3.5 / 5
28/01/2015

Slovenská maliarka a grafička zdobí grécke ulice


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Katarína Vašíčková, maliarka, grafička a výtvarníčka

Katka Vašíčková pochádza z dedinky Lehota. Po skončení Strednej priemyselnej školy stavebnej v Nitre chcela študovať, ale radšej sa rozhodla rozbehnúť vlastný biznis. Otvorila si obchod so športovým oblečením, ktorý nakoniec po troch mesiacoch zabalila a venovala sa fotomodelingu. Po vyše dvoch rokoch v Prahe sa zamilovala a odišla do Grécka, kde žije už 13 rokov. Maľovanie jej vždy išlo, ale bolo obdobie, keď naňho nemala čas. Až kým jej to nezačalo chýbať. Teraz je z nej skvelá maliarka, grafička a výtvarníčka v jednom. Chodí do školy, spolupracuje s vynikajúcimi profesormi, akademickými maliarmi a popri práci sa vzdeláva. V Aténach má aktuálne tri výstavy, ale vystavovala už aj v Taliansku. Okrem obrazov, portrétov, práce s deťmi sa venuje aj street artu. V Aténach nájdete školy, ale aj iné budovy s jej umením a podpisom KV.

Oli: Vždy si vedela, že sa chceš venovať umeniu?

Katka: Maľovanie mi išlo od ruky. Aj som sa zaujímala o architektúru, ale ukončila som to. V roku 1999 som dokonca začala podnikať. A vtedy to nebolo najjednoduchšie. Musela som vybaviť ceritifkáty, ktoré stáli veľmi veľa peňazí. Na každú jednu farbu, na každý jeden výrobok som potrebovala certifikát. Ja som to dovážala z Českej republiky, a tam boli iné zákony. Oni tie certifikáty nepotrebovali. Tak som našla výhradných dovozcov na Slovensku, ale oni mi ich nechceli dať. Nakoniec som po troch mesiacoch skrachovala a celé to zabalila. Nemalo to zmysel. Ale získala som skúsenosti a poučila som sa. Medzitým som robila na Slovensku fotomodelku. Väčšinou to boli fotky oblečenia a robila som aj nejaké prehliadky. Potom mi ponúkli prácu v Prahe, kde som dva a pol roka pracovala v hoteli ako hosteska. Bolo to super a vtedy veľmi dobre zaplatené. A zoznámila som sa tam aj s manželom. Nakoniec som s ním odišla do Grécka.

Oli: Slnečné počasie v Grécku opäť u Teba prebudili lásku k maľovaniu?

Katka: Ani tam na to zo začiatku nebol čas. Mali sme kaviareň, a popritom sme mali veľmi veľa práce. Ale časom mi to začalo chýbať. Tak som začala opäť maľovať.

Oli: Aké sú Tvoje obrazy?

Katka: Ak by som ich mala opísať, tak veselé a plné farieb. Mojimi obrazmi sa pokúšam ľuďom povedať, že tie farby sú v nás. Keď som robila svoju prvú výstavu v Aténach, tak som urobila jednu sériu obrazov Let the colours out. Bola to výstava mojich obrazov po všetkých tých rokoch v Grécku, ako som spoznala Grékov. A hlavne, ako sa zmenili. Ako ich zmenila kríza v krajine. Ľudia sa začali schovávať za svoje problémy. Pritom Gréci majú veľmi zvláštnu náturu a my by sme sa mohli od nich učiť. Ale zrazu začali byť iní. Problémy, výhovorky, a to ma motivovalo. Je to v nás, musíme byť šťastní a musíme to dávať von. Musíme objaviť v sebe tie farby. Darmo, že sa budeme zakrývať čierno-bielou maskou. A to je aj moja filozofia, farby sú v nás a musíme ich dávať von. Robím samozrejme aj čiernobiele obrazy, ale mám rada šťastné farby. Keď sa človek pozrie na obraz, musí mu to niečo dať. Musí mu niečo hovoriť. A musí sa mu to páčiť. Ja osobne nemám rada obrazy alebo umenie, ktoré vo mne vzbudzujú niečo zlé. Zlé pocity, myšlienky, depresiu. Preto to ani nerobím. Našťastie, nemám depresívne myšlienky, tak sa to neodzrkadľuje ani na mojich obrazoch.

Breakout by Katarina Vasickova
Breakout by Katarina Vasickova

Oli: Kam by si zaradila svoje obrazy a vôbec všetky diela? Aký je umelecký smer Tvojej tvorby?

Katka: Dá sa povedať, že surrealizmus, ale skôr expresionizmus. Mojím najväčším vzorom je Salvador Dalí (najznámejší surrealistický maliar).

Oli: Kedy najradšej maľuješ?

Katka: Okolo obeda. Musím mať najlepšie svetlo. Väčšinou začínam okolo desiatej, jedenástej a končím okolo piatej, šiestej. Jeden obraz maľujem aj mesiac. Ale maľujem hlavne vtedy, keď mám čas. Mám rozpracovaných viacero projektov.

Oli: Maľuješ v tichu alebo máš rada hudbu?

Katka: Musím mať hudbu. Bez nej nejde nič. Jazz, swing aj blues. Máme aj jedno dobré rádiu v Grécku, ktoré hrá túto moju krvnú skupinu.

Rising by Katarina Vasickova
Rising by Katarina Vasickova

Oli: Kde môžeme vidieť Tvoje obrazy?

Katka: V Aténach mám momentálne tri výstavy. Jednu má dokonca v takom wine bare. Robila som jeden veľký projekt pre vinárstvo. Maľovala som obrazy s červeným vínom. Je to deväť obrazov a každý jeden je namaľovaný s iným druhom vína tej spoločnosti. Bolo to super.

Oli: Koľko fliaš vín si na to použila?

Katka: Čo použila, ale koľko som ich musela vypiť… (smiech) Ale ja milujem víno, a práve pri víne vznikla táto spolupráca. Naozaj sa z nej veľmi teším a uvidíme, či mi niečo podobné ponúkne aj iná firma. V októbri som mala aj výstavu pre V4, na ktorej sme robili so štyrmi ambasádami – Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Bol to veľmi veľký projekt a išlo o grafiku. Mali sme diela od približne 40-tich umelcov z týchto štyroch krajín.

Ampellis by Katarina Vasickova
Ampellis by Katarina Vasickova

Oli: Často spolupracuješ so slovenskou ambasádou v Grécku?

Katka: Už sme mali tri podobné výstavy v Aténach a pripravujeme ďalšiu. Veľmi rada s nimi spolupracujem. Je nás tu viac slovenských umelcov.

Oli: Už si mala výstavu na Slovensku?

Katka: V apríli prídem na Slovensko, v synagóge v Leviciach bude výstava, na ktorú ma pozvala jedna pani, ktorá dostala na mňa tip od slovenského masterprinta, ktorý mi na Slovensku tlačí grafiku. Ale momentálne viac spolupracujem s českými grafikmi. Ak všeko pôjde podľa plánu, v Česku budem mať výstavu na konci septembra. Zatiaľ som mala dvakrát výstavu aj v Taliansku. Odtiaľ mám aj ocenenie.

Geometric III by Katarina Vasickova
Geometric III by Katarina Vasickova

Oli: Spomínala si, že máš viacero projektov, čo okrem maľovania ešte robíš?

Katka: Maľujem steny, robím veľkoplošné obrazy, spolupracujem aj so slovenskou architektkou Eliškou Turanskou. A s ňou robíme umelecké omietky. Ona na ne vytvára abstraktné obrazce. Maľujem aj portréty. Podľa fotiek, ale robím ich trošku abstraktnejšie. Pokúšam sa najprv pochopiť toho človeka, musím ho trochu poznať a aspoň chvíľu sa s ním rozprávať. Chcem vedieť aký je a nájsť v ňom to dobré. Raz prišiel ku mne neznámy človek s fotkou, či môžem namaľovať jeho manželku. Tak sme sa museli stretnúť, dať si kávu a on mi hovoril, čo na nej miluje, aká je a aké dobré veci robí. Mám aj detské motívy, pretože robím s deťmi umelecké aktivity.

Oli: Čo to znamená?

Katka: Chodím do jednej škôlky a venujeme sa recyklácii. Popritom sa ich snažím učiť milovať umenie. Či už kreslením alebo vytváraním napríklad zvieratiek z recyklovateľných materiálov. Mojím snom je ilustrovať detskú knihu.

Oli: Ako sa podpisuješ na obrazy?

Katka: Normálne priezviskom, ale robím aj street art, a to sa podpisujem KV.

Oli: Street Art?

Katka: Nie som sprejerka. (smiech) Väčšinou robím pre Street Art Festival. To musí byť povolené. Napríklad v jednej časti Atén dostali školy dotácie na obnovu a pozvali nás, aby sme prišli maľovať školy zvonku. Prišli umelci z viacerých krajín, bol to veľký street art projekt. Dostala som dvadsať metrov štvorcových a išli sme…

Orbit IV by Katarina Vasickova
Orbit IV by Katarina Vasickova

Oli: Gréci sú takí akční, čo sa týka umenia?

Katka: Určite majú oveľa lepší zmysel pre kultúru ako Slováci. Je málo Slovákov, ktorí sa zaujímajú o umenie. Tu je to naopak. Street art je tu všade. Je to umenie ulice. A nielen v Grécku, vo svete. Pozvú si decká, čo sprejujú, ale aj umelcov a povedia im, aby im tam niečo urobili, môžu sa tam podpísať a je to ich. Vyzerá to úžasne a nie sú tu žiadne biele steny.

Thairestaurant Andaman by Katarina Vasickova
Thairestaurant Andaman by Katarina Vasickova

Oli: Aký je život v Grécku? Pociťuješ krízu?

Katka: Ja som tu žila už pred krízou. A je to veľký rozdiel. Ľudia sa viac boja, je tu väčšia nezamestnanosť. Gréci prestali rozhadzovať peniaze. Ale oni to dlho nevydržia. Na rok, na dva prestali chodiť von a prestali piť kávu. Ale už to nevydržali a vrátili sa. To je to, čo sa mi na nich páči. Povedia si “Nie, a dosť!” a tú kávu si dajú. Nedajú si možno kávu za päť eur, ale za euro. Ale dajú si ju. Gréci si vždy dopriali. Tá kríza ich trochu zobrala, ale dávajú sa opäť na nohy. To je veľmi dôležité. Ale musím povedať, že to majú ťažké. Boli zvyknutí na iný život a je ťažké odvykať si od dobrých vecí. Oni sú iná mentalita ako Slováci. My sme boli zvyknutí na zlé veci, takže keď je niečo lepšie je fajn, ale nie je problém sa k tomu vrátiť. Nikoho to nevezme tak depresívne ako tu Grékov. Boli zvyknutí na iné veci.

Oli: Je asi trošku rozdiel medzi Grékmi v Aténach a Grékmi na ostrovoch.

Katka: Určite. Atény sú veľkomesto. Tiež sú tu turisti, ale je to iné. Čo sa týka turistického ruchu, najhoršie to bolo v rokoch 2010 a 2011. Ale teraz je to už opäť lepšie a lepšie.

8_foto
Narodeninová oslava pod Akropolou

Oli: A Ty si si rýchlo zvykla na to dobré v Grécku?

Katka: Nie tak rýchlo. Najskôr mi to išlo veľmi na nervy. Pretože som bola zvyknutá chodiť všade presne, na minútu, a možno aj o päť minút skôr. Ale v Grécku sa Ti to nestane. Potom som si na to zvykla a len sa čudujem všetkým na Slovensku, kam sa ponáhľajú. Ja mám čas, dám si kávičku a žiadny stres. Na druhej strane, napríklad, keď som sem prišla, boli tu veľmi špinavé ulice. Na Slovensku sme poctivo chodili zo školy čistiť okolie a dvíhali zo zeme špaky. Ten, kto si toto prežije, tak nikdy odpadky na zem nezahodí. V Grécku to bolo nenormálne. Už sa to naučili a vidieť zmenu, ale bolo to ozaj strašné. Gréci sú aj veľmi spoločenskí a radi sa rozprávajú. Majú radi nočný život a vždy v meste niekoho stretneš.

Oli: Predpokladám, že za tých 13 rokov Ti je aj blízka grécka kuchyňa.

Katka: Grécke jedlo je výborné. Varím ho, ale s menšími úpravami. Logicky, všade sa používa olivový olej, žiadny iný, ani slnečnicový. Ale oni nemajú v recepte lyžičku-dve oleja, ale zoberú celú fľašu a vylejú ju. Každá grécka rodina má doma 20 kilogramovú veľkú plechovku plnú oleja. U mňa doma napríklad vydrží vyše pol roka, ale v niektorých rodinách možno mesiac. Hovorí sa, že grécka kuchyňa je zdravá, ale v takých dávkach nie je nič zdravé. A čo sa týka slovenskej stravy, ja som z dediny a my sme vždy mali dopestovanú zeleninu a ovocie. Na to nedám dopustiť. Ak to nezoženieš na nejakej blízkej farme, kde majú vynikajúcu zeleninu, tak to nie je také dobré. V gréckych supermarketoch kúpiš to isté čo v slovenských. Umelina. V lete mi napríklad mama posiela autobusom zo Slovenska domáce paradajky a papriku. Z gréckeho jedla viem však najlepšie pripraviť pečenú kozu a špenátovú ryžu.

Oli: Chýba Ti Slovensko?

Katka: Chýba. Ako každému Slovákovi v zahraničí. Chýbajú mi Tatry, mamine koláče, rodina. Ale keď sa raz rozhodneš ísť preč, tak si preč. Ale Slovensko je vždy doma, len ti nedáva priestor. V Grécku je to jednoduchšie. Je tu oveľa viac možností. Aj keď je kríza.

Všetky info o Katke Vašíčkovej nájdete aj na stránke www.katarinavasickova.com alebo na Facebooku: Katarina Vasickova

Foto: Archív Katka Vašíčková

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres