zlepšoval. Prirodzene, raz ročne máme zdravotné prehliadky, dvakrát ročne máme simulátor, kde si skúšame rôzne núdzové postupy a situácie. Musíš to celé zvládnuť bez chyby. Keď reálne príde krízová situácia, musí byť človek pripravený.

Doha, Katar
Doha, Katar

Oli: Qatar Airways je jednou z najlepších leteckých spoločností na svete. Ale existuje jedna TOP?

Marián: Nemyslím si, top leteckých spoločností je niekoľko a mohol by som sa presúvať sem a tam. Keby existovala jedna najlepšia, tak by tam všetci chceli byť. každá spoločnosť má svoje pre a proti a ja som zatiaľ spokojný.

Oli: Ako pilot máš doslova rozlietaný život. Keď lietaš na rôzne miesta sveta, aj si to miesto užiješ alebo letíš hneď preč?

Marián: Väčšinou, ak niekde zostávame, tak je to maximálne 24 hodín, niekedy len 12 hodín. Ale po dlhom lete je človek unavený, chce sa vyspať, tak maximálne si dám niekde večeru, trochu si prejdem mesto a idem sa vyspať pred ďalším letom. Toho času nie je až ta veľa.

Marián Markovič s dcérou na letisku v Tokiu
Marián Markovič s dcérou na letisku v Tokiu

Oli: Aký bol Tvoj najdlhší let?

Marián: Najdlhší let trval 12 hodín a bolo to do Japonska. Keď sme dvaja piloti, tak nespíme, ale keď sme traja, tak jeden oddychuje, dvaja letia, a potom sa striedame.

Oli: Aj si zapisuješ, koľko hodín si už celkovo nalietal?

Marián: Áno, po každom lete si počítame a zapisujeme lety. Ja mám nalietaných necelých 6 000 hodín.

Oli: To prepočítam… to je 250 dní!

Marián: Už ťahám na rok! (smiech) Za necelých 11 rokov som viac ako osem mesiacov strávil vo vzduchu.

Oli: Lákali ťa niekedy aj akrobatické lietadlá?

Marián: Ani nie, nikdy ma to neoslovilo, ja si radšej sadnem a odveziem ľudí.

Oli: Čo robí pilot vo voľnom čase?

Marián: Keďže máme už skoro dvojročnú dcérku, tak sa jej venujem, ale keď je čas, tak cvičím, plávam a hrám rád golf.

Oli: Slovensko, Česko, Vietnam a Katar. Kde sa Ti žilo alebo žije najlepšie?

Marián: Asi najlepšie bolo v Prahe. Predsa len, je to Európa a to je mne aj manželke najbližšie. Keby sme mohli, tak sa hneď vrátime. Čo sa týka lietania, tak to ale veľmi nie je možné a zpracovného hľadiska, je pre mňa momentálne Katar veľmi dobrý, ale ak by prišla ponuka z Európy, aj by som nad tým možno uvažoval.

Marián s manželkou Majkou s dcérou v Tokiu
Marián s manželkou Majkou s dcérou v Tokiu

Oli: A aký je život v Katare?

Marián: Katar je najbohatšia krajina na sveta podľa HDP na osobu. V Dohe žije len asi 20 percent origiánal Katarcov, zvyšok sú prisťahovalci a expati. Doha je taký Dubaj pred desiatimi rokmi. Ale extrémne expanduje. Aktuálny emir je najmladším panovníkom, má asi 34 rokov. Je tu inak veľmi horúco. Také tri mesiace v roku sú šialené – júl, august a september, to je vonku okolo 50 stupňov a prežívame len vďaka klimatizácii. Ich národným zvieraťom je stepná koza, čo je aj na každom krídle lietadla spoločnosti. A ešte taká pikoška, miestny národ považuje za veľmi vzácne zviera sokola a všetci sú vášniví sokoliari. Platia za ne nenormálne peniaze. Napríklad Qatar Airways nedovoľuje na palube psíka, ale sokol môže cestovať na palube s pasažiermi.

Sokoly na palube lietadla
Sokoly na palube lietadla

Oli: Katar je moslimská krajina. Je to iné náboženstvo, iná kultúra, ako Vás to ovplyvňuje?

Marián: Vrámci bežného života to človeka viac menej nijako neovplyvňuje. Oni si žijú svoj život, my si žijeme svoj život, aj keď trošku limitovaný, lebo nie všetko je dovolené tak ako u nás. Keď to môžem tak doľahčene povedať, človek si nemôže ísť sadnúť večer na pivo, ženy nemôžu nosiť krátke tričká. Sú tam pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Keď majú ramadán, cez deň sú všetky reštaurácie zatvorené a človek nemôže byť na verejnosti videný s jedlom, až kým sa nezotmie. Reštaurácie sa otvárajú až po zotmení.

Oli: Ale keď raz niekde žiješ, tak sa prispôsobuješ pravidlám danej krajiny.

Marián: Presne tak, človek to znáša, keď sa niektorí kolegovia sťažujú, že to už nemôžu vydržať, tak hovorím, nech si nájdu prácu niekde inde. Človek tie obmedzenia príjme a keď ho to prestane baviť, tak odíde.

Oli: Máš ešte nejaké miesta na svete, kde si nebol a chcel by si?

Marián: Už som toho síce dosť precestoval, ale určite Galapágy a Nový Zéland. Tam by sme sa s manželkou radi pozreli.

Marián Markovič s manželkou a dcérou
Marián Markovič s manželkou a dcérou

Oli: Čo môže pomôcť Slovensku zlepšiť cestovný ruch? Konkurencia viacerých leteckých spoločností?

Marián: Nemyslím si, že by pomohlo viac leteckých spoločností. Tie spoločnosti, ktoré lietajú zo Slovenska, sú lowcostové a kúpna sila na Slovensku nie je taká ako v zahraničí. A hlavne, Slovensku konkurujú dve veľké letiská. Viedeň a Budapešť. Takže je to veľmi ťažké. Slovensko je malá krajina.

Foto: Archív Marián Markovič

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres