15/02/2024

V českej klasike o vodníkoch museli hercom ohrievať vodu

Fantastickú komédiu o láske mladej vodníckej slečny Jany k nesmelému právnikovi natočil Václav Vorlíček v roku 1974. Ukázal nám hneď niekoľko spôsobov, ako sa z vodníka môže stať človek. Či už je to transfúzia, krvavá tlačenka alebo milostný akt s bežným smrteľníkom, všetky boli vo filme bohato využité. Klasika pre celú rodinu tento rok oslavuje päťdesiatku, tak sme sa pozreli na pár zaujímavostí, o ktorých píše aj filmový portál csfd.cz.

Libuša Šafránková odohrala celý film v parochni, len v poslednom zábere, kedy ide ako matka s dieťaťom, má svoje vlasy.
Počas podávania inzerátu je na stene vidieť plagát s Karlom Gottom .
Bazén ktorý v ateliéroch postavili pre podvodné scény, mal na konci voľný priestor s prepadom vody a architekt postavil dekoráciu pivnice tak, aby Jaromír Hanzlík šiel do vody a Miloš Kopecký do sucha. Kamera všetko snímala v rovine hladiny, čím sa stratil pri správnom nasvietení rozdiel medzi suchou a mokrou polovicou schodiska.
Točilo sa aj v skutočnej márnici.
Pred domom Vodičkových potrebovali podľa scenára trávnik na kosenie, ale ulica bola v skutočnosti celá vydláždená. Rekvizitári preto museli nakopať hrubú vrstvu zeminy aj z trávou a rozložiť po ulici, ktorú následne niekoľko dní zalievali, aby nezvädla a vyzerala prirodzene.
Vltava v čase natáčania mala asi 9 stupňov, a preto režisér Václav Vorlíček v scéne, kde Eva Vodičková skočí z lodičky do vody a následne sa objaví vo dverách domu, použil neherečku, pretekárku v plávaní podobnej postavy. Obliekli ju do rovnakých šiat, rovnako ju učesali a jedinou ho podmienkou bolo, že sa nesmela pozrieť do kamery.
Voda, do ktorej herci vchádzali, bola vždy ohriata, aby sa nevystavili prechladnutiu.
Aby sa nafúkol sifón pod umývadlom, do ktorého vošiel pán Wassermann, bola použitá na strieborno natretá duša z futbalového lopty. Miloš Kopecký doň vchádza dekoráciou vrchného rámu umývadla a následne sa šmykľavkou zvezie mimo záberu.