Človeku niekedy až seriál ukáže, že by si mal ísť skontrolovať vlastné symptómy, hovoria herci zo seriálu Nemocnica

V najnovšej epizóde podcastu Seriály sa stretli herci z obľúbeného seriálu Nemocnica – Mária Schumerová a Juraj Hrčka. Reč nebola len o natáčaní, ale aj o tom, ako veľmi sú medicínske prípady v seriáloch blízke realite, čo si o lekároch ľudia často myslia úplne zle a prečo by si podľa nich mal každý aspoň raz zaplatiť záchranársky kurz.

Jednou z prvých tém boli ikonické biele plášte, ktoré v seriáli postupne nahradili modré uniformy. A hoci biela na obrazovke pôsobí možno viac „lekársky“, v praxi je to podľa Márie jasné. „Je pohodlnejšie byť bez bieleho plášťa. Biele vyzerajú síce krajšie, ale tie modré lekárske uniformy sú oveľa pohodlnejšie,“ priznala.

Mária zároveň povedala, že keď do seriálu nastupovala, mala o svojej postave celkom inú predstavu. Čakala, že sa bude musieť učiť zložité diagnózy aj odborné výrazy, lenže napokon to dopadlo inak. „Tešila som sa, že budem mať rôzne diagnózy, že si o nich trochu naštudujem a že sa budem učiť všelijaké jazykolamy. Nemám ich, lebo som psychiatrička,“ zasmiala sa.

Juraj Hrčka zasa s humorom pripomenul, že herci v Nemocnici sa na lekárov len hrajú, zatiaľ čo ich kolega Victor Ibara má oproti nim výhodu. „My sme vyštudovaní herci a hráme sa na lekárov, a Victor Ibara je vyštudovaný lekár a hrá sa na herca,“ povedal.

Zaujímavo vyznela aj debata o tom, nakoľko sú prípady v seriáli vymyslené a nakoľko vychádzajú zo skutočnosti. Juraj tvrdí, že scenáristi často siahajú po zvláštnych a netradičných príbehoch, ale vo väčšine majú reálny základ. „Scenáristi fakt hľadajú také originálne prípady. Myslím si, že 98 % prípadov má reálny základ, aj keď vyzerajú úplne odveci,“ vysvetlil. Aj podľa neho patrí práve toto medzi dôvody, prečo si diváci seriál obľúbili. „Nemocnicu majú ľudia radi aj preto, že diagnózy a latinské názvy sú takmer vždy pravé,“ povedal.

Herci povedali, že seriály podľa nich nemusia fungovať len ako zábava, ale niekedy dokážu človeka aj upozorniť, že s jeho telom niečo nie je v poriadku. „Človeku niekedy až potom napadne, vďaka tomu že uvidí nejakú diagnózu v seriáli, že si to ide skontrolovať,“ povedal Juraj. Mária k tomu dodala druhú stránku veci, tú ľudskejšiu. „Veľakrát ti takéto seriály dávajú nádej, že sa to dá vyriešiť,“ povedala.

V podcaste sa dostali aj k prvej pomoci a tu boli obaja úplne priami. Mária si spomenula na radu od dedka, ktorú si nesie dodnes: „Dedko mi vždy prizvukoval: radšej spraviť hocijakú prvú pomoc, aj keď by nebola úplne dokonalá, ale stále je to lepšie, ako keby človek skamenel a neurobil nič.“ Juraj dodal: „Zastavené srdce je horšie ako polámané rebro.“ A rovno pridal aj výzvu: „Ja by som rád vyzval všetkých, keď budú mať čas, nech si kúpia záchranársky kurz.“

Mária nemusela skončiť ako herečka, ale ako lekárka. Vzorom jej bola babka s dedkom

Z rozhovoru bolo cítiť aj rešpekt k lekárom a k tomu, pod akým tlakom pracujú. Mária otvorene povedala, že od nich často chceme nemožné. „Od lekárov máme niekedy strašné očakávania, že musia všetci všetko vyriešiť a všetci všetko vedieť,“ povedala. Sama pritom medicínu vníma ako svet, ktorý je oveľa komplikovanejší, než sa môže zdať. „Medicína je celá detektívka,“ zhrnula.

Možno aj preto ju táto téma vždy ťahala. Priznala, že keby sa jej život vyvíjal inak, pokojne mohla skončiť v bielom plášti aj v skutočnosti. „Ja som mala ísť na medicínu. Moja budúcnosť bola úplne inde. Práve babka s dedkom boli moje vzory. Ako dieťa ma brávali na lekárske konferencie,“ povedala. A dodala, že ak by si mala vybrať odbor, premýšľala by aj nad psychiatriou. „Keby som išla na medicínu, tak jedno z tých odvetví, s ktorými by som sa pohrávala, by bola aj psychiatria,“ vysvetlila.

Na druhej strane priznala aj vlastné slabosti. Hoci medicínu obdivuje, nie všetko by zvládla úplne bez problémov. „V dobrej dobe sme sa narodili. Ja som rada, že môžem ísť k zubárovi, ktorý ti dá anestetikum a nebolí ťa to, alebo že ťa rozrežú a necítiš to,“ povedala. Dodala tiež, že dodnes, keď jej berú krv, musí odvrátiť hlavu.

Dvojica prehovorila aj o svojich postavách a o tom, do akej miery ich vedia ovplyvniť. Juraj priznal, že pri rýchlom tempe výroby musia často veriť režisérovi aj scenáristom. „Tým, že sa to píše v takom rýchlejšom tempe, tak sa musíme spoľahnúť na režiséra a scenáristu. Oni vedia, my len doťukneme nejaké veci,“ povedal.

Zároveň je rád, že jeho postava dostala od začiatku vlastné malé zvláštnosti, s ktorými sa dá ďalej pracovať. „Som vďačný za to, že mi od začiatku vymysleli na prvý pohľad blbosť, ale mám tam taký vlastný slovník, napríklad „bleskem“. Som za to vďačný scenáristom, s tým sa dá potom pracovať naprieč sériami,“ vysvetlil.

Mária zase priznala, že pri intenzívnom nakrúcaní sa človek niekedy úplne stratí. „Keď točíme niekoľko scén v jeden deň, tak netušíme, ani kde je sever,“ povedala. Aj preto je podľa nej dôležité, ako sú postavy napísané a kam sa ich príbeh vyvíja. Sama pritom s úsmevom naznačila, čo by pokojne prijala aj vo svojom seriálovom osude. „Ja stále čakám, či nebudem mať vzťah s nejakým pacientom,“ zahlásila.

Juraj zas otvorene povedal, že ako herec by si niekedy rád zahral aj temnejšie veci. „Niekedy by sa nám lepšie hrali svinské veci,“ priznal. A vysvetlil aj to, prečo sú niektoré záporné postavy v seriáloch tak dôležité. „Niekto hrá autenticky takého zákeráka, ale niekedy je to len preto, aby v ďalšej sérii zrazu bol schopný zahrať ten obrat, napríklad, že sa morálne postaví za tú nemocnicu alebo za pacienta,“ vysvetlil.

Zdroj náhľadovej fotografie: Archív Rádio Expres