Odliv slovenských mozgov: Spomalí ho štipendium vo výške 300 eur?

Ministerstvo školstva predstavilo podpornú schému pre maturantov, ktorí sa rozhodnú pre naše, a nie zahraničné vysoké školy. Odborníci pripomínajú, že talentovaných z vlasti vyháňa najmä korupcia a nedôvera v štátne inštitúcie.

„Študuj doma, Slovensko ťa odmení“ – tak sa volá podporná schéma, z ktorej môžu maturanti dostávať 300-eurové štipendiá, ak uprednostnia naše vysoké školy a univerzity pred zahraničnými. Štátny tajomník Ministerstva školstva Ľudovít Paulis spresnil, že celkovo oň môže požiadať 1 400 stredoškolákov. Mesačný príspevok budú dostávať počas celého bakalárskeho štúdia.

Finančne si prilepšia aj vysoké školy – ak sa im podarí prilákať takéhoto štipendistu, ročne dostanú 2 000 €, čo je takmer tretina priemernej dotácie na študenta. Paulis zdôrazňuje, že štipendium je najmä signálom, že Slovensko si cení tých, ktorí chcú svoj talent rozvíjať u nás: „Môže to byť aj zadosťučinením pre tých, ktorí sa na základnej a strednej škole snažili, aj na rôznych mimoškolských aktivitách, hoci sa im niekto vysmieval, že na čo im to bude. Týmto chceme ukázať, že si ich talent a snahu ceníme.“ 

Odborník na vzdelávanie Juraj Hipš však pripomenul, že 300-eurové štipendium nemusí byť pre talentovaných maturantov dostatočne silným argumentom, prečo zostať: „Prieskum To dá rozum ukázal, že naši študenti sa rozhodujú pre zahraničné štúdium, pretože chcú prestížnejšie vzdelanie.“ Súhlasí s tým aj sociológ Miloslav Bahna zo SAV, podľa ktorého to potvrdzujú opakované prieskumy v rodinách, v ktorých aspoň jedno dieťa študuje v zahraničí.

Bahna doplnil, že významnú úlohu pri rozhodovaní zohráva vzdelanie rodičov: „Čím majú rodičia vyšší tzv. kultúrny kapitál, čiže napríklad vysokoškolské vzdelanie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že ich deti pôjdu študovať do zahraničia. Na druhej strane, čím lepšie je rodina situovaná finančne, tým väčšia je pravdepodobnosť, že deti sa po štúdiu vrátia, lebo ich nezláka vyšší zárobok v cudzine.“

 Z Plánu obnovy máme dostať vyše 20 miliónov eur na zvyšovanie renomé našich škôl

Podľa Juraja Hipša nižšia ochota našich absolventov zahraničných vysokých škôl súvisí aj s tým, aká je u nás spoločenská atmosféra: „Tí, čo sa nechcú vrátiť, spomínajú vysokú mieru korupcie, nízku dôveru v štátne inštitúcie a horšiu kvalitu života.“

Ľudovít Paulis pripomína, že 300-eurové štipendium nie je jediným opatrením, ktorým chce rezort školstva zabrániť odlivu mozgov: „Ak by to bol jediný krok, tiež by som sa na to asi pozeral s rozpakmi. Ale treba povedať, že z Plánu obnovy máme dostať vyše 20 miliónov eur na zvyšovanie renomé našich škôl.“ Hipš uzatvoril, že dôležitá je tiež reforma nášho školstva.

V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa dozviete:

• Či podľa matematika Michala Fečkana na naše vysoké školy prichádzajú čoraz slabšie pripravení študenti
• Čo bolo slabinou schémy Návraty pre našich vedcov, ktorá ich mala zlákať k návratu na Slovensko
• Čo je podľa sociológa Miloslava Bahnu prednosťou nášho vedeckého prostredia?

Vypočujte si aj tieto epizódy:

Obvinený poslanec Borguľa: Ako sa zo svedka a poškodeného môže stať obvinený?

Prílev ukrajinských utečencov potvrdil poddimenzovanosť nášho školského systému. Čo s tým?

Zdroj náhľadovej fotografie: pexels.com/pixabay