3.8 / 5
07/01/2015

Slovák, ktorý zachránil leteckú spoločnosť pred krachom


Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme! Každú stredu v premiére (repríza v sobotu) Oli Džupinková predstavuje Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Ďalšie tipy môžete posielať na dzupinkova@expres.sk.

Martin Sedlacký, člen predstavenstva a prevádzkový riaditeľ v leteckej spoločnosti airBaltic

Martin Sedlacký sa narodil vo Vranove nad Topľou, ale vyrastal v Prešove. Tam navštevoval Gymnázium J.A.Raymana. Potom odišiel do Prahy, kde študoval na Vysokej škole ekonomickej. V lete využil možnosť pracovať a cestovať v USA a vrámci jedného projektu študoval v Helsinkách. Počas posledného roka na výške už pracoval pre spoločnosť The Boston Consulting Group. Ostal tam 6 rokov a radil veľkým spoločnostiam. Boli to banky, poisťovne, energetické alebo telekomunikačné spoločnosti. Potom, ale dostal ponuku z Lotyšska, ktorú skoro odmietol. Nakoniec, posledné tri roky pracuje pre lotyšskú leteckú spoločnosť airBaltic, kde viac ako tisícke ľudí zachránil pracovné miesta a o svoje peniaze neprišli ani tí, ktorí mali kúpené letenky. V tejto spoločnosti je členom predstavenstva a prevádzkový riaditeľ.

Oli: Pracoval si už popri škole. V čom je to lepšie?

Martin: Určite je dobré pracovať popri škole. Človeka to posunie ďalej ako len samotná škola. Úroveň škôl v dnešnej dobe nie je taká, aby stačila. Neviem si predstaviť, aby niekto skončil vysokú školu a nemal žiadnu pracovnú skúsenosť.

Oli: Ako vyzerala Tvoja práca v spoločnosti The Boston Consulting Group?

Martin: Boston je zaujímavý tým, že je to síce jedna firma, ale každých pár mesiacov robíš pre iného klienta. Mal som pocit, že veľmi často mením prácu. A zaujímavé to bolo aj geograficky. Málokedy som bol na jednom mieste dlhšie ako pol roka. Začínal som na projekte v Prahe, bol som aj Bukurešti, Bratislave, Košiciach. Potom som išiel do Malajzie, kde som mal projekt v Kuala Lumpur a tri mesiace som bol aj v Singapúre. Táto firma robí poradenstvo pre najväčšie firmy – banky, poisťovne, energetické alebo telekomunikačné spoločnosti. Zostaví sa tím, ktorý svojimi skúsenosťami a schopnosťami najlepšie do seba zapadá a ten tím robí u klienta niekoľko mesiacov na veľmi špecifickom projekte.

Oli: Ako si sa dostal k takejto práci?

Martin: Bola to náhoda. Keď som bol posledný rok v Amerike, tak som rozmýšľal, že by som tam zostal pracovať. Poslal som niekoľko aplikácií do práce, ale nikto sa mi neozval, lebo v USA to bez MBA nie je vôbec ľahké. Vrátil som sa a už som mal v podstate dohodnutú inú prácu, keď mi zavolali, že by ma chceli vidieť a o dva týždne na to som tam začal pracovať.

Oli: Hovoril si, že si vždy pracoval na iných miestach. Aké boli Tvoje pracovné prostredia vrámci rôznych krajín?

Martin: Pracovné prostredia sú rôzne, ale vždy je to o ľuďoch. Najlepšie sa mi však pracovalo na Slovensku. Je to asi tou kultúrnou blízkosťou a predsa len, v tej slovenčine sa človek cíti najpohodlnejšie. Aj Amerika, aj Ázia sú zaujímavé, ale na tom Slovensku sa mi robilo najlepšie.

Oli: V Bostone si pracoval celkom dlho, 6 rokov, prečo si menil prácu?

Martin: Keď som sa vrátil z Ázie, tešil som sa na Prahu. Bol som tam asi dva týždne a potom mi zavolali, že v Rige je jedna aerolinka, ktorá potrebuje pomoc. Nevedeli, či budú pokračovať alebo to zatvoria. Najprv som povedal, že tam nejdem, potom sme sa dohodli, že to vezmem na sedem týždňov. A odišiel som pracovať ako konzultant pre airBaltic. Potom to bolo o dva mesiace dlhšie a nakoniec sme sa dohodli, že tam teda ostanem.

Martin Sedlacký na Scalaria Air Challenge
Martin Sedlacký na Scalaria Air Challenge

Oli: Čo bolo Tvojou úlohou?

Martin: Spoločnosť airBaltic bola vo veľmi zlej situácii. Každým dňom sa čakalo, či sa firma nezavrie. Tá úloha bola jasná – najskôr zistiť, či má firma šancu prežiť a ak áno, tak to dať dokopy. Bolo to riziko, ale o to viac to bolo zaujímavejšie.

Oli: Aký je postup pri takejto práci?

Martin: V podstate je to jednoduché. Prvý krok je, že sa treba pozrieť na peniaze, či má firma ešte nejakú hotovosť a má s čím pracvoať. Druhý krok je pozrieť sa na výkazy zisku a strát, to znamená odkiaľ má príjmy a aké náklady platí. A to sú dve najdôležitejšie veci, rýchlo pochopiť, aby som mal likviditu a aby som mal výnosy vyššie ako náklady. Hovorí sa to jednoducho, ale je to, samozrejme, o dosť ťažšie.

Oli: Tí, ktorí lietajú a kupujú si letenky, spoločnosť airBaltic poznajú. Ale priblíž, aká veľká je táto spoločnosť.

Martin: airBaltic ročne prepraví približne tri milióny cestujúcich, ten obrat je asi 350 miliónov eur ročne a počet zamestnancov je okolo 1100.

Oli: To znamená, že si zachránil pracovné miesta viac ako tisícke ľudí. To je fantastické!

Martin: Je to v podstate tak. Ale to nebol primárny účel. Človek je rád, že tie pracovné miesta ostali a ľudia sú stabilne zamestnaní. Ale prioritou bolo hlavne to, aby ľudia, ktorí si zakúpili letenky, o ne neprišli. Na Slovensku si možno každý pamätá SkyEurope, ja sám som mal kúpené letenky. A potom, keď letecká soločnosť skrachovala, tak to vôbec nebolo príjemné. Človek prišiel o to, čo do toho investoval. Takže by to malo oveľa väčší dopad celkovo, na celú krajinu, nielen na zamestnancov.

Oli: Teraz je to už v takom štádiu, že môžeme povedať, že airBaltic je už zachránená?

Martin: Je to pre mňa taký dobrý pocit, že môžem povedať, že minulý rok sme vykázali zisk. A dosť sme bavili aj o tom, či to tak bude aj pri rusko-ukrajinskej kríze, ale už teraz vieme povedať, že áno. Vykážeme zisk a ak budúci rok neprinesie niečo iné a tretí rok bude opäť so ziskom, tak môžem povedať, že misia splnená.

Martin pri predávaní cien proejktu AMBER
Martin pri predávaní cien proejktu AMBER

Oli: Aký má na Vás vplyv rusko-ukrajinská kríza?

Martin: Ten dopad je veľký. Už začiatkom roka 2014 sme prišli o veľa klientov, hlavne z Ruska. Je to priamy dopad, ale je tam aj nepriamy dopad. To znamená, že všetky letecké spoločnosti prišli o týchto cestujúcich a znižujú ceny, aby vyplnili voľné miesta, ktoré ostali po ruských zákazníkoch. Tým pádom sa akokeby znova dostala špirála novej cenovej vojny, čo samozrejme znižuje výnosy každej leteckej spoločnosti. S tým sme zápasili celý tento rok a v pol roku sme možno ešte neverili, že urobíme zisk. Ale vyzerá to tak, že aj vďaka lacnejšiemu palivu by to tak malo byť.

Oli: Kde všade lietate?

Martin: Momentálne lietame z Rigy 60 až 70 destinácií, hlavne v Európe. Začali sme lety z Talinu, Vilniusu a v budúcom roku plánujeme lietať aj z iných miest mimo baltských štátov, či už je to Nemecko alebo Dánsko.

Oli: A lietate už aj do Popradu…

Martin: Z Popradu lietame do Rigy a späť. Ide o let raz týždenne. Ale nie je to naša hlavná linka.

Oli: Čí to bol nápad? Ako vôbec vzniklo to, že si lotyšská letecká spoločnosť povedala, že poďme lietať do Popradu.

Martin: Bol to môj nápad. (smiech) Keď som prišiel do Rigy, tak sme sa pozreli, kde všade by sa dalo lietať. Keďže pochádzam z východného Slovenska, viem, aké je ťažké sa tam dostať. Napríklad, z Košíc operujú lety do Prahy a Viedne, tak by som bol rád, keby tam bolo ešte viac letov.

Oli: Také jednoduché. Bolo to drahé?

Martin: Každá nová linka je o financiách. Musí sa urobiť detailná simulácia výnosov a nákladov. To je úvodné rozhodnutie, či to vôbec má zmysel. V dnešnej dobe sa našťastie otvára veľa liniek, aj keď tam nie je ziskovosť, hlavne v zimnej sezóne. To pomohlo aj Popradu, že tých možností, kde využiť lietadlá v zime, je menej. Bola dôležitá úvodná kalkulácia a potom diskusie s partnermi či s letiskami na oboch stranách.

Oli: Kto o tom rozhoduje?

Martin: Štát sa väčšinou nezapája do nových liniek, väčšinou je to záležitosť medzi leteckou spoločnosťou a letiskom. Samozrejme, každá letecká spoločnosť platí letiskám rôzne poplatky.

Oli: Máte drahé letenky?

Martin: Tá priemerná cena jednosmernej letenky bola nastavená 55 eur, teda spiatočná 110 eur. Ale boli aj rôzne akcie a dá sa kúpiť letenka aj za 20 eur. Záleží na tom, ako je ten let vyťažený a či je nejaká promo akcia alebo nie.

Martin v Eurofighter Typhoon
Martin v Eurofighter Typhoon

Oli: Kto je Vašou najväčšou konkurenciou medzi leteckými spoločnosťami?

Martin: Sme niekde medzi. Naša konkurencia je určite Lufthansa, Turkish, Aeroflot, kde sa snažíme súťažiť s našou business class. Ale aj na druhej strane Ryanair, Wizz Air, Norwegian, kde potrebujeme súperiť cenou. Robí sa veľa promo akcií, aby si zákazníci vybrali radšej nás ako iných.

Oli: Ty by si mohol radiť akejkoľvek firme, ktorá má problémy alebo máš nejaké špeciálne zameranie?

Martin: To je krása toho poradenstva. Človek si po čase začne uvedomovať, že aj keď sú to rôzne odbory, tak tie firmy majú veľmi veľa spoločného. Nedá sa hovoriť o nejakej hĺbkovej znalosti, ale na tej vysokej úrovni, keď človek pochopí štruktúru výnosov, nákladov a ako tá firma funguje, myslím si, že sa dá veľmi rýchlo pochopiť akákoľvek firma.

Oli: Aký je život v Rige?

Martin: V Rige je taký dvojtvárny život. V lete je úplne super, a v zime je veľmi chladný. Ale Riga je také malé milé mesto na život. Samozrejme toho času cez týždeň nie je veľmi veľa, keď mám aj nejaké pracovné večere.

Oli: Tráviš veľa času vo vzduchu alebo to poradenstvo je taká kacelárska robota?

Martin: Tohto roku boli asi iba dva týždne, keď som niekde nelietal. Ale ja mám lietanie rád. Horšie to je v tom zmysle, ak mám veľa letov a k nim ešte diaľkové, ako Čína, Japonsko, tak potom to už unavuje. Ale mám túto prácu rád. Nie je to úplne ľahké, pokiaľ je človek vkuse v pohybe. Či už sa bavíme o partnerskom vzťahu, rodine a kamarátoch. Na druhej strane, človek má možnosť spoznať oveľa viac ľudí a nové kultúry. Je to také niečo, čo treba vedieť dobre balancovať. Zatiaľ sa to ako tak darí, ale určite to nie je na spokojný rodinný život. Určite aj u mňa príde koniec lietania každý týždeň a budem musieť ostať na jednom mieste dlhšie. Ale myslím si, že je to prirodzený vývoj.

Oli: Rozmýšľal si aj o tom, že existuje na trhu nejaká firma, ktorej by si chcel radiť?

Martin: Neviem čo sa stalo, ale po tridsiatke nastal u mňa zlom. Predtým som stále rozmýšľal, čo by som chcel robiť. Momentálne je skôr pre mňa prioritou, kde by som chcel žiť. To znamená, v akom prostredí, čo sa týka klimatických podmienok a ľudí okolo. Tá práca bude druhoradou, pretože v každej krajine a na každom mieste na zemi sú určite zaujímavé pracovné príležitosti. Chcel by som žiť určite v teple. Či už sa bavíme o juhovýchodnej Ázii alebo v Afrike, prípadne Oceánia. to sú oblasti, po ktorých sa budem pozerať po odchode z Rigy.

Oli: A čo tak návrat na Slovensko?

Martin: Ale áno. Všetci hovoria o globálnom otepľovaní, tak sa teším, že sa oteplí aj u nás.

Oli: V tom prípade si zariadiš ešte nejaké linky z Košíc a Popradu a môžeš lietať kdekoľvek. :)

Martin: Jasné. Lietadlá lietajú, takže verím, že sa leteckým spoločnostiam bude dariť a lety budú všade. Verím, že aj z východného Slovenska.

Martin na vianočnom večierku airBaltic
Martin na vianočnom večierku airBaltic

Oli: To je už aj o podpore cestovného ruchu na Slovensku. Ako poradca by si čo odporučil tým, ktorí sa tomu venujú? Čo by sme mali ako krajina zlepšiť?

Martin: Cestovný ruch je z môjho pohľadu veľmi dôležitý. Slovensko je momentálne skôr taká montovňa. Máme tam automobilky a pár nejakých fabrík, ale to určite bude čím ďalej lacnejšie robiť v Ázii alebo v Afrike. Musíme sa pozrieť na to, na aký sektor sa budeme spoliehať. Máme krásnu krajinu, je veľa príležitostí zobrať turistov nielen zo západnej Európy, ale aj z Ruska a Ázie. Ale na tom nám chýba infraštruktúra. Tých pár hotelov a diaľníc nám nepomôže. Veľké mínus je aj to, že nemáme žiadnu aerolinku. A na tom by sme mali pracovať viac. Každý turista, ktorý príde do krajiny, utratí peniaze, ktoré idú do ekonomiky, tým pádom sa zvyšuje zamestnanosť a všetky vedľajšie pozitívne vplyvy. Aj z toho hľadiska by som znížil počet diskusií a skrátil ich čas a venoval by som dosť značné úsilie tomu, ako prilákať zahraničných turistov na Slovensko. Myslím si, že u nás je veľmi veľa schopných ľudí, ktoré nepotrebujú rady od niekoho iného, ale nevedia sami o sebe pohnúť s vecami. A to musí ísť z tých najvyšších miest. Ja sa síce v politike nevidím, ale keby som mal poradiť jednu vec našim kľúčovým predstaviteľom, tak aby sa zamysleli nad tým, kam Slovensko smeruje a kde bude o 20 alebo 50 rokov.

Oli: Chýba Ti Slovensko?

Martin: Zo Slovenska som odišiel pred pätnástimi rokmi a odvtedy som na Slovensku iba niekoľkokrát do roka. Slovensko ako krajina mi chýba, ale najviac mi chýba asi ten pocit domova. Keď idem po ulici a všetci hovoria po slovensky, tiež v reštaurácii a podobne. Cítim sa super aj v Prahe aj v Rige, ale je to iné.

Oli: Vnímaš nejaké rozdiely medzi ľuďmi na Slovensku a Lotyšsku?

Martin: Myslím si, že najväčší rozdiel medzi nimi je v prístupe ku každodennému životu. Slováci sú podľa mňa viac materiálne založení. Každý premýšľa o tom, aké má auto, v akom dome býva a aké má na sebe značky. Tí ľudia v Škandinávii, aj v tých baltských štátoch sa skôr pozerajú na to, ako kvalitne žijú. Či majú zdravý vzduch, akú kvalitu má jedlo, chodia športovať. Je to zaujímavý, ale celkom príjemný rozdiel.

Oli: Keď toľko veľa lietaš, kde si ešte nebol a chcel by si?

Martin: Je kopec miest, kde som nebol a kam sa ešte teším. V podstate mi chýba celá rovníková Afrika, Južná Amerika. To sú dve oblasti, ktoré mám na svojom zozname.

Foto: Archív Martin Sedlacký

#olidzupi

aplikacie Rádia Expres