Ako sa rýchlo stratiť z pódia. Poznáte geniálny Vichr z hor?

„Najväčším svetovým spisovateľom, vynálezcom, maliarom, fyzikom, lyžiarom a filozofom za posledných sto rokov bol český velikán Jára Cimrman. Môžeme o tom viesť spory, môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo sa proti tomu dá robiť,“ hovorí staručká sprievodkyňa v liptákovskom Múzeu peria.

Po Cimrmanovom osude, ktorého stopy končia práve v Liptákove, pátra aj divadelný vedec (Josef Abrhám, 81), ktorý na meno tohto neznámeho dramatika narazil počas svojho štúdia. Majstrove hry museli byť prinajmenšom zvláštne. Žiadna z nich totiž neprežila premiéru. Viete, o kom je reč?

Malá obec, veľký človek

Tento článok je pre naozajstných fajnšmekrov. Vyberieme sa spolu do Pacova na Pelhřimovsku. Hra Járy Cimrmana Hodina pravdy, v závere ktorej sa hlavný hrdina dozvedel hroznú pravdu, že svojho syna mylne považoval za svojho otca, mala v roku 1911 neslávnu premiéru práve v Pacove. Dôkazom toho je film Jára Cimrman ležící, spící.

Mesto si túto udalosť dodnes pripomína jednou putovnou pamätnou doskou a niekoľkými malými doštičkami v uliciach. Dosku odhalil v júli roku 1995 Ladislav Smoljak a podľa pôvodného zámeru Cimrmanových priaznivcov mala byť doska každý rok premiestnená na iný dom v Pacove. Nezabudnuteľná scéna, v ktorej prefíkaní herci opustia javisko, aby ich miestni nezlynčovali je legendárna, poďte si ju pripomenúť…

Našli sme dokonca kompletný scenár, môžete si ho prejsť s nami. Uvádzame v pôvodnom znení. Bez titulkov…

Oponár zatočí kľukou a za hercami sa zavrie opona

V publiku sa rozhostí nechápajúce ticho. Ľudia nemôžu uveriť, že to je všetko, čo im divadelná spoločnosť za ich peniaze ponúkla. Cimrman a celá jeho družina napäto počúvajú za oponou, či ticho nevyústi v potlesk alebo obvyklé prejavy nesúhlasu. Ozve sa reptanie a prvé hvízdnutie. Na oponu dopadne prázdny polliter. Oči hercov sa uprú na Cimrmana a ten rezignovane prikývne.

„Vichr z hor!“, zakričí jeden z hercov

Karla (pateticky): „Co se to děje?“

Švagr: „Zvedá se hrozný vítr!“

Otec: „To je proslulý vichr z hor. Naposledy tu byl před sto lety. Dědeček mi o tom vyprávěl!“

Teta: „Držte se pevně, nebo nás to odnese!“

Matka: „Podívejte, Karlu už odnáší vítr. Chyťte ji někdo!“

(Každý sa drží nejakého predmetu či kulisy. Karla, ktorá sa držala stoličky, neumelo predstiera, že stoličku neodnáša, ale že je aj so stoličkou vetrom odnášaná. Nakoniec zmizne so stoličkou v zákulisí.)

Tomáš: „Podívejte se, tatínek a maminka, vlastně syn a babička z otcovy strany – také nemohou větru odolat!“

(Otec s matkou rovnakým spôsobom odnesú stôl.)

Teta: „Pomoc! Už nemohu! Docházejí mi síly!“ (Skláňa sa teta ku kulise stromu, odšróbuje ju a odbehne s ňou do zákulisia.)

Zvyšok scénky nájdete na tomto linku. Zabavte sa!

Zdroj náhľadovej fotografie: Youtube