0.0 / 5
13/02/2015

Najhoršie prvé rande?


Naša Lucia zažila rande, ktoré by chcel zažiť úplne každý… dobrodružné, romantické, nezabudnuteľné. Ale napriek tomu sa na neho snaží čo najskôr zabudnúť. Čítajte a zistíte, prečo.

A pokojne to berte ako náš tip na valentínsky výlet :)

Janíčko a Marienka bez chalúpky

Ako začína to najhoršie rande na svete? Pôjdeme skratkou. To je vždy osudová veta. Boli skoro tri ráno a mužské ego malo potrebu ohurovať. V lese sme samozrejme zašli o uličku ďalej. Nevadí. Veď on cúvne a vrátime sa. Ako však cúval a otáčal sa, zapadli sme.

1Jeho auto malo krásnu vlastnosť – dvere šoféra boli pokazené a tak sa z neho dalo vystúpiť iba dverami spolujazdca. V blate po členky som mu svietila na kolesá, keď ich podkladal drevom, aby sme sa dostali preč a ja som sa pri tom držala dverí, aby som nepadla. Keď sme sa ako jogíni vo výslužbe nasúkali naspäť do auta, samozrejme sa nepohlo ani o kúsok. „Je to iba dvadsať minút do dediny z lesa, to dáme, prejdeme sa.“ Bojím sa v lese a mám panický strach z tmy . Prečo sa teda nepoprechádzať o tretej ráno?

V úvode odišla baterka na jeho inteligintnom telefóne a tak ostal iba môj telefón-neinteligentný. Na to soudruzi z NDR asi zapoměli. Svietila som si tým mojim chúďatkom pod nohy. Pri každej odbočke som sa ho pýtala, či si je istý, kam máme ísť. Jasnéééé. Je si istý na sto percent. Klamal až sa hory zelenali. Po trištvrte hodine stále tvrdil, že vie, kde sme a ešte stále sme nikde neboli. Keď som musela kvôli pomaly umierajúcej baterke prestať svietiť, myslela som, že sa rozplačem.

2

Videla som už toľko filmov, ako ťa niekto zdrapí a umučí v lese…alebo ako ťa zbadá pochybný týpek s motorovou pílou… alebo ešte horšie, že uvidím zúrivého diviaka a nebude milší ako ten na obrázku.

Poriadne naštavaná a vystrašená som ho konečne donútila, aby zavolal pomoc. V lese totiž nemáš ani wifinku, ani gps a hanba nehanba, zavolali sme policajtom. „ Dobrý deň, zapadli sme, sme v Nedožeroch Brezanoch a stratili sme sa tu. Sme mimo auta asi tri kilometre od priehrady.“ Kým dorazia, chceli sme im byť bližšie a tak som v tých svojich fešných semišových čižmičkách šliapala ďalej. Make-up rozmazaný, celá strapatá. Keby som tušila, čo príde, tak si na rande obujem mačky a zoberiem čaj do termosky. Striedavo sme volali s dispečerom, hliadkou a ako v hre na slepú babu nám striedavo púšťali sirénu a my sme ich samozrejme iba počuli, ale nevideli.

Skutočná panika nastala vo chvíli, keď nám zavolali, že v takomto teréne sa k nám nemôžu dostať, majú pokazené terénne auto a veď po nás môžu dôjsť hasiči. Akože sirény, húkačky, policajti, hasiči… ešte zavolajme záchranárov a máme kompletné NCIS v lese. Keby niekde po ruke ležala spadnutá haluz, asi by som ho najradšej zmlátila za tú jeho skratku. Tieklo mi do topánok, bola mi zima v tom mojom outfite ako z módneho magazínu, nemala som vodu a už nejakú chvíľu som statočne zadržiavala cikanie. Jediné, čo ma naozaj trápilo, bolo to, čo si vymyslím ako výhovorku mame. Kde som bola do piatej ráno? Všetci normálni ľudia sa stratia v piatok alebo v sobotu. Nie. Ja sa musím stratiť vo štvrtok v noci.

4

Neskôr nám zavolali, že zháňajú terénne auto a že už po nás ide. Pomaly som si na ten les zvykala. To už vieš, že ten praskot, to je len veverička, že tá stopa je po zajacovi a že šišky možno aj dobre chutia a keď ich zajeme dákou tou trávou, bude to hotový fastfood na Obchodnej. Do toho to romantické bručanie neznámeho zvieraťa niekde v diaľke. No ťažká romantika.

Z dlhej chvíle sme stále kráčali a neskôr už ani sám pán božský nevedel, kde sme. Policajti nás našli náhodou. Nikdy som policajné auto nevidela radšej. Vraj v lese, kde sme sa pohybovali, zúri medvedík a nechceli nám to hovoriť do telefónu.

6Musím uznať, v policajnom aute som sa ešte domov neviezla. Snažila som sa vyhnúť mame a telefonátu o piatej ráno, že „ahoj som ok idem akurát domov, neboj sa policajti ma vyložia pri vchode a mimochodom toto je asi  môj nový priateľ Miško“.

Aby nebola hanba, tak som za domom rýchlo hľadala tuju a konárikom som si „čistila“ chytro čižmy. Bola som celá taká zablatená, mokrá a špinavá, že miesto, kde som položila čižmy a veci, vyzeralo ako keby tam nechali v noci vystrájať diviaka.

Ako povedal ujo policajt: Určite na to nezabudnete. Máte aspoň zážitok.

aplikacie Rádia Expres