0.0 / 5
14/01/2015

Slovenská blogerka, ktorá cestuje po celom svete


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Alexandra Kováčová, blogerka a cestovateľka

Alexandra Kováčová sa narodila v Snine. Po skončení gymnázia odišla do Olomouca študovať anglickú a španielsku filológiu. Chvíľu pracovala popri škole ako poradkyňa zdravej výživy a keď si dokončila magistra zo španielčiny, našla si prácu letušky v spoločnosti Ryanair. Rok bola v Škótsku a rok na juhu Talianska. Medzitým si však ešte dokončila magistra z anglickej filológie a založila si vlastný blog www.crazysexyfuntraveler.com. Na Facebooku má Crazy Sexy Fun Traveler viac ako 46-tisíc fanúšikov. Bloguje od septembra 2010 a za posledné štyri roky bola v 45-tich štátoch. Okrem toho cvičí jogu a je zástankyňou zdravého stravovania. Napriek tomu, že miluje teplo, chce navštíviť aj Antarktídu a veľa ďalších miest, o ktorých by mohla písať.

Oli: Prečo si bola letuškou iba dva roky? Nechcela si dlhšie?

Alex: Aj ma to prestalo baviť, aj som chcela byť stále v Španielsku, kde ma nechceli poslať, lebo všetci chceli byť v Španielsku. A tesne, mesiac pred uplynutím dvoch rokov, som konečne dokončila školu, takže som už mohla teoreticky robiť čo chcem. Tiež som chcela mať pre istotu dvojročnú prax, keby som potom chcela pracovať v nejakej inej spoločnosti.

Oli: Aká bola práca letušky? Skvelá, veľa si cestovala a užívala si to? Alebo naopak?

Alex: Podľa mňa to závisí veľmi od leteckej spoločnosti. Ryanair, pre ktorý som robila ja, vždy sme sa v ten istý deň vrátili. Pokiaľ nebola v lietadle technická porucha, veľmi veľa snehu alebo nejaká búrka, aby sme ostali na inom letisku. Ja som mohla lietať a niekde zostať len počas mojich voľných dní. Ale vždy som mala nejaké voľno, kedy som si robila také tri až štvordňové výlety. Ďalšou výhodou bolo, že skoro na každom letisku som niekoho poznala a šetrila som aj dosť na ubytovaní, lebo vždy som u niekoho známeho bývala.

Oli: Kedy nastal zlom, že si si povedala, že chceš skončiť s prácou letušky?

Alex: Asi v tom Taliansku. Vždy som čakala, že ma pošlú do Španielska. Aj preto som pre nich začala pracovať. Ale medzitým sa niekoľkokrát zmenili ich pravidlá a ja som sa tam ani po dvoch rokoch nedostala. A ten zlom nastal v Taliansku. Tam som si všimla, že nedokážem robiť s Talianmi. Podľa mňa, dosť veľa vecí robia nelogicky.

Oli: Čo napríklad?

Alex: Robia z komára somára. Stále musia kričať, aj keď nie je žiadny problém. Veľmi dlho im trvalo sadnúť si do lietadla. Nepáčili sa im miesta, kde sedeli, niekoľkokrát sa menili a potom sa sťažovali, že meškáme, a pritom sme meškali kvôli nim. Alebo mi prišlo nelogické, keď niekoľkokrát, hlavne v zime, prišli za mnou, že si nemajú kde uložiť kufor. Oni si najprv uložili pekne bundu a potom už nemali miesto pre kufor. Logickejšie je, uložiť si najprv kufor a na to bundu nie? Nemohli sme im nič povedať, lebo sme sa museli správať profesionálne a milo a mne to dosť liezlo na nervy. Medzitým som začala blogovať, tak to bolo rozhodnutie z jedného dňa na druhý. Stačilo. Dvojročnú skúsenosť už mám, robiť letušku ma vôbec už nebaví, tak predsa nebudem robiť niečo, čo ma nebaví. Je to môj život, ja sa musím rozhodnúť.

Oli: Blogovanie bolo to, čo ťa bavilo?

Alex: To som ešte len začínala. Vtedy o mojom blogovaní vedelo veľmi málo ľudí. Hneď po odchode z Ryanairu som odišla do Mexika. Už odmalička bolo Mexiko vždy mojou vysnívanou krajinou. Myslím si, že v nejakom predchádzajúcom živote som bola indiánkou. Aj bakalárku aj diplomovku som písala o Mexiku, a pritom som tam dovtedy nikdy nebola. A to bola najlepšia príležitosť, ako sa tam dostať. Aby mi to doma nevyhovorili, ten skvelý nápad, že idem sama na tri mesiace do Mexika, tak som ani neprišla domov z Talianska. Asi 90% svojich vecí som dala na charitu, domov som poslala iba malú krabičku a s jedným kufrom som odišla do Mexika.

Oli: Čo ti na to povedala mama?

Alex: Asi dva týždne sa so mnou nerozprávala.

Oli: Ako dlho si sa teda zdržala v Mexiku?

Alex: V Mexiku sú turistické víza na 90 dní, tak ja som tam bola presne 89 dní. Potom som sa vrátila ešte cez Španielsko na Slovensko. Ja som vedela o Mexiku veľmi veľa. Naplánovala som si cestu od hlavného mesta, trošku na sever, ale stále vrámci stredného Mexika, celý západ, Pacifik, juh, východ v Karibiku a naspäť do hlavného msta. Robila som všetko, čo sa dalo. Každý jeden deň som bola na nejakých výletoch. Hlavné boli pre mňa pyramídy, keďže som písala diplomovku o Aztékoch a ich náboženstve a pyramídach. Bola som asi na 14-tich archeologických miestach. Potom samozrejme pláže, malé autentické mestečká, ktoré sú niečím výnimočné. V Mexiku je ich asi 80 a oni to nazývajú magické mesto a každé jedno z nich má nejakú inú kultúru, architektúru a je niečím výnimočné. O tom všetkom som písala aj na mojom blogu.

Pyramídy Teotihuacán v Mexiku, magické posvätné miesto, ktoré Alex miluje
Pyramídy Teotihuacán v Mexiku, magické posvätné miesto, ktoré Alex miluje

Oli: Takže celé Tvoje blogovanie už v takom rozsahu ako je teraz, sa začalo práve v Mexiku?

Alex: Presne. Predtým som nemala veľa čitateľov. Ale povedala som si, že keď to ide u iných blogerov, tak musí aj u mňa. Využila som svoj príbeh, že vždy som Mexiko milovala, že som študovala španielčinu, moje práce boli o Mexiku a nikdy som tam nebola. Začala som písať rôznym hotelom a cestovkám emaily. Tiež som asi mala výhodu aj v tom, že to bolo tesne po prasacej chrípke, kedy do Mexika chodilo menej turistov a oni potrebovali reklamu. A Mexičania sú veľmi milí a chcú sa spoznávať s ľuďmi, ktorí robia niečo iné. Veľa z nich ma chcelo spoznať osobne, a preto mi dali šancu byť u nich v hoteloch. Z tých 89 dní, čo som tam bola som si platila len jednu noc v hoteli, všetko ostatné to boli sponzori. Dokonca aj výlety boli zadarmo, len som si platila autobus, aby som sa prepravila z jedného miesta na druhé. Všetko vďaka blogu.

Oli: Prečo si išla domov z Mexika práve cez Španielsko?

Alex: Barcelona je inak moje najobľúbenejšie mesto. Vtedy tam boli herci z Upírich denníkov. S najlepšími kamoškami sme vtedy na tom fičali, tak sme tam boli a fotili sa s Ianom Somerhalderom a Paulom Wesleym. Odtiaľ som sa vrátila domov a pokračovala v písaní článkov. A po dvoch mesiacoch doma som odišla do Ázie na necelé štyri mesiace. Ten blog sa už rozvinul do takej formy, že sa to pre mňa stalo prácou. Odvtedy cestujem. Za štyri roky som bola v 45-tich štátoch. Blogujem od septembra 2010.

Oli: Kde máš zázemie?

Alex: Zázemie mám doma, na Slovensku. Som v zahraničí už vyše 11 rokov, ale vždy sa vraciam domov.

Oli: S koľkými kuframi cestuješ a čo si všetko balíš?

Alex: Cestujem s čo najmenším kufrom. Väčšinou je to tak 11-13 kíl, k tomu všetky foťáky, nabíjačky, notebook, čo je tak 8 až 10 kíl. Nikdy nemám viac ako 25 kíl. Najradšej by som bola, keby som mohla chodiť iba s batohom, ale to by som v ňom mala asi len techniku. Dokážem sa zbaliť veľmi rýchlo. Balím si legíny, šaty a také jednoduché farby. Napríklad šaty, ktoré nosím na pláž, a dám si k nim legíny, tak sa to hodí aj na večer. Mám mikinu, ktorá má 15 vreciek, je to praktické najmä na letisku. Ak mám o kilo viac v kufri, tak všetky nabíjačky nahádžem do vreciek. (smiech) Z kozmetiky nenosím skoro nič. Špirálu, maličké tiene, kokosový olej, ktorý používam na všetko – od zubnej pasty cez opaľovák, telové mlieko až po  odličovacie mlieko – všetko mám v jednom. A snažím sa chodiť do teplých oblastí. Veľmi to šetrí priestor pri balení.

Plávanie s delfínmi v Los Cabos v Mexiku
Plávanie s delfínmi v Los Cabos v Mexiku

Oli: Vo svete fungujú rôzne organizácie, ktoré spájajú novinárov. Majú aj blogeri takúto organizáciu?

Alex: Skôr sú to organizácie, ktoré robia konferencie po svete. Taká najhlavnejšia je TBEX. Oni organizujú väčšinou dve konferencie do roka, jednu je v Európe (200 až 500 blogerov) a druhú v Severnej Amerike (okolo 1000 blogerov). Pravidelne sa tam stretávam s viacerými blogermi. Minulý rok sme vytvorili aj takú organizáciu blogerov, kde máme všetky svoje štatistiky, ak napríklad sponzori hľadajú blogerov, s ktorými chcú spolupracovať. Volá sa to PTBA – Professional Travel Bloggers Association. Na to, aby tam človek bol, musí mať určité množstvo čitateľov a takisto si zaplatiť členské. Ja som bola jednou zo zakladateľov.

Oli: Je ešte vôbec priestor stať sa takou blogerkou ako si ty? Lebo sama hovoríš, že sú Vás tisícky po celom svete.

Alex: Blogovanie sa mení. Podľa mňa všetci, čo sme začali pred tromi rokmi a viac, tak máme výhodu. Ale keď niekto začína teraz, musí prísť fakt s niečím úplne iným. A keďže je nás toľko tisíc blogerov na svete, prísť s nejakým novým nápadom ako sa inak pozerať na cestovanie a ako si získať za krátku dobu čo najviac čitateľov, je ťažšie. My sme to mali ťažké, ale teraz je to ešte niekoľko násobne ťažšie. Na internete je veľa blogov a ľudia nestíhajú všetko čítať.

Oli: Ako si zaujala Ty? Názvom blogu?

Alex: Myslím si, že to bolo aj názvom blogu. Skoro všetky blogy sú traveling niečo, nomadic a podobne. My si inak medzi sebou pamätáme len naše mená alebo len názvy blogov. Pri mne ten názov zaujme, aj keď ľudia často čakajú, že tam nájdu niečo iné ako cestovanie. Ale aj na konferencii som si všimla, že sponzori ma poznajú aj podľa názvu blogu aj podľa mena. A je to možno aj preto, že to mám dosť osobné. Niektorí blogeri píšu len o cestovaní, nedávajú tam svoje fotky a píšu len o tipoch. A potom sa ťažko pamätá, že kto to vlastne je.

Oli: Ako Ti napadol názov?

Alex: Ten názov bol dobrý marketingový ťah, aj keď som vtedy vôbec nevedela, čo robím. Na to som prišla až po takých dvoch rokoch. Názov Crazy Sexy Fun Traveler vznikol raz ráno o štvrtej, keď som trpela nespavosťou. Rozmýšľala som, čo budem robiť okrem pozerania filmov, aby to bolo produktívne a aby z toho niečo bolo. A tak mi napadlo, že jediné čo ma naozaj baví, je cestovanie. Vygooglila som si slovné spojenie “travel blog” a videla som, že existujú ľudia, ktorí to robia a dokonca sa tým aj živia. Predtým som žiadny blog nečítala. Tak som si povedala, že buď si to vytvorím teraz alebo nikdy. A napadli ma tieto štyri slová, lebo všetci moji kamaráti a kolegovia ma tak volali. Opisovali ma tými slovami, keď ma videli na letisku.

Plávanie s obrovskými žralokmi pri Cancúne v Mexiku
Plávanie s obrovskými žralokmi pri Cancúne v Mexiku

Oli: Byť osobná v blogu je ten správny recept na úspešný blog?

Alex: Veľa blogerov to tak nerobí. Najmä chlapi. Nie sú zvyknutí vyjadrovať svoje emócie, neradi sa fotia a berú to len z toho hľadiska, že píšu o tipoch a ľudia sa k ich článkom ľahšie dostanú z Googlu. To je skôr taká taktika. Ale ja osobne nečítam blogy, kde sú len tipy, kde nie sú žiadne emócie, kde neviem, kto to písal a neviem, ako ten človek vyzerá. A hlavne čo sa mu na konkrétnom mieste páči.

Oli: Dosť osobné sú aj Tvoje fotky v plavkách, ktoré pridávaš na blog každú sobotu. :)

Alex: To vzniklo úplne náhodou. Ja nemám rada zimu, mám dokonca alergiu na chlad a chodím len do teplých krajín. Veľa fotiek je preto z pláže a v plavkách. Nejaký fanúšik mi raz napísal, nech si vytvorím hashtag #SexySaturday alebo #SexiSobota. Pretože nikdy nevedeli, kedy tú fotku dám. Tak som ich počúvla a teraz majú fotky každú sobotu.

Meditácia pri Mŕtvom mori v Mexiku, v štáte Yucatán
Meditácia pri Mŕtvom mori v Mexiku, v štáte Yucatán

Oli: Koľko máš fanúšikov na Facebooku a koľko ľudí číta Tvoj blog?

Alex: Na Facebooku mám 46-tisíc fanúšikov. A na blogu mám od 30-tisíc do 60-tisíc rôznych čitateľov mesačne a tých page views, bežne okolo 250-tisíc. Záleží na tom o čom píšem a v ktorej krajine som. Väčšinou sú čitatelia z USA ako prvé, potom Británia, Filipíny, Slovensko, Nemecko, Kanada, Austrália, India, Čína, potom ešte Španielsko, Taliansko a Mexiko.

Oli: Ako to funguje s výletmi? Vyberáš si sama, kam chceš ísť alebo Ťa pozývajú?

Alex: Chodia mi ponuky, ale ja si aj sama vyberám, kam chcem ísť. Je to tak na 70% a 30% je asi tak, čo ma pozývajú iní. Napríklad tento rok ma pozvali na týždeň do Rumunska, a to som nemala v pláne. Naposledy som dostala pozvánku na týždeň do Thajska. Tento výlet organizoval Cestovný ruch Thajska, ktorý chcel urobiť reklamu thajskému boxu, aby sem turisti nechodili len kvôli plážam a sexturizmu, ale aj kvôli boxu. Zaplatili mi letenky, celý týždeň sme sa učili boxovať a stretávali sme sa s legendami thajského boxu. Bol to inak náročný tréning. Vstávali sme skoro ráno, trénovali sme a popritom sme fotili, robili videá a nahrávali rozhovory. Potom sme mali mesiac na to, aby sme napísali všetky články.

foto5
Alex počas tréningu v Bangkoku, kde bola pozvaná Thajským turizmom trénovať thajský box a robiť mu reklamu

Oli: Aké krajiny by si chcela ešte navštíviť?

Alex: Chcem ísť veľmi na Antarktídu, aj keď nemám rada zimu. Tam to je úplne ako z iného sveta, chcem pozorovať tučniaky. Potom chcem ísť na najmenej pol roka do Austrálie a na Nový Zéland, potom do Peru, všetky ostrovy v Karibiku a mám aj niekoľko vysnívaných miest v Afrike.

Oli: Okrem blogovania máš však aj iné aktivity…

Alex: Mám ebook – Surová strava a cestovanie. Potom mám ďalší blog – Fit when traveling. Ja som sa už na vysokej škole venovala zdravej výžive a veľa ľudí sa ma aj pýta, ako si udržiavam kondičku a ako sa stravujem pri toľkom cestovaní. Je to iné, keď si doma a vieš, že môžeš ísť trikrát do týždňa do posilky. V ebooku nie sú len moje nápady a rady, ale aj názory ďalších cestovateľov a blogerov.

Oli: Ako sa teda stravuješ?

Alex: Väčšinou jem na raňajky a obed ovocie. Veľa ľudí tomu nerozumie, že je to vraj zložité, ale olúpať si banán alebo zahryznúť do jablka je oveľa jednoduchšie ako si pripravovať bagetu. Cestujem s čerstvým alebo sušeným ovocím.

Oli: Nemáš s tým problém v reštauráciách a hoteloch, kam ťa pozvú?

Alex: Na Slovensku s tým mám veľký problém, lebo vždy sa mi snažia nanútiť vyprážaný syr. Väčšinou im poviem, nech mi nakrájajú akúkoľvek zeleninu, ktorú majú. Ale v zahraničí, najmä v tropických štátoch nie je s ovocím žiadny problém. Keď niekam idem, tak im hovorím vopred, že nejem mäso a vyhýbam sa mliečnym výrobkom.

Oli: Ako dlho neješ mäso?

Alex: Červené mäso som nejdela skoro vôbec okolo 10 rokov, jedla som len kuracie mäso a rybu. Posledný rok a pol som sa snažila byť čo najviac iba na surovej veganskej strave. Ale priznávam, sem tam to poruším. Nechýba mi mlieko, nechýbajú mi jogurty, ale sem tam mi chýbajú syry. A sem tam mám chuť na niečo nezdravé ako je napríklad pizza. A pizza bez syra je dosť o ničom. (smiech) Alebo čokoláda. Keď som doma, tak si dám niekedy aj bryndzové halušky. Ale snažím sa tomu vyhýbať, lebo keď to poruším, tak to potom cítim na tele a energii.

Oli: Poznám niekoľko ľudí, ktorí sú na surovej strave a milujú ju, ale viem, že sú aj takí, ktorí to dosť kritizujú a tvrdia, že si musíš dávať pozor, aby telo dostalo všetky potrebné vitamíny.

Alex: Keď som prechádzala na surovú stravu, tak som o tom veľa čítala. Prišla som na to, že áno v surovej strave chýba najmä vitamín B12. Ale keď si to vieš doplniť, tak si to doplníš a stále je to lepšie ako jesť takú tú bežnú stravu. Mňa vždy pobaví, ako majú ľudia výhrady voči surovej strave a pritom majú minimálne desať chorôb. Ja nie som stopercentne na surovej strave, tak približne na 80 percent. Je to kvôli tomu, že nechcem byť extrémista, ale aj kvôli tomu, že si nechcem vyvodzovať pocit, že niečo nemôžem zjesť, keď mám na to chuť. Ale cítim sa veľmi dobre a zdravo a nikdy som sa necítila tak dobre ako na surovej strave.

Alex pri ľadovci Perito Moreno v Argentíne
Alex pri ľadovci Perito Moreno v Argentíne

 Oli: Ako sa udržiavas v kondičke? Športuješ?

Alex: Už viac ako dva a pol roka cvičím jogu. Začala som v Paname a Kostarike s rôznymi učiteľmi s vyše 20-ročnými skúsenosťami. Dokonca keď som doma, v Snine, tak učím jogu.

Oli: Aké sú Tvoje ďalšie plány?

Alex: Môj slovenský ebook Surová strava a cestovanie stále prekladám do angličtiny. A mám nápady aj na ďalšie ebooky. Niekoľko ľudí, nezávisle od seba, ma kontaktovalo, nech napíšem knihu o mojich vzťahoch na cestách. Dokončujem si aj kurz na poradcu zdravej výživy, čomu sa tiež čoskoro začnem viac venovať.

Oli: Ebook o vzťahoch? Ako je to teda so vzťahmi, keď tak veľa cestuješ?

Alex: Stačilo by, keby som odpovedala na to, či vôbec v reálnom živote je ľahké nájsť si dobrý vzťah. Ale som veľmi náročná na seba, a tým pádom som náročná na ostatných. Možno je to len moja výhovorka, prečo som stále sama. Ale doteraz, keď som stretla chlapov, ktorí boli úplne super, tak buď nemohli so mnou cestovať alebo nechceli. A ja som vždy doteraz uprednostnila cestovanie. Ale človek nikdy nevie, môže sa to zmeniť.

Oli: A blogeri?

Alex: S nejakými blogermi pokusy boli… (smiech) … a možno by to aj bolo reálne, lebo človek, ktorý necestuje a nebloguje, nevie, čo to blogovanie obnáša. Napríklad trávim veľa času na Facebooku, odpisujem na správy a podobne. Snažím sa odpisovať na všetky správy. Niekedy moji fanúšikovia ani nečakajú, že im odpíšem a potom sú v šoku. Berie to veľa času.

Oli: Ako je to inak so spoluprácou medzi blogermi a slovenskými hotelmi?

Alex: Kontaktovali ma už aj niektoré slovenské hotely, aj som tam bola, ale dosť je to na Slovensku ešte v plienkach. Akoby nevedeli, že najlepšia reklama je na internete, a hlavne, čo sa týka cestovného ruchu. Akoby to tí kompetentní nevedeli. Viem napríklad, že niektorí zahraniční blogeri sa snažili kontaktovať so Slovenskou agentúrou cestovného ruchu a bola to veľmi zlá spolupráca, neodpisovali im na e-maily. A napríklad podobná agentúra v Thajsku mňa pozvala na ten týždeň boxu. Možno by to fungovalo, keby sa blogeri kontaktovali priamo na hotely a cestovné kancelárie. Uvidíme. Viacerí blogeri mi navrhli, nech naplánujem nejaký blogerský výlet po Slovensku.

foto7
Alex počas tréningu v Bangkoku

Oli: Chcela by si žiť na Slovensku alebo stále niekam cestovať?

Alex: Možno by som chcela žiť na Slovensku viac ako doteraz vzhľadom na projekty, ktoré chcem rozbehnúť. Ale vždy by som chcela na pol roka niekam chodiť do exotiky.

Blog: http://www.crazysexyfuntraveler.com/ 
Facebook: Crazy Sexy Fun Traveler

Foto: Archív Alexandra Kováčová

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres