09/08/2012

Na plážovom volejbale s britským premiérom


beach

Mám šťastie. Konečne som sa dostal na plážový volejbal. Mám smolu. Leje. V konečnom dôsledku pozitíva prevažujú, pretože hrajú ženy. Nadšenie mi však trochu pribrzdil incident hneď pri vstupe do krásneho areálu Horse Guards Parade. Odfotil som si miesto, kde som prechádzal bezpečnostnou kontrolou. Jeden záber a tak ako každý deň niekoľkokrát som si dal dole všetky kovové veci vrátanie hodiniek, opasku, vybral som si z vrecka mince a šup pod skener. Presvietili ma od hlavy po päty, pozreli do batohu, slušne poďakovali, ja som si navliekol opasok, spočítal drobáky a pomaly som kráčal smerom na tribúnu. Zrazu na mňa kričí jeden z vojakov, aby som sa vrátil a reku, či som pred chvíľou fotil. Pán, ktorý stál v rade za mnou ma „natrel“. Priznal som sa, áno, viem, že sa to asi nesmie, bola to len jedna fotka…a…už som ticho. Pod dohľadom prísneho vojaka som políčko musel vymazať. Ešteže fotografie veveričky z Hyde parku nepodliehajú vojenskému tajomstvu, tie mi zostali. Asi som však stále vyžaroval negatívnu energiu. Po tom ako ma v hustom daždi usadila jedna z dobrovoľníčok v hľadisku do prázdneho radu, prišla o chvíľu iná teta a vyhadzovala ma odtiaľ. Práve tam sedieť nemôžem. Pokúsil som sa protestovať, asi príliš vehementne a to som nemal robiť. Ďalšie udanie zodpovednej osobe, zrejme šéfovi zasadacieho poriadku na tribúne C2. Ten mi milým hlasom najprv ponúkol pršiplášť a potom sa ospravedlnil za nedorozumenie. Ale že nech idem radšej inde. Pochopil som prečo. Na tom istom mieste, kde som pred chvíľou sedel, sa zrazu nazhromaždilo obrovské množstvo fotografov a fanúšikovia okolo začali vykrikovať: „David! David!“ Fíha, Michal David to asi nebude, určite mi miesto obsadil David Beckham! Zvedavosť mi nedala a tak som sa vrhol do davu a pretlačil sa dopredu. Narazil som až na nenápadného pána s nápadným slúchadlom v uchu, ktorý ma ďalej nepustil. Predo mnou nestál zarastený futbalista s vyfúkanou vlnkou, ale oholený pán s ofinkou nabok. David Cameron. Britský premiér môže chodiť na plážový volejbal v papučiach, pretože to má z Downing street 10 na skok. Zamával mi, zamával som mu, usmial sa takým tým typickým nacvičeným úsmevom politikov a bol koniec. Zápasu. A ja som nestihol vidieť bikiny, pekné volejbalistky, ani pekné zadky. Nevadí, počkám si na ďalší. Aj v hustom daždi. Volejbalistky sa budú lesknúť, oplatí sa počkať. Moment… práve sa začína semifinále mužov! Som unavený a premoknutý. Odchádzam. Plážový volejbal v Londýne ma fakt nenadchol.

Odporúčame

aplikacie Rádia Expres