0.0 / 5
18/03/2015

Slovenka žije v austrálskej púšti a moderuje v rádiu


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Veronika Eclipse, moderátorka v rádiu, dobrovoľníčka a mama na materskej

Veronika Eclipse má 30 rokov a pochádza z Nitry. Študovala na Hotelovej akadémii v Nitre a je vyučená kuchárka. K maturite dostala od mamy darček, výlet do Indie, ktorú si hneď zamilovala. Po maturite ešte rok študovala na súkromnej škole angličtinu a potom odišla do Anglicka. Pôvodne tam mala zostať 2 mesiace, ale predĺžila si svoj pobyt na 7 rokov. Na vysokú školu už potom nešla. Aktuálne je na neplatenej materskej. Ale robila v kaviarni, popri tom si práve založila firmu, pečie doma a predáva do kaviarní. Masíruje, učí angličtinu a raz týždenne vysiela v komunitnom rádiu, kde má vlastnú reláciu V for World. Hovorí o svetovej hudbe a o živote. Podporuje lokálnych umelcov a do austrálskeho rádia pretlačila aj nášho Adama Ďuricu. Veronika žije s manželom, jeho synom a ich dcérou v malom austrálskom mestečku Alice Springs, kde takmer každý každého pozná a všetci si  navzájom pomáhajú.

Oli: Poďme pekne od začiatku, ako si sa dostala do Indie?

Veronika: Keď som zmaturovala, dostala som výlet ako darček. Nenosím šperky a nikdy som nebola na také babské veci ako šperky alebo na drahé večere a pobyty. Tak mi moja mamina dala katalóg cestovnej agentúry, že nech si vyberiem nejakú dovolenku a pôjdeme spolu. Samozrejme, ja si neviem vybrať oddych pri mori v Grécku, ja som si vybrala Indiu. Mamina bola síce v šoku, ale musela splniť moje prianie. Išli sme teda spolu.

Oli: Potom si odišla do Anglicka, čo a kde si tam robila?

Veronika: V Anglicku som najprv robila v takom indickom klube. Ako 18 ročná som sa dostala do Indie a odvtedy som do Indie zaľúbená. Čiže tam barmanku, potom v inom podniku som robila čašníčku, a nakoniec kuchárku, čo mám aj vyštudované. Neskôr som sa vypracovala do päťhviezdičkového hotela v Londýne ako kuchárka, odtiaľ do reštaurácie ako šéfkuchárka a potom naspäť do barov ako barmanka, team leader, neskôr superviser a nakoniec ako manažérka s vlastným pubom. Potom som vypomáhala v hosteli a popritom som pracovala v ďalšom hosteli ako Bar, Promotion a Marketing Manager. Na výšku som síce nešla, ale stále sa učím, robím si rôzne online kurzy a školy. Všetko, čo mi len napadne – od masáží cez zdravé stravovanie, angličtinu, počítače, cupcakes, tanec, aromaterapia, plánovanie eventov, manikúra, atď.

Veronika žije aktuálne v austrálskom meste Alice Springs, ktoré je obklopené púšťou
Veronika žije aktuálne v austrálskom meste Alice Springs, ktoré je obklopené púšťou

Oli: Aké boli začiatky v novej a cudzej krajine?

Veronika: Bolo to ťažké. Hlavne iné zmýšľanie ľudí a trochu aj strach z nového a nepoznaného. Strach z iných ľudí. Aj som si veľakrát poplakala, ale to asi až tak po roku v ťažkej práci. Inak ja som sa v Anglicku veľmi veľa naučila, nielen vďaka kurzom, ale hlavne zo života, o ľuďoch, vzťahoch, o svete a hlavne, o samej sebe. Naučila som sa byť zodpovedná a starať sa sama o seba, ale aj o iných a nezatvárať oči pred pomocou iným ľuďom, ktorí to potrebujú. Samozrejme, na začiatku sa mi páčila sloboda! Finančná sloboda. Ale vedela som, že na to musím makať. Môžem míňať, ale najprv si na to musím zarobiť. A tak som makala, niekedy aj tri práce naraz a šetrila som celý rok, a potom som išla s kamoškou na veľkú dovolenku. Všetci na Slovensku mi to závideli, namiesto toho, aby obdivovali to, čo som kvôli tomu musela urobiť a že to nebolo ľahké.

Oli: Sedmička bola osudová? Keďže si sa po siedmich rokoch rozhodla odísť z Anglicka.

Veronika: S Anglickom som bola spokojná, ale mala som ho už dosť. Veľa ľudí v Londýne myslí len na seba. Veľa stresu a každý sa niekam náhli. Preto som odišla. V Anglicku som stretla veľa Austrálčanov, medzitým som sa rozišla s partnerom, tak som sa rozhodla, že si z nasporených peňazí kúpim nový foťák a pôjdem cestovať po Austrálii. Išla som na dva mesiace. V podstate už z Londýna som veľa cestovala, takže to bolo také normálne rozhodnutie. Ako povedala moja mamina, už si na tie moje výmysly zvykla. (smiech) V Austrálii žijem v púšti, úplne v srdci Austrálie – Alice Springs. Je tu pomalý život, veľká komunita, skoro každý každého pozná. Ľudia sú milí a pomáhajú si. A je tu nádherná príroda. Všetko je červené. Červená je mimochodom moja obľúbená farba, tak niet divu, že som tu. Po roku cestovania Austráliou som išla na štyri mesiace domov na Slovensko, ale hneď sa vrátila naspäť do Alice, kde som sa stretla s mojim manželom Ollym a odvtedy som tu. Tri týždne pred svadbou mal môj muž veľkú nehodu na motorke, vrazilo do neho auto, skoro neprežil, ale prežil! A prekvapujúco sa z toho veľmi dobre dostal a chodí. Teraz je více-méne v poriadku, len na svadbe bol na vozíčku s kovovými drôtmi a platňami v kolene a na ruke. Muž má 11-ročného syna a v júli minulého roku sa nám narodila dcéra Jasmínka.

Veronika s manželom Oliverom
Veronika s manželom Oliverom

Oli: V čom Ťa fascinuje Austrália?

Veronika: Spoznala som veľa ľudí a spolu mi ukazovali odkiaľ sú a mne sa tu veľmi zapáčilo. Najviac západ Austrálie, tam som chcela plávať s veľrybími žralokmi. Zatiaľ sa mi to nepodarilo, lebo sa mi vtedy pokazilo auto, zablokovali mi kartu a nemala som pri sebe peniaze, ale ja sa tam ešte vrátim! Austrália je nádherná krajina, asi by mi nestačilo ani 10 rokov, aby som videla všetko úžasné, čo tu je. Je tu neskutočne obrovský priestor, príroda, čistý vzduch a veľké množstvo rozličných zvierat a vtákov či stromov a rastlín. Áno, aj hadov, pavúkov, krokodílov, žralokov (smiech).

Oli: Spomínala si, že sa veľa vzdelávaš, učíš sa nové veci, čo robíš aktuálne?

Veronika: Som na neplatenej materskej. Ale robila som kávy v kaviarni a asi im ešte pôjdem pomôcť, lebo mi už volali. Popri tom som si práve založila firmu – pečiem doma a predávam do kaviarní. Tiež masírujem a mám milión nápadov a myšlienok, že čo ďalej. Napríklad som si teraz robila kurz, aby som mohla učiť angličtinu ako cudzí jazyk a chcela by som rozbehnehnúť niečo v našej nemocnici pre cudzincov, ktorí tam pracujú, ale nevedia dobre anglicky. Plánujem organizovať svadby a eventy, lebo to tu tiež nikto nerobí.

Veronika v Alice Springs
Veronika v Alice Springs

Oli: A vysielaš v rádiu, takto som sa o Tebe vlastne dozvedela, keď si bola doma na Slovensku a urobila si rozhovor s Adamom Ďuricom.

Veronika: Rádio je neplatená bokovka. Môj muž má šou v utorky a ja som s ním chodievala do rádia. Raz som hovorila o našom rádiu a akú reláciu som najradšej počúvala, a že čo by mali urobiť. Tak sa ma len spýtali, že prečo to neurobím sama?! Tak som to urobila a je to moja prvá šou. Chvíľu mi trvalo, kým som zistila, čo vlastne chcem robiť, ale už to asi mám. Som tam raz do týždňa, ako dobrovoľník. Je to Community radio a volá sa to 8ccc (eight triple c). Je nás približne dvadsať. Všetko si tam robím sama. Zvuk, playlist, rozprávanie, reklamy. Je to iné, ako vo veľkých rádiách, kde každý robí niečo iné.

Oli: Tak možno niečo ako študentské rádiá, aj keď niektoré už majú vďaka rôznym projektom celkom slušné štúdiá.

Veronika: Presne. A tuším, Vy ste mali na Exprese reláciu, ktorá sa volala Hudba sveta a chodilo to v nedeľu. Ja som si to kedysi nahrávala na pásky, škoda, že ich už nemám. Vysielam raz do týždňa, každý pondelok o 7pm nášho času. Hrám svetovú hudbu, ale aj to, čo mi napadne alebo na čo mám náladu. Hrám hudbu v iných jazykoch, tradičnú aj modernú hudbu. Je to jednoduché, lebo všetko okolo nás je svet. Hrám hudbu aj od nás z Alice Springs, Northern Territory, aborigínske, miestne ako aj austrálske kapely. Učím sa veľa o kultúre, umení, zvykoch a zemi domorodcov, Aborigíncov. A veľmi sa mi to páči, je veľmi toho veľa, čo sa môžeme od nich naučiť. Takže hrám aj ich hudbu. Je tu veľmi veľa dobrých hudobníkov. Ja hrám asi 25% lokálnej alebo austrálskej hudby.

Veronika má v komunitnom rádiu v Alice Springs vlastnú šou V for World
Veronika má v komunitnom rádiu v Alice Springs vlastnú šou V for World

Oli: O čom hovoríš? Len o hudbe?

Veronika: O hudbe, o kapelách, spevákoch, o mojom dni, o počasí, vyberám si rôzne témy. Hovorím aj o eventoch, ktoré sa dejú v meste, mávam hostí, hudobníkov, ktorí budú mať nejaký koncert alebo organizátorov výstav a akcií, ak majú niečo nové. Muzikanti u mňa hrajú aj mini live koncerty. Ak spoznám cudzincov, tak si ich zavolám a urobím s nimi rozhovor. Povedia niečo aj vo svojom jazyku, vyberú si pesničku z ich krajiny. Mám v tom voľnú ruku.

Oli: U mňa bolo rádio láskou hneď po prvom vysielaní v študentskom rádiu PaF v Prešove. Ako to bolo u Teba?

Veronika: Popravde, ja som chcela robiť v rádiu v Nitre, kvôli chalanom, lebo sú úžasní! Ale som si myslela, že na to nemám, tak som to nejako neriešila. A keď som v Austrálii dostala túto ponuku, tak som sa veľmi bála a triasol sa mi hlas. Ale keď som sa všetko naučila, sama som sa zavrela do štúdia a vyskúšala si to, tak áno, je to láska, alebo skôr droga. Mám pocit, že niekam patrím, niečo robím, čo môže iných ovplyvniť alebo zmeniť, alebo aspoň zlepšiť ich náladu. Samozrejme, vysielam v angličtine. Ale sem tam trepnem niečo po slovensky, alebo ak sa naučím niečo nové v inom jazyku, tak to hneď využijem. Máme relácie aj v iných jazykoch, takže by som mohla vysielať len po slovensky, ale neviem, koľko Slovákov by to u nás počúvalo, žiadnych som tu totiž ešte nestretla. Vlastne hej, jeden pár čo cestovali a nechápali, čo robí Slovenka v púšti a chceli sa so mnou stretnúť.

Oli: Ale keď streamujete, tak možno by Ťa počúvalo veľa Slovákov v zahraničí. :)

Veronika: Áno, dá sa počúvať live na 8ccc.com.au/live. Väčšinou ľudia počúvajú nielen na Slovensku, ale naozaj na celom svete, v Mexiku, Anglicku, Španielsku, USA, Japonsku, Taiwane, Poľsku, Nórsku, atď.

Oli: Ako sa volá Tvoja šou?

Veronika: Volá sa V for World. Pozerarala som film V for Vendetta a mala som to v hlave. S nevlastným synom som žartovala, že to vlastne malo byť “V for Veronika” a robila som V znak s prstami. A keď sa ma opýtali na názov mojej novej šou, tak som si musela niečo vymyslieť. Nechcela som, aby sa to volalo World Music, toho je už veľa a je to trápne (smiech). Ale tak slovo world by tam malo byť, tak som si povedala, že však “V ako World” môže byť. Oni tomu najprv nerozumeli, ale mne sa to zapáčilo. A nič iné som nevymyslela, lebo mi V for World ostalo zaseknuté v hlave. (smiech)

Oli: Aký bol rozhovor s Adamom? Budete ho hrať?

Veronika: S Adamom som sa stretla úplne náhodou na retro plese v Nitre, kde spieval. Slovo dalo slovo a na rýchlo sme sprášili rozhovor do mojej šou. Adam je veľmi milý, profesionálny, príjemne sa s ním dá porozprávať. Je to vyrovnaný a sebaistý človek, ktorého hudba pozitívne naladí a rozhýbe každý vek. Popravde som o ňom pred tým nič nevedela, ani som ho nezpoznala. (smiech) Ale keď som počula jeho pesničku ‘Mandolína‘, tak som hneď vedela, o kom je reč. Veľmi sa mi páčia jeho skladby a teším sa na nový album, na ktorom teraz poctivo pracuje. Určite jeho piesne odznejú v mojej šou, ako by aj nie. Ak viete o niekom talentovanom ako Adam, kľudne mi pošlite skladbu a ja to pustím do éteru. Odjakživa sa pohybujem medzi hudobníkmi a viem, že to teda ľahký život vôbec nie je. Je ťažké preraziť. Adam to robí skvele, len tak ďalej.

Veronika nahrala na Slovensku rozhovor s Adamom Ďuricom a odvysiela ho vo svojej šou V for World - 8ccc.com.au/live
Veronika nahrala na Slovensku rozhovor s Adamom Ďuricom a odvysiela ho vo svojej šou V for World – 8ccc.com.au/live

Oli: Alice Springs je malé mestečko, odtiaľ pochádza aj Tvoj manžel? Preto ste tam ostali žiť?

Veronika: Ah, nie. My sme medzinárodná rodina (smiech). Olly, môj muž je Angličan, naše deti su Austrálčania a ja Slovenka. Časť jeho rodiny žije v Anglicku, časť v Španielsku a časť v Sudáne. Sme teda pekne porozhadzovaní. On je tu už vyše 18 rokov, takže sa ráta ako Austrálčan. Ja som sa najprv zaľúbila do Alice až potom do Ollyho (smiech), myslím tým mesto Alice Springs. Ollyho syn pôjde o rok na strednú školu a nechceme, aby bol ten skok ťažký, tak tu chceme zostať, pokiaľ neskončí strednú. Olly je navyše fotograf a lepšie miesto si na život nemohol vybrať, príroda, západ a východ slnka a tie farby, sú naozaj fascinujúce.

Veronika s manželom a jeho synom
Veronika s manželom a jeho synom

Oli: Páči sa mi, ako hovoríš o Vašom komunitnom živote.

Veronika: Aj mne sa páči, začala som vymenný obchod namiesto platenia. Je to super! Urobili sme si na Facebooku stránku, čo sa volá “Buy Swap Sell” a tam, ak chcem niečo predať alebo darovať, tak tam capnem fotku a ľudia to vidia, komentujú a dohodneme sa. Ja tam tiež nakupujem lacno použité veci. Teraz máme aj novú stránku “Grow Swap Sell”, kde sa bavíme o záhradke a kto čo má a vymieňame si napríklad vajíčka za papriku alebo rajčiny za pomarančovú marmeládu. Napríklad môj banánový chlebík som vymenila za rastliny a podobne. Ak máme niečoho veľa, tak to rozdáme alebo vymeníme za niečo iné. Veľa pečiem a varím, a potom to vymieňam. Napríklad, niekto má doma citrónovník a ja vymením tašku citrónov za citrónovú marmeládu už urobenú z tých citrónov. Samozrejme, že nakupujem aj v obchode, ale ak sa dá, radšej si to takto kúpim od ľudí a podporím miestny trh. Ja mám takisto záhradku a sliepky, tak sa snažím čo najviac vypestovať sama a nech som si čo najviac sebestačná. Je to potom aj bez Ečiek a aditív a iných chemikálií.

Oli: Teraz je to veľmi trendy, vyhýbať sa hypermarketom a podporovať lokálnych predajcov. Hlavne u nás na dedinách si ľudia sami dopestujú zeleninu a ovocie a podobne. Dá sa povedať, že je to aj Tvoja životná filozofia?

Veronika: Určite áno. Aj keď ako aj teraz niekedy zažartujem, je to taký hipisácky spôsob života tu u nás. Ale naučila som sa žiť s čerstvými a čistými produktami. Žiadne chemikálie a farbivá a dochucovadlá. Teraz to volajú “organické“, kedysi sa tomu hovorilo “jedlo“. Podporujeme sa tu navzájom, ja si kúpim od niekoho med, on si kúpi vajíčka alebo džem. Je to príjemnejšie, zdravšie a hlavne vidím, odkiaľ pochádza to, čo jem. Je to asi taký vedľajší účinok kníh, čo čítam a kurzov zdravej výživy, čo som si robila. Uvedomila som si, ako všetky tie dochucovadlá a chemikálie ovplyvňujú naše pocity, reakcie, správanie a hlavne zdravie.

Oli: Prečo je lepšie žiť v komunite ako možno v anonymite vo veľkom meste a každý sa stará sám o seba?

Veronika: Každý má rád niečo iné, každý je zvyknutý na iné podmienky. Ja som si vyskúšala život vo veľkomeste a omrzelo ma to. Myslím si, že keď človek cestuje, spozná tým iné kultúry a otvorí svoju myseľ novým veciam. Uvedomí si, že len preto, že my takto žijeme už desaťročia neznamená, že to je správne. Doba sa mení, technológia napreduje a ľudia strácajú tú svoju ľudskosť. Komunita nám pomáha si ju udržať, nemyslieť len na seba, ale aj na iných ľudí okolo nás. A nerobíme niečo alebo nedarujeme preto, aby sme dostali niečo naspäť. Robíme to, lebo je to príjemné pomôcť. A samozrejme to poteš, keď sa to vráti, keď máte okolo seba ľudí, na ktorých sa viete spoľahnúť. Nikto nechce byť sám. Komunita je rodina, ktorú treba rešpektovať, komunita je priateľ, ktorý nás vypočuje a chce byť vypočutý, komunita je dieťa, o ktoré sa treba starať, manžel, ktorého treba povzbudzovať, komunita som ja, ktorá sa mám mať rada taká, aká som.

Veronika Eclipse
Veronika Eclipse

Oli: Chceš sa niekedy v budúcnosti vrátiť na Slovensko?

Veronika: Asi by som to už nezvládla. Nedokázala by som na Slovensku žiť. Ostalo mi smutno, ako som to povedala, ale bohužiaľ, to je pravda, aj keď škoda. Slovensko mám ale veľmi rada a vždy budem, som predsa Slovenka! A neprestanem sa tam vracať, veď Slovensko je moja rodná zem, je to môj domov.

Foto: Archív Veronika Eclipse, Oliver Eclipse

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres