Denis Bango aka Fvck_Kvlt: Rok a pol som nevedel, či vôbec existujem

Milujete inšpiratívne rozhovory, ktoré sa nekĺžu iba po povrchu? Máte radi aj nevšedné témy, ktoré vedia rozpútať spoločenskú debatu? Filip Jánošík Lehotský vám v podcaste Hľadá sa človečina priblíži rôzne príbehy. Vyspovedá aj známe osobnosti, ktoré porozprávajú neraz o osobných prehrách nad životom, o ľudskosti, o návratoch k zdravým medziľudským vzťahom, o stretnutiach so smrťou či o otázkach viery a hodnôt. Stačí byť spolu, otvorene sa rozprávať a počúvať sa – nech je ľudskosť virálna!

Rovnako ako samotná spoločenská hra čLOVEčina, aj podcast prináša množstvo zábavy a vtipných momentov, zároveň však ide do hĺbky, posúva hranice a núti poslucháčov premýšľať.

V najnovšej epizóde sa Filip Jánošík Lehotský rozprával s Denisom Bangom, slovenským klaviristom a punkáčom. Denis ovládol hip-hopový underground a v posledných rokoch sa stal nezameniteľnou postavou na slovenskej hudobnej scéne a vraj je umelcom 21. storočia.

Mladí ho poznajú ako umelca, ktorý svojimi koncertmi dokáže spájať rozdielne svety. Zatiaľ čo jeho hudba spočiatku oslovovala primárne Gen Z, v súčasnosti dokáže zaujať všetky vekové kategórie.

Keď je na pódiu, tak sa mení – publikum si dokáže získať svojou energiou. Lenže za tým všetkým je človek, ktorý vie byť tichý, citlivý a vnímavý. Vo svojom umení a živote sa vyrovnáva s osobnými démonmi, ako sú pochybnosti o sebe a paralyzujúce úzkosti. Počas rozhovoru, ktorý mal s Filipom, bolo jasné, že v ňom nespočíva len neúprosné sebavedomie, ale aj boj, ktorý má každý z nás voči svojim vnútorným výzvam.

Boj so sebou a cesta k seba akceptácii

„Bojoval som s pocitom, že musím byť vždy dokonalý a myslel som si, že zakaždým musím byť nad vecou,“ hovorí o svojej ceste k vlastnej akceptácii a zbaveniu sa sebaklamov. Tento zápas s vlastnými pochybnosťami ho sprevádza doteraz, ale aj v ťažkých chvíľach sa z toho dokáže dostať a pokračovať v tom, čo miluje.

„Zistil som, že nie je nič zlé na tom, že si niekedy slabý, že nie vždy vieš, čo robiť. To ma vlastne nakoplo. Keď som si to uvedomil, začal som to prijímať a začal som sa vyrovnávať s tým, čo ma trápi,“ priznáva sa k tomu, ako sa naučil otvoriť svoje srdce a vyjsť zo svojho starého, seba pohŕdajúceho myslenia.

Spojenie generácií a hudba ako životná filozofia

V súčasnosti sa umelec nachádza v období, kedy sa cíti pohodlne v tom, čo robí, aj keď stále bojuje s úzkosťami. Hudba je jeho útočiskom, no práve v tých najzraniteľnejších momentoch zistil, že najdôležitejšie je niečo, čo si málokto dokáže priznať: „Keď sa staneš človekom, ktorý v ničom nevidí problém a je jednoducho pevný, tak sa skutočne stratíš a strácaš aj samého seba,“ dodáva.

A hoci sa často na scénu dostáva s pocitom neistoty, s myšlienkami na to, čo všetko by sa mohlo pokaziť, diváci ho na jeho koncertoch stále viac prijímajú. Tvrdí, že dnes je to už o tom, že jeho koncerty spájajú ľudí všetkých vekových kategórií. Napriek všetkým výzvam, ktoré sa počas jeho kariéry objavili, sa Denis nezastavil. Vie, že nie je nezničiteľný, že má svoje limity, ale vo svojom umení hľadá stále nové možnosti, ako sa vyjadriť, ako sa sám pred sebou vyrovnať s tými chvíľami, ktoré ho občas porazia.

Spolupráca
Zdroj náhľadovej fotografie: Archív Rádio Expres