Šampión, ktorý nemohol byť sám sebou? Slová režiséra filmu menia pohľad na Nepelu aj jeho život

Bol miláčikom národa. Jeho tvár visela na stenách dievčenských izieb, tribúny ho zbožňovali a režim ho využíval ako symbol úspechu. No keď odišiel, akoby prestal existovať. V novej epizóde podcastu Talent od Boha o Ondrejovi Nepelovi prehovoril režisér filmu Šampión Jakub Červenka – a jeho slová menia pohľad na jednu z najväčších ikon slovenského športu.

Červenka priznal, že jeho fascinácia Nepelom začala úplne obyčajne. „Ja som v rokoch 2012–2015 býval na ulici Jelačičova, takže som to mal kúsok od štadióna Ondreja Nepelu. Hovoril som si: Prečo sa ten štadión volá Zimný štadión Ondreja Nepelu? Tá postava bola zahalená hmlou,“ vysvetlil.

Keď sa pýtal mamy, dostal odpoveď, ktorá ho zarazila: „To bol náš miláčik, všetci sme ho mali vylepeného doma na stene.“ Z tejto zvedavosti vznikla myšlienka na film. Ako vyzerala cesta od nápadu po premiéru? „Tá cesta od myšlienky po realizáciu a uvedenie do kín trvala 10 rokov,“ prezradila.

Režisér otvorene hovorí o tom, že Ondrej Nepela bol pre vtedajší režim ideálnou tvárou propagandy. „Režim využíva tie figúry, ktoré vyčnievajú, na svoju propagáciu,“ priblížil.

No keď sa rozhodol odísť, všetko sa zmenilo. „Režim ho po jeho odchode vymazal, ako keby nikdy neexistoval. Prestali o ňom vychádzať články, už to nebol miláčik národa,“ vysvetlil. Z národného hrdinu sa stal človek, o ktorom sa zrazu mlčalo.

Vedel, že ak zostane v zahraničí, ublíži tým rodine

Jedným z najsilnejších momentov je jeho posledné víťazstvo v roku 1973. Navonok triumf, no vnútri úplne iný príbeh. „Keď sa človek pozrie na tie zábery, on sa neraduje úprimne. Za tým posledným víťazstvom bol aj pocit smútku, pretože opúšťa rodinu, kamarátov a miesta, ktoré mal rád,“ vysvetľuje.

Nepela vedel, že ak zostane v zahraničí, môže tým ublížiť rodine. „V zahraničí mohol zostať svojím spôsobom kedykoľvek, ale vedel, že by to jeho rodine ublížilo. Preto došlo k dohode s režimom, že urobí, čo chcú, a potom odíde,“ dodal v podcaste Talent od Boha.

Hilda Múdra bola viac než trénerka

Režisér jasne pomenoval aj kľúčovú postavu Nepelovho života. „Ja si myslím, že Ondrej Nepela by bez Hildy Múdrej ani nebol. Za to, kým on bol, mohla predovšetkým ona,“ vysvetlila.

Podľa neho s ním netrénovala len techniku, ale chránila ho pred tlakom sveta. „Sčasti prevzala aj rolu matky,“ povedal. Režisér ďalej ozrejmil, že jeho domáce prostredie nebolo jednoduché. Staršia sestra trpela formou autizmu a rodina žila skromne. Rodičia ho milovali a boli na neho pyšní, no najviac času trávil práve s Hildou.

Podcast sa dotkol aj citlivej témy jeho identity. Vtedajšia spoločnosť veci nepomenovávala tak ako dnes. „Motalo sa okolo neho veľa žien, bol to krásny chlap a záujem žien bol prirodzený,“ zaznelo. Režisér však naznačil, že ak bol pred niekým úplne pravdivý, tak to bolo v Prahe s Evou Pilarovou.

Po odchode zo socialistického Československa sa jeho život dramaticky zmenil. Začiatky v zahraničí boli náročné. No podľa režiséra je na záberoch zo západu vidieť, že Nepela tam pôsobí spokojnejšie. „Myslím si, že na fotkách zo západného Nemecka, z Kanady alebo z Ameriky je vidieť, že je šťastný,“ povedal.

Jeho svadba s Venezuelčankou vyvolala rôzne reakcie. Eva Pilarová to okomentovala ironicky: „Muselo to byť šťastné manželstvo, keď žili tak ďaleko od seba.“

Záver jeho života prišiel v čase, keď povedomie o HIV bolo minimálne. „Bol to šok. Niektoré veci boli pre mnohých ľudí nové. Povedomie o HIV bolo vtedy ešte v plienkach,“ objasňuje.

Nepela tak zostáva postavou, ktorú si Slovensko pamätá ako šampióna – no jeho osobný príbeh je omnoho komplikovanejší. Film Šampión tak neukazuje len víťazstvá na ľade, ale aj ticho, tlak režimu, strach z ublíženia rodine a život, ktorý musel byť často skrývaný.

Zdroj: Foto TASR – Jiří Kruliš
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie fotografií a videí zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona