12/02/2014

Olympijský denník


OLYMPUS DIGITAL CAMERA

7:00. Zvoní budík. Zdá sa mi, že to trochu preháňa, pretože doma je o tri hodiny menej. Nebudem predsa vstávať o štvrtej. 9:00. Na druhý pokus už musím vyskočiť z postele, pretože ma čaká dlhý a ťažký deň, ktorý sa začína ranným telefonátom do živého vysielania. Dovtedy sa stihnem aj najesť. Predstavte si, že aj v Rusku sa švédske stoly volajú švédske stoly a vajce nie je ruské vajce, ale obyčajné volské oko. Na raňajkách si v novinárskej dedine dávajú záležať – pripravujú ich od piatej do dvanástej a ponuka je naozaj bohatá. Od klasických syrov a šuniek, cez všelijaké pomazánky, šaláty, ovocie, zelenina, palacinky a dokonca aj polievka, kuracie mäso a zemiakový šalát. Volá Ďuro z Hemendexu a dohadujeme si témy, o ktorých sa budeme baviť. Jeho obľúbené: túlavý pes Zahraj, ruská kráska Irina, slovenská kráska Nasťa a Jágr. Naživo telefonujeme krátko po ôsmej a zasa som vraj bol príliš dlhý a ukecaný. Zvyšok dňa však budem väčšinou ticho, ak na potulkách nestretnem niekoho z našej výpravy. Aspoň do rádia sa môžem trochu vyrozprávať. Vyrážam z hotela s batohom na hory, v ktorom mám plnú výbavu: laptop, mikrofón, nahrávač, fotoaparát, všetky potrebné nabíjačky, káble, brožúru o našej výprave, zápisník, prázdnu fľašu na vodu, mandarinku, šál, čiapku, šál, rukavice… a viac sa mi tam už fakt nezmestí. Každý deň na chrbte takých päť kíl a päť olympijských kruhov otlačených na ramenách. Aby sa mi lepšie kráčalo, v celom areáli hrá cez amplióny rezká pochodová hudba. Na improvizovaných pódiách medzi obytnými blokmi vystupujú miestni umelci, no v hľadisku sa dajú ľudia spočítať na prstoch oboch rúk. Ranná idylka. Čakám na novinársky autobus (MT3), ktorý ma odvezie z hotela v oblasti „Jekaterinskij kvartál“ do Olympijského parku. Trvá to necelú polhodinu a zastavujeme pred obrovským hlavným tlačovým strediskom. To funguje nonstop a novinári tam niekedy trávia naozaj 24 hodín. Keď sa unavia, jednoducho zložia hlavu na stôl a tri-štyri hodinky pospia, aby nestrácali čas cestovaním. Dnes tu padol svetový rekord v počte športových hviezd na jednej tlačovke. Rusi nahnali za vrch stola kompletný hokejový tím na čele s Ovečkinom, Malkinom, Dacjukom a Kovaľčukom. Otázky padali aj v angličtine a veľa hráčov využilo slúchadlá s prekladom. Aj búrlivák Radulov, ktorého to bavilo len chvíľu. Potom slúchadlá odložil, hral sa s mobilom a špáral sa v nose. Cez obed som si stihol vybaviť ruské telefónne číslo, takže už ma majú v hrsti. Keď mi teraz niekto volá zo Slovenska, na displeji sa objaví názov vždy iného ruského mesta. Po Moskve a St. Peterburgu momentálne moje hovory prebral Volgograd. Pozdravujem. Obed už nestíham (aj tak sú porcie malé, drahé a plastikové) a utekám na autobusové nástupište, odkiaľ novinárov rozvážajú na jednotlivé športoviská. Mňa čaká najdlhšia cesta do horského komplexu Červená Poľana. Autobusom (MT10) to trvá takmer hodinu, no po príchode do mestečka Gorkij zďaleka nemám vyhraté. Toto je len východiskový bod k vysokohorským strediskám. Ďalší prestup, ďalší autobus (MT18), ktorý ma po desiatich minútach priblíži k lanovke. Kabínka ide asi pätnásť minút strmým svahom a hore sa konečne začína ukazovať sneh. Aha, veď som na zimnej olympiáde. Hľadám Lauru, teda bežecký a biatlonový areál, no teším sa predčasne. Nasadnúť musím do ďalšieho minibusu, tentoraz bez označenia, ktorý ma vysadí priamo pri štadióne. Po vyše dvoch hodinách som unavený a spotený konečne v cieli. A Kuzminová na štarte!

Ruské vajce zatiaľ na raňajky nebolo ani raz
Ruské vajce zatiaľ na raňajky nebolo ani raz
Ruské hokejový hviezdy za jedným stolom – Radulova (druhý sprava so slúchadlami) to ešte bavilo
Ruské hokejový hviezdy za jedným stolom – Radulova (druhý sprava so slúchadlami) to ešte bavilo
Tu už nie, slúchadlá zložil a pred stovkami novinárov zvládol tlačovku s prstom v nose
Tu už nie, slúchadlá zložil a pred stovkami novinárov zvládol tlačovku s prstom v nose
Horské tlačovke stredisko Gorkij
Horské tlačové stredisko Gorkij
Vyzerá to, že sa ženy nerady fotia, no v skutočnosti dáma v kabínkovej lanovke zadriemala
Vyzerá to, že sa ženy nerady fotia, no v skutočnosti dáma v kabínkovej lanovke zadriemala
Laura – môj cieľ, Kuzminovej štart
Laura – môj cieľ, Kuzminovej štart

Odporúčame

aplikacie Rádia Expres