Kodaň splnila svoj plán uhlíkovej neutrality na 80 %. Čo bráni našim obciam a mestám?

Kodaň chcela byť do roku 2025 prvým hlavným mestom na svete, ktoré bude 100% uhlíkovo neutrálne. Tento cieľ si posunula o dva roky. Ako sú na tom naše samosprávy? V čom potrebujeme najviac zabrať? Pýta sa Soňa Juriková.

Odpovedajú odborníčka na dánske reálie Jana Rakšányiová, expertka na emisie Janka Semešová zo SHMÚ, ekologicko-ekonomický analytik Juraj Melichár z Klimatickej koalície, Helena Zamkovská z Priateľov Zeme, Dan Kollár z Cyklokoalície, hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová, energetický audítor Filip Vilga z Innovative Energy, viceprimátor Košíc Marcel Gibóda a Juraj Zamkovský zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Kodanská primátorka Sophie Hästorpová Andersenová síce priznala, že mesto malo veľké oči, ale – hoci sa im 100% uhlíková neutralita nepodarí do roku 2025, neznamená to, že to nedajú do roku 2027.

Ako sú na tom naše samosprávy? Odborníčka na emisie Janka Semešová zo SHMÚ tvrdí, že jedným z najväčších zdrojov emisií u nás je doprava: „Legislatíva umožňuje mestám a obciam vytvárať nízkoemisné alebo dokonca bezemisné zóny, môžu si stanoviť určité obmedzenia pre vysokoemisné automobily alebo môžu regulovať intenzitu premávky v zimnom období, keď máme inverziu a nebezpečné smogové situácie. Zatiaľ som však nepočula o prípade, že by k týmto krokom pristúpili.“

Čiastočným riešením je podľa Semešovej aj parkovacia politika, ktorá umožní lepšiu reguláciu intenzity dopravnej premávky. Ďalším významným zdrojom emisií samospráv sú podľa ekologicko-ekonomického analytika Juraja Melichára z Klimatickej koalície samotné budovy. Čiže investícia do tzv. zelenej obnovy budov napokon prospeje ovzdušiu aj ušetrí financie v rozpočte.

Energetický audítor Filip Vilga z Innovative Energy si myslí, samosprávy sa potrebujú zlepšiť najmä v lepšej koordinácii:

„Použijem príklad z Dánska, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorí: Plánovanie týchto vecí tam šlo zdola nahor. Nezačínalo sa na úrovni štátu, ale naopak, na úrovní obcí, ktoré sa začali spájať. Výrazné zdanenie zemného plynu, ktoré Dánsko zaviedlo v minulosti, motivovalo samosprávy k tomu, aby vytvorili vlastné teplárne alebo vo vlastníctve lokálnych družstiev. Naše obce by sa mohli napríklad združiť pri dobudovaní kanalizácie a jedným výkopom natiahnuť aj teplovody, alebo do čističiek odpadových vôd rozumne nainštalovať tepelné čerpadlá a podobne.“

Pri projektovaní u nás sa podľa Vilgu slabo spájajú rozličné sektory. Juraj Zamkovský zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry povedal, že samosprávy majú nedostatok odborníkov, ktorí by medzirezortné koncepčné plánovanie zvládli. SIEA však už podľa Zamkovského pripravuje metodiky aj kapacity, ktoré by mali byť k dispozícii od roku 2024.

V podcaste sa k téme vyjadria: odborníčka na dánske reálie Jana Rakšányiová, expertka na emisie Janka Semešová zo SHMÚ, ekologicko-ekonomický analytik Juraj Melichár z Klimatickej koalície, Helena Zamkovská z Priateľov Zeme, Dan Kollár z Cyklokoalície, hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová, energetický audítor Filip Vilga z Innovative Energy, viceprimátor Košíc Marcel Gibóda a Juraj Zamkovský zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Dozviete sa aj:

• Na čom Kodaň v snahe o prvenstvo v uhlíkovej neutralite zlyhala
• Prečo sa u nás nestavia dosť cyklotrás nielen na rekreačné používanie
• Prečo musia samosprávy zintenzívniť obnovu budov vo svojej správe

Vypočujte si aj: