Rodičia, ktorí prišli o svoje dieťatko, zostávajú v spleti smútku. Ako pomôcť osirelým rodičom?

Strata dieťaťa paralyzuje celý život. Čo robiť v prvých dňoch nevie nikto. Je tu však pomocná ruka, ktorá vás môže týmto neuveriteľne ťažkým životným období previesť láskavo, s porozumením a s dostatočným priestorom na vaše emócie. Lucia Kubíny je jednou z členiek občianskeho združenia Tanana, ktoré pomáha osirelým rodičom preniesť sa traumou a nájsť porozumenie v sebe samom.

V rozhovore sa dozviete, že, aj dieťa, ktoré zomrelo v prenatálnom období, môžete dôstojne pochovať. Lucia zároveň objasňuje, že bez ohľadu na to, kedy ste o dieťatko prišli, ste legitímnym rodičom. Tiež dáva do pozornosti, že len vy sami môžete rozhodovať o tom, do akej miery sa chcete konfrontovať s vašou bolesťou. V rozhovore s Viky Havránek sa tiež dozviete, ako je slovenské zdravotníctvo pripravené na pôrod dieťaťa, ktoré zomrelo v tele matky.

Strata dieťaťa počas tehotenstva alebo krátko po pôrode je rana, ktorá sa nikdy úplne nezahojí. Je to bolesť, ktorú nemožno porovnať s ničím iným. Rodičia, ktorí stratili svoje dieťa, zostávajú sami v spleti smútku, nerozumenia a častokrát aj spoločenského mlčania. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí im podávajú pomocnú ruku – ponúkajú pochopenie, sprevádzanie a nádej, že ich skúsenosť nebude len zametená pod koberec.

Spoločnosť často nerozumie

„V živote človeka je liečivý element, keď si uvedomí, že netreba mať na všetko názor a netreba všetkému rozumieť,“ hovorí odborníčka, ktorá sa venujú podpore osirelých rodičov. Niektoré odpovede možno nikdy neprídu a napriek tomu je dôležité byť prítomný s otázkami – umožniť rodičom prejsť si svojou vlastnou cestou spracovania bolesti bez zbytočných očakávaní.

Mnohí rodičia sa cítia nepochopení. Smrť dieťaťa je tabuizovaná téma a mnohokrát aj ich blízki netušia, ako s nimi o tejto téme hovoriť. V takýchto prípadoch je tu OZ Tanata, ktorá osirelým rodičom podáva pomocnú ruku.

zaznieva z občianskeho združenia Tanana, ktoré sa venuje podpore tých, ktorí svoje deti nenosia v náručí, ale v srdci. Práve informovanosť a osveta môžu pomôcť prelomiť ticho a nevedomosť, ktoré ešte viac prehlbujú bolesť osirelých rodičov. „Našim cieľom je, aby v prvých momentoch, kedy sa rodičia dozvedia o úmrtí ich bábätka, mali potrebné informácie, dôstojné podmienky a aby vedeli, že nie sú sami. Na ich dlhodobej ceste smútenia ich chceme podporiť sprostredkovaním odborníkov špecializovaných na takéto situácie a poskytnúť im konzultácie,“ píše sa na ich webe na úvodnej stránke.

Ako pomôcť? Byť prítomný a nechať rodičov, aby vedome spracovali svoj smútok

Ako môžeme pomôcť ženám v týchto chvíľach? Ako byť pevným a bezpečným prístavom, keď sa celý ich svet rozpadá? Aj malé kroky môžu mať zásadný význam – vypočuť ich, neponúkať prázdne frázy, ale len byť prítomní. Je obrovský rozdiel, keď sa rodičia rozhodnú vedome spracovať svoj smútok, než keď sú dotlačení spoločenskou neochotou o tejto téme hovoriť.

Lucia Kubíny pomáha rodičom pochopiť, že aj dieťa, ktoré zomrelo v prenatálnom období, si zaslúži dôstojnú rozlúčku. Často sa stretávajú s otázkou: „Som vôbec rodič, ak som svoje dieťa nemala možnosť vychovávať?“ Odpoveď je jednoznačná – áno, ste. Strata dieťaťa vás nerobí (ne)rodičom. Spoločnosť však na tento fakt často zabúda a namiesto pochopenia ponúka len rýchle rady, ako „ísť ďalej“.

Zdroj náhľadovej fotografie: Adobe Stock