Slovensko starne. O pár rokov môže byť každý tretí Slovák seniorom. Čo nás čaká?

Slovensko sa pomaly, ale výrazne mení. Rodí sa menej detí, mladí ľudia rodičovstvo odkladajú a zároveň pribúda seniorov. Demograf Branislav Šprocha v podcaste Dopodrobna s Ivanom Funtekom upozorňuje, že dôsledky pocítime oveľa skôr, než si možno myslíme – od dôchodkov cez zdravotníctvo až po fungovanie menších obcí.

Dnes je približne každý piaty Slovák senior. O dve desaťročia to môže byť už každý tretí. A spolu s tým bude ubúdať ľudí, ktorí budú pracovať a odvádzať peniaze do dôchodkového systému.

Deti prichádzajú neskôr. A niekedy vôbec

Za nízkou pôrodnosťou nie je iba jeden dôvod. Mladí ľudia riešia bývanie, prácu, financie aj celkovú neistotu a založenie rodiny preto často odkladajú.

„Tieto dlhodobé záväzky rodinného charakteru sú prvé, ktoré bývajú odkladané v takýchto krízových obdobiach, keď mladí necítia, že je správny čas mať dieťa,“ vysvetľuje Šprocha.

Mení sa pritom aj samotný pohľad mladých na rodičovstvo. U ľudí do 25 rokov podľa demografa rastie tolerancia voči bezdetnosti alebo rodinám s jediným dieťaťom.

Situáciu navyše komplikuje ďalší faktor – na Slovensku ubúda žien v reprodukčnom veku. Aj keby sa teda podarilo zvýšiť pôrodnosť, počet narodených detí nemusí výrazne narásť zo dňa na deň.

Dôchodok v 70-ke nemusí byť sci-fi

Starnutie populácie bude mať výrazný vplyv aj na dôchodky. V priebežnom systéme totiž dnešní pracujúci financujú dôchodky súčasných seniorov.

Ak bude pracujúcich postupne menej a dôchodcov viac, systém bude pod čoraz väčším tlakom.

Pre ľudí narodených koncom 90. rokov a začiatkom nového milénia – a dokonca aj pre časť dnešných mladých ľudí – môže byť dôchodkový vek okolo 70 rokov úplne reálny.

Vypočujte si celú epizódu, v ktorej Branislav Šprocha rozoberá aj tieto témy:

• Kto sa o nás postará?
• Zachráni nás migrácia?
• Niektoré obce môžu postupne miznúť
• Čo s tým môžeme urobiť?

Zdroj náhľadovej fotografie: Archív Rádio Expres