28/10/2024

Etnológ Uhrín: Z kresťanského pohľadu môže byť Halloween vnímaný ako oslava smrti alebo diabla

Obdobie sviatku Všetkých svätých nás prirodzene pozýva na cintoríny za našimi blízkymi. Prečo tam ale chodíme? Prečo tam chodili naši predkovia a ako sa zmenila dušičková výzdoba po tom, čo padol na Slovensku socializmus? Etnológ Michal Uhrín sa zaoberá našimi zvykmi a rituálmi vo svojej vedeckej činnosti a spoločne s Viki Havránek debatovali o našich tradíciách, čo im predchádzalo a ako náš bežný život ovplyvňuje pohľad na svet a to, čo príde po smrti.

Rozoberali taktiež pohrebné rituály pred tým, než sa v 70. rokoch začali stavať domy smútku a nebožtíci zostávali doma až do pohrebu. V novej epizóde podcastu A čo potom ? sa okrem výskumného pohľadu na posmrtnú vieru dozviete aj tom, čo ovplyvňuje naše zážitky s duchmi.

Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.

Michal Uhrín prezradil, že smrť je moment v živote, ktorý čaká každého z nás. Zároveň aj prezradil, čo je etnológia. Ide o skúmanie kultúr celého sveta, priblížil. Prečo sa však bavíme zároveň o smrti a o etnológii, môže každá kultúra vnímať smrť inak?

„Každá kultúra konceptualizuje smrť odlišným spôsobom. A samozrejme, nájdeme nejaké spoločné črty naprieč kultúrami či náboženstvami sveta. A nájdeme potom nejaké špecifické prvky, ktoré sú charakteristické možno pre konkrétnu kultúru, konkrétnu spoločnosť,“ priblížil, prečo tieto dva pojmy idú ruka v ruke. Viki Havránek preto ďalej zaujímalo, aká je spoločnosť a kultúra, v ktorej žijeme my, Slováci.

„Ak sa bavíme o prostredí Slovenska, tak u nás je veľmi silný vplyv kresťanského náboženstva. Samozrejme, že nemôžeme pozabudnúť ani na obdobie socializmu, kde sa do istej miery ten náboženský život potieral,“ povedal a dodal, že z jeho pohľadu sú na Slovensku dve veľké dominantné koncepcie týkajúce sa smrti.

Prvá vychádza z kresťanského a iných náboženstiev a tá druhá, dá sa povedať nenáboženská, vníma smrť ako definitívny koniec. „Táto považuje biologickú smrť aj za koniec vyšších kognitívnych funkcií, koniec mysle a uvažovania,“ hovorí etnológ Michal Uhrín o dvoch dominantných pohľadoch na smrť, ktoré poznáme v našej spoločnosti. Nie sú však jediné. „Samozrejme, nájdeme aj rôzne množstvo menších náboženských hnutí, nových náboženských hnutí či nových trendov, ktoré prenikajú zo zahraničia a z iných náboženstiev ako aj kresťanstvo, ktoré sa tu tiež udomácnené, ale netvoria dominantnú zložku predstáv,“ uzatvára.

Reč však bola aj o tom, ako vo všeobecnosti vnímame smrť. „Smrť dnes vnímame inak, ako kedysi. Na jednej strane je to taký paradox – v médiách je tej smrti pomerne veľa, ale osobný vzťah ľudí k mŕtvym, k smrti sa zmenil. Stabuizoval sa,“ prezradil. Vzhľadom na to, že sa 31. október spája s Halloweenom, sviatkom, ktorý je populárny najmä na západe, reč bola aj o tom, ako je vnímaný z kresťanského pohľadu.

„Z kresťanského hľadiska môže byť Halloween vnímaný ako oslava smrti alebo oslava nie Boha ale naopak, diabla,“ priblížil. V rozhovore prezradil, že Halloween je pre rodičov a starých rodičov neprirodzený, pretože kedysi ho nepoznali. „Halloween v takej forme, ako ho poznáme dnes, začal ku nám prenikať niekedy koncom 90. rokov,“ povedal a zároveň objasnil, prečo ho staršie generácie vnímajú ako „zlý“.

Je potrebné si uvedomiť, že ak 60 rokov slávite Dušičky istým spôsobom, a odrazu príde iná oslava smrti, je prirodzené, že to vnímate ako nevyhovujúce a niečo, čo do tejto kultúry nepatrí, povedal Michal Uhrín. A to najmä preto, že z kresťanského pohľadu sa smrť neuctieva bujarou oslavou, ale skôr tichým smútením, rozzímaním či modlitbou, dodal.