5.0 / 5
04/03/2015

Slovenská lekárka už 20 rokov ordinuje v Singapure


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Dr. Andrea Rajňáková, PhD.
MD (Hons), M.Med (Int. Med), MRCP (UK), FAMS (Gastroenterology), konzultantka, gastroenterologička a hepatologička

Dr. Andrea Rajňáková pochádza z Bratislavy. Študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a tri roky pracovala v Bratislavskej Nemocnici Akademika Ladislava Dérera, kde si urobila prvú atestáciu. V tom čase však jej manžel dostal pracovný kontrakt v Singapure, ktorý sa po troch rokoch zmenil na trvalú pracovnú ponuku. Po dlhej úvahe sa Dr. Rajňáková s manželom rozhodli ponuku prijať a presťahovať sa do Singapuru. Začínať v ďalekej Ázii však nebolo ľahké. Dr. Rajňáková sa musela stať členkou Singapurskej lekárskej komory, aby mohla naďalej vykonávať svoje povolanie. Avšak v Singapure nepoznali úroveň slovenského školstva a slovenského zdravotníctva. Keďže Singapur je súčasťou Commonwealth Countries, školstvo aj zdravotníctvo je založenené na Britskom systéme. Podmienkou prijatia do Singapurskej lekárskej komory bolo urobiť prvú a druhú atestáciu, ktorá je uznávaná v Singapure. Dr. Rajňáková strávila mesiac vo Veľkej Británii, v Londýne a Endinburgu, kde sa pripravovala na skúšky Britskej Kráľovskej Lekárskej Spoločnosti. Po ich úspešnom zvládnutí a po ďalších atestačných skúškach v Singapere bola definitívne prijatá do Singapurskej lekárskej komory. Medzitým Dr. Rajňáková obhájila doktorandskú prácu PhD. v oblasti rakoviny žalúdka na National University of Singapore. V Singapure sa vypracovala na vyhľadávanú odborníčku v oblasti gastroenterológie, hepatológie a endoskopie. Pôsobila 15 rokov v Univerzitnej Nemocnici v Singapure, kde úspešne pokračovala v klinickej praxi, venovala sa popritom výskumu a učeniu medikov a postgraduálnych lekárov, organizovala medzinárodné endoskopické workshopy a semináre pre domácich a zahraničných gastroenterológov a endoskopistov. Venovala sa aj vlastnému ďalšiemu štúdiu a získavaniu nových poznatkov a praxe v oblasti terapeutickej endoskopie. Dostala cenu Ministerstva zdravotníctva v Singapure, ktorá jej umožnila 9-mesačný pobyt a zdokonaľovanie sa v terapeutickej endoskopii a ERCP pod vedením vtedajšieho prezidenta Európskej Gastroenterologickej Spoločnosti Guida Costamagna. Počas svojho pôsobenia získala viacero vedeckých a klinických ocenení. V apríli 2010 si otvorila vlastnú kliniku v najvacsej súkromnej nemocnici v Singapure a juhovýchodnej Ázii, v Mount Elizabeth Hospital. Dr. Andrea Rajňáková žije v Singapure 20 rokov a má dve deti. Minulý rok získala ocenenie Vyslanec dobrej vôle, ktoré dostávajú úspešní Slováci žijúci v zahraničí, ktorí šíria dobré meno Slovenska.

Oli: Keď ste prišli do Singapuru za manželom, bolo jednoduché nájsť si prácu?

Dr. Andrea: Ako lekárka určite nie. Lekárska komora každej krajiny má striktné požiadavky a uznáva diplom len niekoľkých univerzít na svete, o ktorých úrovni vzdelania a výučby podrobne vie. Bohužiaľ, Singapur nevedel veľa o úrovni školstva a zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Každá lekárska komora chráni úroveň medicíny a zdravotnej starostlivosti poskytovanej v danej krajine. Preto prijíma len lekárov, o ktorých vie a môže posúdiť, akou vyúčbou a praxou prešli a aké majú vedomosti a zručnosti. Vďaka prísnej regulácii a požiadavkam každej krajiny, pre lekára je veľmi ťažké meniť svoje pôsobisko vo svete. V Singapure školstvo a zdravotníctvo nasleduje príklad Britského Spojeného Kráľovstva. A to bol problém. Keďže som som bola prvá a jediná z Európy, Singapur sa nestretol s úrovňou vzdelania mimo Britského Kráľovstva. Po predložení všetkých diplomov a certifikátov, mi uznali môj diplom z Lekárskej fakulty, ale neuznali mi atestáciu z internej medicíny. Podmienkou prijatia do Singapurskej lekárskej komory bolo urobiť prvú a druhú atestáciu, ktorá je uznávaná v Singapure. Strávila som mesiac vo Veľkej Británii, v Londýne a Endinburgu, kde som sa pripravovala na skúšky Britskej kráľovskej Lekárskej spoločnostii (MRCP – Member of Royal College of Physicians). Po ich úspešnom zvládnutí a po ďalších atestačných skúškach v Singapure (M.Med. – Master of Medicine) som bola definitívne prijatá do Singapurskej lekárskej komory. Medzitým som obhájila doktorandskú prácu PhD. v oblasti rakoviny žalúdka na National University of Singapore.  Pôsobila som 15 rokov v Univerzitnej Nemocnici v Singapure, kde som sa venovala klinickej praxi, a popri tom výskumu a učeniu medikov a postgraduálnych lekárov, organizovala som medzinárodné endoskopické workshopy a semináre pre domácich a zahraničných gastroenterológov a endoskopistov. Venovala som sa aj vlastnému ďalšiemu štúdiu a získavaniu nových poznatkov a praxe v oblasti terapeutickej endoskopie. Dostala som cenu Ministerstva zdravotníctva v Singapure, ktorá mi umožnila 9-mesačný pobyt a zdokonaľovanie sa v terapeutickej endoskopii a ERCP pod vedením vtedajšieho prezidenta Európskej Gastroenterologickej Spoločnosti Guida Costamagna. V apríli 2010 som si otvorila vlastnú kliniku v najväčšej súkromnej nemocnici v Singapure a juhovýchodnej Ázii, v Mount Elizabeth Hospital.

Klinika Dr. Rajňákovej v Singapúre: Andrea´s Digestive Clinic - www.andrea-digestive-clinic.com
Klinika Dr. Rajňákovej v Singapúre: Andrea´s Digestive Clinic – www.andrea-digestive-clinic.com

Oli: Neboli to však iba skúšky a všetko, čo ste museli zvládnuť, ale získali ste aj viacero ocenení.

Dr. Andrea: Keď som prišla do Singapuru, vláda podporovala biologický výskum a veľa do výskumu investovala. Mala som šťastie. Aplikovala som o prijatie na Singapursku Univerzitu (National University of Singapore) na doktorandskú pozíciu a podarilo sa mi získať grant na financovanie mojej doktorandskej práce PhD. Pre svoju doktorandskú prácu som si vyrala tému rakovina žalúdka. Výskumom v tomto obore som sa snažila skĺbiť svoju špecializáciu a zároveň prispieť k lepšiemu pochopeniu ochorenia, ktorého incidencia v Singapure, v tom čase, bola dosť vysoká. Školiteľov doktorandskej práce som mala zo Singapuru aj zo zahraničia (USA) a tí ma viedli počas mojej výskumnej činnosti. Výsledky výskumu som pravidelne prezentovala na rôznych konferenciách v Singapure a zahraničí a podarilo sa mi získať viacero ocenení. Obhajoba PhD. je v Singapure verejná, prebieha v auditóriu na Univerzite a môže sa na nej zúčastniť každý, kto má o prácu záujem. Ja som mala asi 500 poslucháčov a každý sa môže pýtať otázky, ktoré ho zaujimajú k danej téme. Okrem toho, univerzita pozve 3 odborných členov komisie zo zahraničia a 2 odborníkov zo Singapuru. Je to veľká udalosť, na ktorú sa treba dobre pripraviť. Po úspešnom obhájení som dostala ďašie ponuky.

Dr. Andrea Rajňáková bola pozvaná prednášať do Indonézie, Jakarta
Dr. Andrea Rajňáková bola pozvaná prednášať do Indonézie, Jakarta

Oli: V čom sa líši naše, slovenské zdravotníctvo od singapurskeho?

Dr. Andrea: To je veľmi ťažké porovnať. Môžem porovnávať len stav, ktorý som zažila, keď som bola ešte na Slovensku. Od mojich bývalých kolegov a spolužiakov viem, že sa už veľa zmenilo. Samozrejme, ak mám porovnať zdravotníctvo spred dvadsiatich rokov, tak v Singapure bolo už vtedy veľmi moderné, na vysokej úrovni, s výborným prístrojovým vybavením. To súvisí práve so systémom, akým singapurske zdravotníctvo pracuje. Samozrejme technológia je veľmi dotovaná štátom, podobne ako výskum, ale mnohé odbory zdravotníctva sú pomerne finančne nezávislé.

Oli: A čo sa týka systému?

Dr. Andrea: V Singapure má každý právo na lekárske ošetrenie. V Singapure je povinné zdravotné poistenie pre všetkých ľudí, ktoré im zabezpečuje základnú a urgentnú zdravotnú starostlivosť. Výška povinného zdravotného poistenia závisí od výšky platu. Väčšina ľudí sa ešte pripoistí, buď priamo cez zdravotnú poisťovňu alebo sprostredkovane cez zamestnávateľa. Zdravotné služby nie sú plne dotované štátom, každý pacient si plne musí uhradiť lieky, zdravotné vyšetrenia, operáciu, výkony a hospitalizáciu. Aj lieky na predpis si pacient hradí sám. Výška poplatkov za hospitalizáciu a zdravotnú starostlivosť je odstupňovaná podľa kategórií. Pacient si po uhradení liečby potom kontaktuje svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá mu uhradí čiastku podľa toho, aký ma kontrakt s poisťovňou. V Singapure nie je kontrakt medzi lekármi a poisťovňou alebo medzi klinikami a poisťovňou. Štátne nemocnice majú prepojenie na niektoré singapurske poisťovne, a tieto poisťovne vedia priamo uhradiť pacientovi hospitalizácie, keď je pacient prijatý do nemocnice. To však neplatí o ambulantnej starostlivosti alebo liekoch.

Oli: Máte tým pádom v Singapure aj viac zdravotných poisťovní?

Dr. Andrea: Základné lekárske poistenie je povinné pre všetkých. Súkromných zdravotných poisťovní je niekoľko a pacient si môže vybrať podľa výšky splátok a typu poistenia. V Singapure sú nemocnice a zdravotné zariadenia buď štátne alebo súkromné. Štátne zdravotné zariadenia sú dotované štátom a zdravotná starostlivosť a poplatky sú odstupňované podľa tried a kategorií. Štátne nemocnice majú kategórie: A1, A2, B1, B2 a C. Každá kategória má iné vybavenie izieb, počet pacientov na izbe, príslušenstvo a v konečnom dôsledku, rozdielne poplatky. Pacient sa pri príjme rozhodne, do ktorej kategórie chce byť prijatý, podľa solventnosti a podľa jeho kontraktu s poisťovňou. Ak pacient nemá žiadne pripoistenie a má len základné povinné poistenie a jeho plat nedosahuje výšku, aby bol schopný ďalšieho pripoistenia, kvalifikuje sa do kategórie C, kde väčšinu nákladov na jeho zdravotnú starostlivosť a liečbu uhradí štát, ale napriek tomu  pacient musí zaplatiť minimálnu čiastku denného poplatku stanoveného vládou.  Privátne nemocnice nemajú triedy B2 a C, ktoré sú dotované štátom a pacient si hradí všetky náklady zdravotnej starostlivosti sám alebo cez svoju poisťovňu.

Oli: Hodnotíte to ako dobrý systém?

Dr. Andrea: Myslím si, že je to veľmi dobrý systém, pretože nikto nezneužíva zdravotníctvo, nikto nezneužíva lieky a neplytvá sa zdrojmi. Zdravotníctvo je veľmi efektívne, môže si dovoliť špičkové zariadenie a prístrojové vybavenie, tým pádom pracuje veľmi efektívne, pacienti sú spokojní a nie sú dlhé čakacie doby. Počtom obyvateľov je Singapur podobný Slovensku, má 5 miliónov obyvateľov, ale neporovnateľne menšiu rozlohu. Singapúr je ostrov 20x40km. Do Singapúru chodí na liečbu veľa pacientov zo zahraničia, jednak z okolitých, ale aj vzdialených krajín – USA, Európy, Kanady a Austrálie. Keďže zdravotníctvo je výborne vybavené, veľmi efektívne a pružné, napriek vysokému počtu pacientov, nie sú čakacie doby.

Napríklad na mojej klinike, v súkromnej praxi, keď pacient príde ráno na lačno, urobíme krvné skúšky, ak treba urobiť vyšetrenie, urobíme potrebné vyšetrenia ako CT, magnetickú rezonanciu, ak pacient potrebuje gastroskopiu alebo kolonoskopiu, pripravíme črevo predpoludním a popoludní môžeme urobiť zákrok. Popoludní máme rovno aj výsledky ranných krvných skúšok, alebo CT alebo MRI, podľa toho, čo sme naplánovali. Popoludní pacientovi všetko vysvetlíme a začneme liečbu.

4_foto
Dr. Andrea Rajňáková v Kambodži, kde ju pozvali prednášať

Oli: Slovenská polícia pred pár týždňami obvinila známeho kardiochirurga Viliama Fischera z brania úplatku, ďalší slovenský lekár Peter Lipták otvorene hovoril o daroch, ktoré dostáva od pacientov. Ako je to v Singapure, dostávate napríklad po operáciách dary?

Dr. Andrea: Nie. V Singapure to ani neprichádza do úvahy. Pacient platí za lekársku starotlivosť, vyšetrenia, výkony a liečbu buď priamo, alebo prostredníctvom poisťovne. Keďže systém je veľmi efektívny a čakacie doby nie sú dlhé, úplatky sa ani nedávajú ani neprijímajú. Úplatky su trestný čin, a to nielen čo sa týka zdravotníctva, ale vo všeobecnosti.

Oli: Keď som si vyhľadávala informácie o Vás, našla som, že máte vlastnú kliniku, ale pracujete aj pre súkromnú nemocnicu v Singapure?

Dr. Andrea: Mount Elizabeth Hospital je najväčšia súkromná nemocnica určite v juhovýchodnej Ázii, ak nie v Ázii. Ja mám vlastnú kliniku a privátnu prax, s prepojením na Mount Elizabeth Hospital. Samozrejme môžem používať aj ine privátne nemocnice v Singapure, ak je potrebné. Moja klinika ma svoje vlastné priestory, vybavenie a personál, a keď potrebujem pacienta prijať do nemocnice, využívam Mount Elizabeth Hospital.

Oli: Špecializujete sa na liečbu ochorení súvisiacich s tráviacim traktom. Ako je to teda s tými chorobami?

Dr. Andrea: Za posledných 20 rokov sa veľmi zmenila škála zažívacích chorôb aj v Singapure. Reflux, nadúvanie, plynatosť, zápcha a stukovatelá pečeň sú jedným z najčastejších symptómov, s ktorými pacienti dnes prichádzajú za gastroenterológom. Pritom vieme, že dôvodom týchto chorôb je nesprávna životospráva. Dôkazom toho je aj poznatok, ze keď som prišla do Singapuru pred 20 rokmi, pacienti  takéto problémy vôbec nepoznali. Keď som sa ich pýtala na reflux alebo na pálenie záhy, netušili o čom hovorím. Ľudia sa veľmi zdravo stravovali a v Singapure neexistovala obezita. Zmena spektra chorôb súvisí s celkovou zmenou životosprávy a pohybu. Za posledných 20 rokov sa zmenili stravovacie návyky, potravinové zložky, výber jedál a spôsob prípravy jedál. Zvýšil sa každodenný stres, znížilo sa množstvo pohybu, a tým aj množstvo výdaja energie. Výraznou zmenou je vplyv “západného” spôsobu stravovania. Ľudia prechádzajú na mastnú stravu, vyprážané jedlá, “fast food”, jedia menej zeleniny a ovocia, začali jesť viac karbohydrátov, ktorých v minulosti v Ázii, okrem ryže bolo minimálne. Otvárajú sa pekárne a cukrárne, ktoré lákajú dospelých a deti. Potraviny predávané v obchodoch majú vysoký obsah rôznych aditív, farbív, konzervačných látok, želatíny, stužovačov a podobne.

Za posledné roky sa zmenilo spektrum aj chronických chorôb. Vďaka zavedeniu povinného očkovania hneď pri narodení, poklesla incidencia hepatitídy B, ktorej prenos v Singapure bol z matky na dieťa počas pôrodu. Tiež výrazne poklesla incidencia Helicobacter pylori, rakoviny žalúdka, ale stúpla incidencia rakoviny hrubého čreva.

Dr. Andrea Rajňáková sa v Kambodži zúčastnila aj v živom vysielaní večerného programu zameraného na hepatitídu C a hepatitídu B v hlavnej národnej televíznej stanici
Dr. Andrea Rajňáková sa v Kambodži zúčastnila aj v živom vysielaní večerného programu zameraného na hepatitídu C a hepatitídu B v hlavnej národnej televíznej stanici

Oli: Celý svet je zaplavený marketingom zo všetkých strán. Všetci sú odborníkmi na to, čo je a čo nie je dobré pre naše telo. Mali by sme si dávať pozor na takéto experimentovanie so stravovaním?

Dr. Andrea: Mnohé gastrointestinálne symptómy sú odrazom neschopnosti sa prispôsobenia ľudského organizmu a tráviaceho systému na rýchlo sa rozvíjajúci chemický a potravinársky priemysel. Pacientom sa snažím vysvetliť, že naše telo, zažívacie ústrojenstvo a tráviace enzýmy, ktoré produkujeme, sú presne tie isté, ako mali ľudia pred dvesto alebo tristo rokmi. Ale, bohužiaľ, strava, ktorú prijímame, je veľmi odlišná. V podstate sme obeťami modernej doby a evolučná schopnosť nášho tela nie je taká rýchla, aby sa prispôsobila výdobytkom moderného chemického a potravinárskeho priemyslu. Dnes už nie je možné jesť stravu bez akýchkoľvek prísad ako sú potravinárske farbivá, konzervačné látky, prísady, stabilizačné látky atď. To má za následok zmenu prirodzenej črevnej flóry, čo následne vedie k problémom zažívania, plynatosti, nadúvania a podobne.

Nedá sa izolovať na opustený ostrov, dopestovať si a vyprodukovať potravinové zložky, ktoré by neobsahovali žiadne prísady, chemikálie, mäso bez antibiotík a hormónov. Žijeme v rozvinutých krajinách, vo veľkých mestách, kde potravinársky a chemický priemysel je na vysokej úrovni, ale naše telo to nie je schopné spracovať. Ľudia si postupne vyvíjajú nové chuťové návyky. Dávajú prednosť zložitej, mastnej a ťažkej strave. Jednoduchú stravu považujú za nechutnú. A keď sa vyskytnú tráviace problémy, ľudia siahajú po internete a snažia sa naštudovať rady. Avšak, nie všetko čo je na internete je správne a často je veľmi ťažké nájsť a odhadnúť, ktorá informácia je vierohodná a podložená štúdiami a výsledkami a ktorá nie. Mnohí ľudia často experimentujú a skúšajú rady pre svoje zdravie a až keď internet a rady nepomáhajú, potom sa poradia s lekárom.

Oli: Akúkoľvek zmenu stravovania treba konzultovať s lekárom?

Dr. Andrea: To by bolo najideálnejšie. Niekedy je to pre pacienta nepraktické a pre lekára časovo náročné. Pokiaľ sa lekár venuje aj nutričnej zložke, vrámci svojej profesie, tak je to práve lekár, ktorý najlepšie poradí. Ak nie, tak sa dá poradiť u kvalifikovaného dietológa alebo u nutricionistu. V Singapure je to veľmi vyhľadávaný odbor, organizujú sa pravidelné kurzy a zúčastňujú sa na nich najmä sestry, dietológovia, ale aj lekári. Gastroenetrológovia sa snažia dávať ľuďom rady ohľadom stravy a výberu potravín. Na to, aby sme sa dobre stravovali, treba pochopiť základné zložky potravy. Každá potravina obsahuje tri základné zložky: karbohydráty/sacharidy, tuky a bielkoviny. Karbohydráty nám zvyšujú chuť do jedla a apetít. Karbohydráty v akejkoľvek podobe, či jednoduché ako fruktóza, alebo disacharidy ako laktóza, alebo fruktány, galaktány alebo zložité karbohydráty ako chlieb, škrob v zemiakoch, múka, cestoviny a podobne, fermentujú v čreve. To má za následok nadúvanie, pocit plynatosti a netrávenie. Karbohydráty sa ukladajú v tele ako tuky a spôsobujú obezitu. Ďalšou zložkou potravy sú tuky, ktoré nám dávajú pocit plnosti a uspokojenia z jedla, ale v nadmernom množstve vedú k zvýšeniu cholesterolu a tiež obezite. Bielkoviny sú dôležitou potravinovou zložkou a znižujú apetít. Bohužiaľ, keď si uvedomíme, čo bolo základom zdravej výživy posledných desať až dvadsať rokov, bola to nízkotučná strava. Mnohé potravinárske výrobky boli zbavené tukov, ktoré sa však museli niečím nahradiť. Tuky sa nahradili karbohydrátmi a aditívami. Napríklad jogurt, ktorý je zbavený tuku by bol úplne tečúci, ale sa neleje, a dá sa jesť lyžičkou, lebo obsahuje zložky ako škrob, želatína a ine aditíva, ktoré ho spravili hustejším. A to sú prísady, ktoré náš zažívací systém nie je schopný dobre stráviť. Čiže, my sme sa zbavili tukov, ale nahradili sme ich v strave prídavkom karbohydrátov. Tym sa znížil pocit uspokojenia zo stravy a ďalej rástol apetít a chuť do jedla, čo sa kompenzovalo opäť karbohydrátmi. Keď má človek na niečo silnú chuť a veľký apetít, nie je to ryba, ale je to čokoláda, chlieb, chlebové výrobky, koláče, zákusky, muffiny a podobné veci. Ľudia žijú sedavým spôsobom života a nálož karbohydrátov nie sú schopní zmetabolizovať a využiť ako energiu. Táto nálož sa ukladá v našom tele v podobe tuku a populácia sa stava obéznou. Dôsledkom toho sú ochorenia, ktore vidíme v každodennej praxi – stukovatelá pečeň, nadúvanie, plynatosť, reflux, obezita, kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka a pod. Posledné roky sa presadzuje trend zdravej životosprávy, ktorá spočíva vo vyváženej potrave, jednoducho pripravenej a obmedzení karbohydrátov.

Oli: Dá sa povedať, aká strava je najideálnejšia?

Dr. Andrea: Pre mnohých ľudí sa, bohužiaľ, stalo jedlom podstatou bytia alebo alfou a omegou. Mnohí ľudia nejedia pre to, aby žili, ale žijú pre to, aby jedli. Dnes vieme, že zdravá výživa obsahuje vyváženú a nízkokarbohydrátovú stravu. Dôležité je piť veľa tekutín v podobe vody alebo ľahkých bylinkových čajov a úplné vysadenie sladkých sód,  malinoviek a sladkých džúsov. Keď sa zbavíme veľkej nálože karbohydrátov, začneme menej fermentovať, keď menej fermentujeme, menej produkujeme plyn a menej nás nadúva. Táto nízkokarbohydrátová strava v nás vyvoláva pocit uspokojenia a znižuje nadmerný apetít. Takže čím menej karbohydrátov, tým menej chuti na sladké. Proteíny potrebuje každý, v akejkoľvek prirodzenej podobe – kura, ryby, chudé hovädzie, teľacie, jahňacie mäso, bielka z vajec a podobne. A samozrejme dôležitá je vláknina, hlavne zelenina. Tradičná slovenská strava je bohatá na karbohydráty – chlieb, zemiaky, cestoviny, knedle, koláče, buchty, zákusky, halušky. Jedlá sú ťažké, mastné a zle stráviteľné. Vo všeobecnosti ľudia jedia veľmi málo zeleniny. Pokiaľ sa chceme zdravo stravovať, treba zmeniť mnohé, dlho zaužívané stravovacie návyky a vybalancovať jednotlivé potravinové zložky. Dôležité je jesť podľa toho, aký máme kalorický výdaj, to znamená, koľko máme fyzickej aktivity.

Dr. Andrea Rajňáková v Singapuprskom rozhlase počas rozhovoru o refluxe a zažívacích problémoch
Dr. Andrea Rajňáková v Singapuprskom rozhlase počas rozhovoru o refluxe a zažívacích problémoch

Oli: Baví Vás Vaša práca?

Dr. Andrea: Robím to viac ako dvadsať rokov a veľmi ma baví. Stretávam sa s mnohými ľuďmi, snažím sa im pomôcť a každý deň sa naučím niečo nové.

Oli: Neľutujete odchod do Singapuru?

Dr. Andrea: To sa dá ťažko povedať po dvadsiatich rokoch. Do Singapuru som prišla za manželom ako mladá začínajúca lekárka. Usadili sme sa tu, založili sme si rodinu a Singapur sa stal našim domovom. Na Slovensko sa vraciame aspoň raz do roka. Prichádzame za rodinou, a súčasne sa snažíme zlepšovať slovenčinu našich detí a udržiavať zvyky a tradície, v ktorých sme my vyrástli.

Oli: Minulý rok ste získali aj ocenenie Vyslanec dobrej vôle, ktoré dostávajú úspešní Slováci žijúci v zahraničí, ktorí šíria dobré meno Slovenska. Nikto Vás potom nepresviedčal, aby ste sa vrátili a liečili ľudí na Slovensku?

Dr. Andrea: Nie, nikto. Ale mám slovenských a českých pacientov, ktorí žijú v Singapure a okolí. Liečim aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Mám aj pacientov zo Slovenska, ktorí mi píšu emaily a prosia o radu. Zatiaľ sa neplánujeme vrátiť na trvalo, deti chodia v Singapure do školy, ale čo sa týka budúcnosti, nikdy nikto nevie.

Oli: Singapur je vraj jedným z najlepších miest pre život. Potvrdila mi to v rozhovore aj Katka Brizendine-Chebeňová, ktorá momentálne žije tiež v Singapure. V čom je táto krajina jedinečná?

Dr. Andrea: Singapur je veľmi vyspelou, modernou a mnohonárodnostnou krajinou. Má vynikajúcu infraštruktúru a služby, vysokú zamestnanosť, výborne ekonomické postavenie vo svete. Má moderné zdravotníctvo so špičkovou technológiou, aktívne podporuje výskum a vzdelanie a má veľmi rozvinuté medzinárodne uznávané školstvo.

Oli: O zdravotníctve sme hovorili, tak skúsme v skratke načrtnúť aj tému školstva.

Dr. Andrea: V Singapure neexistuje negramotnosť a povinná školská dochádzka je 10 rokov. Školy sú štátne, súkromné a medzinárodné. Singapur poskytuje deťom úžasné zdroje a možnosti vzdelania a širokého rozvíjania. Nielen čo sa týka základnej akademickej náplne a orientácie, ale aj rozvíjanie vlastnej osobnosti, tvorivosti a širokého obzoru. Deti sú vedené k hudbe a hranie na hudobných nástrojov je základom vzdelania. Deti robia mnohé športy na špičkovej úrovni a úspešne reprezentujú buď svoju školu alebo dokonca aj Singapur v medzinárodných pretekoch. Keďže Singapur je mnohonárodnostná krajna s mnohými náboženstvami a orientáciami, učí deti k vzájomnému pochopeniu, tolerancie a porozumeniu. Myslím si, že nie každá krajina alebo každý školský systém je schopný zabezpečiť takúto všestrannosť.

Oli: Vaše deti chodia na akú školu?

Dr. Andrea: Moje deti chodia do medzinárodnej školy, ktorá má zastúpenie asi 120 národností. Okrem veľmi dobrých akademickych výsledkov, moja 10-ročná dcéra hrá na sedem hudobných nástrojoch a robí tri športy, a 12-ročný syn robí vrcholovo tri športy a hrá na štyri hudobné nástroje. Rozvoj detí v škole je výborný a majú plnú podporu všetkých učiteľov. Keďže Singapur je veľmi medzinárodná krajina, každé dieťa ovláda minimálne dva jazyky, angličtinu a čínštinu. Popri tom sa ešte učia ďalší výberový jazyk, čo je španielčina, francúzština alebo nemčina, a okrem toho deti hovoria svojim materinským jazykom, podľa toho odkiaľ pochádzajú rodičia.

Dr. Andrea Rajňáková s rodinou
Dr. Andrea Rajňáková s rodinou

Oli: Nájdeme aj nejaké negatíva?

Dr. Andrea: Určite, ako všade na svete, aj v Singapure nie je všetko dokonalé. Napríklad materská dovolenka. Žena na Slovensku sa môže venovať dieťaťu po pôrode oveľa dlhšie. Keď sa moje deti narodili, v Singapure trvala materská dovolenka len dva mesiace. Nedávno sa to zmenilo na štyri mesiace, ale aj to je veľmi krátko. Žena si starostlivosť o dieťa po pôrode musí zariadiť tak, aby po štyroch mesiacoch nastúpila späť do zamestnania. V tomto je to veľká nevýhoda. Ale je to tým, že krajina ekonomicky úžasne napreduje, je na vysokej úrovni rozvoja a je tu takmer 100% zamestnanosť. Je tu rovnaká zamestnanosť mužov a žien a každý má nárok na prácu.

Oli: Ženy kritizujú, že sa po pôrode veľmi skoro vracajú do práce a mali by byť s deťmi čo najdlhšie. Na druhej strane, takmer 100% zamestnanosť je slovenský sen. V dnešnej dobe je preto každý rád, keď má prácu, váži si ju, a tým pádom prispôsobuje tomu celý svoj život.

Dr. Andrea: To máte pravdu. V Singapure sú aj zariadenia, kde môžete dať bábätká do roku a pol, a potom idú do škôlky. Ale najčastejšie sa o nich starajú starí rodičia.

Foto: Archív Dr. Andrea Rajňáková

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres