06/02/2014

Neslávny olympijský odlet a slávny kanadský prílet


soci nadpis

V živote som nezažil pohodovejší odlet na služobnú cestu ako v stredu. Možno preto, že som tentoraz neodlietal z rakúskeho, ale nášho hlavného mesta, takže moja letenka bolo namiesto tradičného „SCHWECHAT“ označená „M R STEFANIK“. A práve Štefánik vo verzii mramorovej busty bol mojím jediným spoločníkom v krásnej novučičkej hale, kam som dorazil s trojhodinovým predstihom. A ešte upratovačka, ktorá práve vytierala už aj tak dosť vyleštenú podlahu parádnej odletovej budovy. Takže vynovené letisko by sme už mali. Už chýba len využívať ho. Ďalší let po tom mojom nasledoval po šiestich hodinách! Aspoň tú čistú podlahu nikto nepošliape. Ani ja som nechcel, tak som si na dve a trištvrte hodiny sadol na kávu. Nebolo kam a ani prečo sa ponáhľať. Keďže som bol v celom areáli sám, čakal som, že ma príde vyzdvihnúť osobne kapitán lietadla. No, lietadla… lietadielka. No lietadielka… takého ruského „samaljota“ s kapacitou 50 ľudí. Bolo nás na palube 17. Let do Moskvy trval presne tak dlho ako kávička u Štefánika. Pobavila návšteva toalety, kde boli v umývadle naukladané do pyramídy vlhké obrúsky na utretie rúk, pretože hygiena musí byť, aj keď voda netečie. Po prílete do Moskvy si dobrovoľníci odchytávali nabok všetkých olympionikov, aby ich nasmerovali na najbližší let do Soči. Hádajte koľko ich bolo z Bratislavy? Nevadilo mi to, veď na individuálny prístup som si už zvykol. A tak som, ako jediný v spoločnosti piatich pekných Rusiek v olympijských šušťákoch, absolvoval príjemnú okružnú prehliadku letiska Moskva – Vnukovo. Letuška na trase do Soči už taká pekná nebola. Vlastne to ani nebola letuška, ale jej mužský ekvivalent (ako sa to povie spisovne?), ktorý vyzeral ako Ovečkin. Ak to bol marketingový ťah ruských organizátorov vyberať na olympijské linky dvojníkov slávnych športovcov, oceňujem. Škoda len, že som nechytil lietadlo s Kurnikovovou alebo Isinbajevovou. Namiesto toho sedel cez uličku chlapík, ktorý nápadne pripomínal Rasputina a ja som celý čas premýšľal, či mu v rámci prísnych protiteroristických prehliadok dobre prečesali aj jeho košatú bradu. Asi tam nič neskrýval, pretože sme napokon o polnoci miestneho času (v Soči je o tri hodiny viac) bezpečne pristáli na olympijskej ruskej hrude. Od Čierneho mora fúkol slabý vetrík, keď som si obliekol teplákovú bundu s kanadskými znakmi – darček z olympiády vo Vancouvri s javorovým listom na ramene a na hrudi. A keďže reportér v teréne musí byť v správnej chvíli na správnom mieste, cestou k východu som sa úplnou náhodou priplietol medzi členov kanadskej výpravy, ktorá práve priletela zo zámoria. Otvorili sa veľké dvere príletovej haly a ja som sa ocitol vo svetle reflektorov medzi kamerami a mikrofónmi kanadských televíznych štábov. Zopár jednoduchých fráz snáď s mojou angličtinou hravo zvládnem. Tomu hovorím olympijské privítanie!

Bratislavské letisko dva dni pred olympiádou praskalo vo švíkoch
Bratislavské letisko dva dni pred olympiádou praskalo vo švíkoch
Môj (takmer) súkromný „samaljot“ je síce malý...
Môj (takmer) súkromný „samaljot“ je síce malý…
... ale čistý
… ale čistý
Klobúk dole, ako sa o mňa postarali na letisku v Moskve
Klobúk dole, ako sa o mňa postarali na letisku v Moskve
Olympijské poznámky počas letu
Olympijské poznámky počas letu
Torzo kanadskej výpravy, ktorej som skrížil cestu a ktorá skrížila cestu mne
Torzo kanadskej výpravy, ktorej som skrížil cestu a ktorá skrížila cestu mne
Vďaka tejto bunde som celkom zapadol
Vďaka tejto bunde som celkom zapadol
Priamo na letisku v Soči som sa však akreditoval už ako Slovák
Priamo na letisku v Soči som sa však akreditoval už ako Slovák
Môj „čumajdán“ to prežil, no mal na mále
Môj „čumajdán“ to prežil, no mal na mále
Prvé (ne)olympijské privítanie
Prvé (ne)olympijské privítanie

Za našich, za našich! (LIVE)

Odporúčame

aplikacie Rádia Expres