Menila som trasy, oblečenie aj život, len aby ma nik neobťažoval, hovorí inštruktorka sebaobrany Bianka Urbanovská o tom, ako ženy prežívajú každý deň v strachu

Byť ženou znamená často plánovať aj to, ako prejsť z bodu A do bodu B bez nepríjemného zážitku. Bianka Urbanovská, inštruktorka sebaobrany a zakladateľka programov pre školy aj dospelých, otvorene hovorí o tom, že jej cesta k sebaobrane začala frustráciou – a túžbou prestať sa báť.

Bianka v rozhovore s Matúšom a Michaelou priznala, že ešte predtým, ako začala viesť kurzy sebaobrany, sama si prechádzala obdobím, keď sa bála vyjsť z domu. „Muži na ulici, v autách, na motorkách… trúbili, kričali, vyhukovali po mne. A ja som menila celý svoj životný štýl len preto, aby som to nemusela zažívať,“ opisuje.

V snahe vyhnúť sa obťažovaniu menila trasy, oblečenie aj zvyky. „Nosila som iné veci, chodila inými cestami, lenže keď som sa vyhla rušnej ceste, číhali na mňa túlavé psy alebo starí chlapi na lavičkách, čo si neodpustili oplzlé poznámky. Kamkoľvek som išla, niečo tam bolo,“ priblížila.

Sebaobrana nie je o útoku

Dnes sa však už nebojí. „Pochopila som, že to nie je o mne. Stalo sa mi to, či som mala krátke vlasy a mikinu, alebo keď som vyzerala úplne inak. To, čo mám oblečené, nie je dôvod, prečo ma niekto obťažuje,“ zdôrazňuje.

Bianka učí päť základných zásad sebaobrany – a len jedna z nich je fyzická. „Najdôležitejšie je, vnímať svoje okolie. Kde si, kto je okolo teba, ako sa správaš, komu píšeš. To je niečo, čo využívam každý deň,“ vysvetľuje.

Mnohé ženy prichádzajú na kurz so strachom, že sa budú musieť „pobiť“. „Nikomu nehovoríme, že sa musí fyzicky brániť. Sebaobrana nie je o útoku, ale o tom, že si uvedomíš možnosti. Aby si mala na výber – či reagovať slovne, odísť alebo použiť hlas,“ hovorí Bianka.

Čo robiť, keď ťa niekto obťažuje v MHD?

Podľa Bianky je dôležité konať primerane situácii, nie ju hneď vyhrotiť. „Ak je to možné, odíď. Ak nie, daj najavo nesúhlas. Môžeš mu jednoducho chytiť ruku a povedať: Nepáči sa mi to, pustite ma. Vykanie je v týchto situáciách veľmi dôležité, pretože narúša jeho ilúziu blízkosti,“ vysvetľuje.

Ak situáciu vidíš ako svedok, dá sa pomôcť aj bez priameho zásahu: „Stačí odvrátiť pozornosť. Prísť a spýtať sa, napríklad: Dobrý deň, ide tento autobus na Námestie SNP? alebo sa prihovoriť obeti – Čau, už som ťa dlho nevidela, ideš so mnou? Väčšina ľudí v takej situácii len čaká na zámienku, ako sa dostať preč,“ poradila.

„Nie každé telo zvládne všetky techniky,“ hovorí inštruktorka sebaobrany s úsmevom a dodáva: „Mám 160 centimetrov, viem, že nevykopnem high kick do hlavy. Ale dokážem trafiť tam, kde to funguje – napríklad do rozkroku alebo brucha. A niekedy je najlepšia sebaobrana len to, že vieš odísť.“

Podľa nej je dôležité, aby ženy vedeli, že každá reakcia je legitímna. „Nie je hanba odísť, nie je hanba mlčať. Hanba je, že musíme žiť v spoločnosti, kde sa takéto situácie stále dejú,“ nechala sa počuť. Vypočujte si celý rozhovor, v ktorom sa dozviete aj to, prečo sa sebaobrana netýka len žien, ale aj mužov a detí.

Zdroj náhľadovej fotografie: Archív Rádio Expres