Práve hráme

24/08/2022

Kodaň splnila svoj plán uhlíkovej neutrality na 80 %. Čo bráni našim obciam a mestám?


Kodaň chcela byť do roku 2025 prvým hlavným mestom na svete, ktoré bude 100% uhlíkovo neutrálne. Tento cieľ si posunula o dva roky. Ako sú na tom naše samosprávy? V čom potrebujeme najviac zabrať? Pýta sa Soňa Juriková.

Odpovedajú odborníčka na dánske reálie Jana Rakšányiováexpertka na emisie Janka Semešová zo SHMÚ, ekologicko-ekonomický analytik Juraj Melichár z Klimatickej koalície, Helena Zamkovská z Priateľov Zeme, Dan Kollár z Cyklokoalície, hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová, energetický audítor Filip Vilga z Innovative Energy, viceprimátor Košíc Marcel GibódaJuraj Zamkovský zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.

Kodanská primátorka Sophie Hästorpová Andersenová síce priznala, že mesto malo veľké oči, ale – hoci sa im 100% uhlíková neutralita nepodarí do roku 2025, neznamená to, že to nedajú do roku 2027.

Ako sú na tom naše samosprávy? Odborníčka na emisie Janka Semešová zo SHMÚ tvrdí, že jedným z najväčších zdrojov emisií u nás je doprava: „Legislatíva umožňuje mestám a obciam vytvárať nízkoemisné alebo dokonca bezemisné zóny, môžu si stanoviť určité obmedzenia pre vysokoemisné automobily alebo môžu regulovať intenzitu premávky v zimnom období, keď máme inverziu a nebezpečné smogové situácie. Zatiaľ som však nepočula o prípade, že by k týmto krokom pristúpili.“

Čiastočným riešením je podľa Semešovej aj parkovacia politika, ktorá umožní lepšiu reguláciu intenzity dopravnej premávky. Ďalším významným zdrojom emisií samospráv sú podľa ekologicko-ekonomického analytika Juraja Melichára z Klimatickej koalície samotné budovy. Čiže investícia do tzv. zelenej obnovy budov napokon prospeje ovzdušiu aj ušetrí financie v rozpočte.

Energetický audítor Filip Vilga z Innovative Energy si myslí, samosprávy sa potrebujú zlepšiť najmä v lepšej koordinácii:

„Použijem príklad z Dánska, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorí: Plánovanie týchto vecí tam šlo zdola nahor. Nezačínalo sa na úrovni štátu, ale naopak, na úrovní obcí, ktoré sa začali spájať. Výrazné zdanenie zemného plynu, ktoré Dánsko zaviedlo v minulosti, motivovalo samosprávy k tomu, aby vytvorili vlastné teplárne alebo vo vlastníctve lokálnych družstiev. Naše obce by sa mohli napríklad združiť pri dobudovaní kanalizácie a jedným výkopom natiahnuť aj teplovody, alebo do čističiek odpadových vôd rozumne nainštalovať tepelné čerpadlá a podobne.“

Pri projektovaní u nás sa podľa Vilgu slabo spájajú rozličné sektory. Juraj Zamkovský zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry povedal, že samosprávy majú nedostatok odborníkov, ktorí by medzirezortné koncepčné plánovanie zvládli. SIEA však už podľa Zamkovského pripravuje metodiky aj kapacity, ktoré by mali byť k dispozícii od roku 2024.

V podcaste sa k téme vyjadria: odborníčka na dánske reálie Jana Rakšányiová, expertka na emisie Janka Semešová zo SHMÚ, ekologicko-ekonomický analytik Juraj Melichár z Klimatickej koalície, Helena Zamkovská z Priateľov Zeme, Dan Kollár z Cyklokoalície, hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová, energetický audítor Filip Vilga z Innovative Energy, viceprimátor Košíc Marcel Gibóda a Juraj Zamkovský zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Dozviete sa aj:
  • Na čom Kodaň v snahe o prvenstvo v uhlíkovej neutralite zlyhala
  • Prečo sa u nás nestavia dosť cyklotrás nielen na rekreačné používanie
  • Prečo musia samosprávy zintenzívniť obnovu budov vo svojej správe
Vypočujte si aj:
Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.
Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.
Tento obsah nie je možné sprístupniť bez prijatia súborov cookies.
Nadácia Rádia Expres