V roku 1944 sa v lesoch pod Poľanou údajne neskrývali len partizáni, ale aj niečo iné. Psohlavec zo Sudiny sa vraj vrátil

Pojem psohlavec dnes znie tajomne a trochu rozprávkovo. V skutočnosti v sebe nesie dlhú a prekvapivo pestrú históriu. Pôvodný význam slova psohlavec je doslovný: človek s hlavou psa. Takéto bytosti sa objavujú už v starovekých a stredovekých predstavách o svete.

Učení autori verili, že na okrajoch známeho sveta žijú zvláštne národy – jednookí ľudia, obri, ale aj tzv. cynocefali, teda ľudia so psou hlavou. Tieto predstavy sa do slovanského prostredia dostali najmä prostredníctvom latinských textov a prekladov. Zo slova cinocephalus tak vznikol domáci výraz psohlavec, ktorý sa ujal v rozprávaniach, kronikách aj ľudovej slovesnosti.

Psohlavci vo folklóre a povestiach

V ľudových povestiach boli psohlavci vnímaní ako neľudské a nebezpečné bytosti. Často mali štekavú reč a divoké správanie. Ich úlohou nebolo len strašiť – symbolizovali neznáme a cudzie, teda všetko, čo stálo mimo bezpečného sveta dediny alebo kráľovstva. Psohlavci tak patrili do rovnakého folklórneho sveta ako draci, démoni či obri.

Postupom času sa význam slova psohlavec posunul. Už neoznačoval len bájne bytosti, ale začal sa používať aj ako hanlivé pomenovanie ľudí. V stredoveku sa ním často označovali nepriatelia, cudzinci alebo obávaní nájazdníci, napríklad Turci. Pripisovanie „psích“ vlastností malo jasný cieľ – ukázať, že ide o niekoho neľudského, krutého a menejcenného. Slovo psohlavec sa tak stalo súčasťou jazyka strachu a propagandy.

Vypočujte si epizódu #67 PSOHLAVEC z piatej série najúspešnejšieho slovenského mystery podcastu – Nezhasínaj!, ktorá vám opíše udalosti v osade Sudina pod Poľanou v roku 1944, kedy sa v lesoch neskrývali iba partizáni.

„Pozrite tam! Netvor so psou hlavou“ Všetky oči sa obrátia hore, ale zazrieť ho stihne len Matúšov dedo. Psohlavec sa skrčí a zmizne, splynie s čiernym krovím. Dedo zašepká.“Kedysi tu jedného takého v hore chytili. Zasekol sa do klepca, metal sa ako divý, ale pridržali ho a podrezali, až kým nevykrvácal. Mal vraj krv tuhú a tmavú, ako smola.“ Samovi sa rozšíria zrenice. „A čo sa s ním potom stalo?“ Dedo sa prežehná. „Zakopali ho dolu pri kríži, aby ostali zlé sily navždy spútané v zemi a Boh ich strážil. Moja mamka o tom hovorili. A predsa sa vrátil… Sa ešte dočkáme veľkej pohromy…“

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS:

Scenár: Veronika Kolejáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Juraj Hrnčirík
Podcast produkcia: Simona Mičová

Zdroj náhľadovej fotografie: Archív Rádio Expres